Denník N

Erika spala 7 mesiacov s deťmi pri bratislavskom jazere, po Vianociach si chce prenajať byt

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

V Bratislave žije takmer 300 detí bez domova, väčšina býva aspoň v sociálnych ubytovniach s rodičmi.

Erika sa po väčšinu roka budila skoro ráno o piatej v parku pri jazere bratislavskej Kuchajdy. Prebudila šesťročnú dcéru a spolu so štvorročným synom prešli na neďalekú vlakovú stanicu. Deti si dali kakao z automatu, a ak ešte zostali peniaze, boli aj rožky a voda. Nasledovala návšteva u kamarátky, kde sa mohli poumývať.

Potom sa už iba túlali po meste a skrývali pred policajtmi. Erika žila v neustálych obavách, že jej zoberú deti. So zotmením sa okolo ôsmej večer vrátili do areálu jazera pri obchodnom centre Polus. Uťahané deti rýchlo zaspali zababušené do niekoľkých vrstiev diek.

Erika spávala najviac tri hodiny, spolu s kamarátom sa striedali v stráži pred policajtmi. Taká bola každodenná rutina 31-ročnej matky a jej dvoch detí pred dvomi rokmi. Trvala dlhých sedem mesiacov, od jari do neskorej jesene.

Kočíky v jednej z bratislavských ubytovní. ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Kočíky v jednej z bratislavských ubytovní. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Takmer 300 detí na ulici

Počas vôbec prvého sčítania bezdomovcov na Slovensku narátali v hlavnom meste až 284 detí a mladistvých bez domova, väčšina žije s rodičmi aspoň v ubytovni.

Erikin bezdomovecký príbeh môže pokojne „zastrešiť“ tému, ako sa dospelý človek môže veľmi rýchlo aj s deťmi ocitnúť na ulici. Pokazený vzťah s násilníckym manželom, s ktorým žila tri roky a dnes sa s ním rozvádza.

„Nevychádzala som s ním. Bol vulgárny k nevlastnej dcére. Raz ma zbil, chytil ma za vlasy a búchal mi hlavu o stenu. Dcéra sa zobudila a kričala, hovorila mu, že ma zabije. Nadával jej, nech je ticho. Odpadla som, zobudila som sa dobitá. Dcéra mi hovorila, aby sme išli preč, že ma zabije. Dala mi silu odísť,“ opisuje Erika, ako sa dostala na ulicu.

Manžela udala, ten je teraz vo väzení – aj za neplatenie alimentov. Byt, v ktorom žila, si prenajímala s manželom od jeho brata, takže o toto miesto na život prišla.

Najťažšie to bolo na jeseň, musela zohnať pre deti ďalšie deky. „Skúšali sme ubytovne, ale nemala som na to peniaze.“ Nezobrali ju ani do azylového centra, posudzovanie trvalo podľa Eriky príliš dlho. Hovorí, že si občas privyrábala na nočných vo Volkswagene, aby mala na vlastné bývanie, deti vtedy nechala u kamarátky.

„Kamarátka varila polievku, občas husté. Ja som kupovala pečivo, salámu, paštétu – všetko, čo sa nepokazí cez leto.“ Ďalší kamarát z komunity bezdomovcov na Kuchajde deťom niekedy priniesol jogurty po lehote spotreby z blízkeho obchodu. Keď deti ochoreli, od známych zháňala sirup a lieky.

„Je zlé byť s deťmi vonku. Policajti po vás idú, schovávali sme sa.“ Raz ju kontrolovali, no dali jej ešte šancu. Erika hovorí, že ju varovali a povedali, že ak by ich ešte raz našli vonku, deti jej zoberú. Našla si preto miesto, kam takmer nikto nechodil – bolo to kdesi pri Dunaji.

V Bratislave je vyše 200 detských bezdomovcov. Ilustračné foto - TASR
V Bratislave je vyše 200 detských bezdomovcov. Ilustračné foto – TASR

Po Vianociach sa sťahujú

„Je to veľmi ťažké, nemôžete si nájsť prácu, nemáte sa kde dať poriadne dokopy, osprchovať sa,“ spomína Erika (33) na život spred dvoch rokov. Dnes pracuje v kuchyni v hipsterskej tržnici Fresh Market. Miesto jej pomohli zohnať ľudia z bratislavského denného centra pre bezdomovcov, teda z Domca.

Deti odložila k rodičom do Malaciek, no pre chorobu sa už o ne nevládzu starať. Vianoce ešte strávia všetci na Záhorí, no po sviatkoch chystajú sťahovanie. Erika si chce spoločne s rodičmi, deťmi a priateľom murárom prenajať väčší byt v Bratislave, kde sa všetci pomestia. Niečo si na náklady už odložili, peniaze budú mať aj z predaja bývania po rodičoch.

Ubytovňa Fortuna Deti nepobehujú v blízkej prírode, žijú skôr na chodbách. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dieťa v jednej z bratislavských ubytovní. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Týždeň v lese, potom roky v ubytovni

Niekoľko dní žila so štyrmi deťmi na ulici aj Zuzana (47), ktorej sme zmenili meno. S priateľom najskôr bývala v podnájme, no keď prišiel o prácu, museli si požičať peniaze. Banka ich odmietla, tak sa obrátili na dve nebankovky. V oboch si požičala približne po tisíc eur a takmer raz toľko musí vrátiť na úrokoch. Nebankovky s neférovými praktikami na Slovensku po sprísnení zákonov končia, nesplatených dlhov sa však nevzdali a ďalej ich vymáhajú.

Keď Zuzana s priateľom nezvládali platiť nájom, skončili pred niekoľkými rokmi na ulici. Aj Zuzana hovorí, že ich ubytovne s deťmi najskôr prijať nechceli. Uchýlili sa do lesa, spávali zakrytí iba dekami. „Ráno sme vstali, triasli sme sa, išli sme na čaj do reštaurácie. Muž v noci udržiaval oheň a strážil,“ spomína Zuzana.

Miesto na spanie si našli až po týždni v jednej z ubytovní. V tých žije najviac ľudí bez domova v Bratislave, až 478. Druhé v poradí sú nocľahárne (354) alebo chatky, maringotky či garáže (254). Na ulici zostáva 219 ľudí, v útulku alebo krízovom stredisku 193 ľudí. Zvyšných niekoľko desiatok ľudí prespáva vo vlakoch, na staniciach alebo v opustených budovách, zariadeniach núdzového bývania, dočasne u známych, v nemocniciach, väzbe a resocializačných strediskách.

Ľudia bez domova bývajú vo veľmi zlých podmienkach. Ilustračné foto - TASR
Ľudia bez domova bývajú vo veľmi zlých podmienkach. Ilustračné foto – TASR

Na nájom si nenašetrí

Zuzana s deťmi a s partnerom vystriedala už niekoľko ubytovní, ako odchovankyňa detského domova ich dôverne pozná. V mestských ubytovniach môžu odchovanec, obete domáceho násilia či rodič s deťmi a ďalšie znevýhodnené skupiny zostať iba obmedzený čas, zväčša rok s možnosťou predĺženia.

V Kopčanoch na konci Petržalky je to maximálne päť rokov, v Dúbravke, kde teraz Zuzana býva, najviac 10 rokov. Zuzana však pracuje pre mesto v domove dôchodcov, preto pre ňu platia špeciálne pravidlá. Ak by o prácu prišla, ubytovňu by musela pravdepodobne opustiť.

O seniorov sa stará už piaty rok, v čistom si Zuzana zarobí 430 eur. Okrem toho každú sobotu predáva aj časopis Nota Bene. Z celkového rozpočtu nedokáže nič ušetriť, peniaze minie na jedlo, hygienu, na dcéru (13) a synov (16, 12, 10) a vyše 200 eur dá na nájom za ubytovňu.

Ceny nájmu sú síce výrazne výhodnejšie ako komerčné bývanie v hlavnom meste, no ľudia bez domova a pravidelného príjmu si ani toto nemôžu dovoliť. Ubytovňa v Dúbravke stojí dospelého 75 eur mesačne, rodiča s dvomi deťmi 117 eur.

Zuzana ubytovňu nepovažuje za vhodné miesto pre deti, no za podobnú sumu by len ťažko našla bývanie, kde by sa všetci pomestili. „Je nás tu v ubytovni veľa, jeden po druhom opakujú. Jeden zahreší, kopne si, druhí to opakujú.“ No aspoň sa majú deti s kým hrať, na chodbách je stále živo.

Ubytovňa nie je na dobrý život, nielen pre deti

Keď Nina Beňová, projektová manažérka združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota Bene, začne hovoriť o tom, prečo ubytovne nie sú vhodné, hovorí dlho. Zhrňme to: neistota bývania do budúcnosti, ľudia si v nich nemôžu vytvoriť vlastné pravidlá, bývajú v nepriaznivých podmienkach, ako sú spoločné kúpeľne, nie je tam možné rozvíjať normálne sociálne vzťahy, pozvať si na niekoľko dní návštevu, urobiť oslavu.

„Je to akoby dlhodobé bývanie na internáte, ale bez možnosti vrátiť sa domov, pretože získať dôstojné bývanie je za súčasných podmienok nemožné. Toto všetko prehlbuje pocit frustrácie aj rezignácie a ľudia prestanú veriť, že by mohli zmeniť svoju situáciu.“

Rovnako to nie je dobré a podnetné prostredie ani pre deti. „Ak dlhodobo nemajú dôstojné podmienky na život a strávia detstvo v ubytovniach, prípadne v chatkách, kde sú vystavené nebezpečenstvu, nadobudnú skúsenosť, že takéto bývanie a zlé podmienky na život sú normálne. Prispôsobia sa,“ hovorí.

Ťažko potom v budúcnosti zlepšia svoj život, lebo nepoznajú iné možnosti a často ich ani nemajú. Chýbajú im podmienky na vzdelávanie, kultúrne a sociálne návyky či finančné zázemie. Odmalička sú zaškatuľkovaní ako sociálne prípady, sociálne neprispôsobiví a vylúčení.

„Keď budú mať  svoje deti, budú im vedieť pravdepodobne zabezpečiť len to, čo sami zažili. Deti vyrastujúce v chudobe vytvárajú nebezpečný začarovaný kruh generácií chudoby, z ktorého je ťažké sa vymaniť. Preto treba urobiť všetko pre to, aby tieto rodiny mali viac možností, nemuseli sa rozbíjať a aby deti v takýchto podmienkach nevyrastali, ale mali spolu s rodinou možnosti zabezpečiť si dôstojný život,“ hovorí Beňová.

Ľudia si mohli vyskúšať, aké je to stráviť noc na ulici. Ilustračné foto - TASR
Ľudia si mohli vyskúšať, aké je stráviť noc na ulici. Ilustračné foto – TASR

Oficiálne dvetisíc, reálne viac

Podľa sčítania žije v Bratislave 2064 ľudí bez domova vrátane detí, no môže ich byť viac. „V sčítaní nedokážeme zaznamenať osoby v neistom či nevyhovujúcom bývaní, napríklad v komerčných ubytovniach, ktorí nemajú inú možnosť stabilného bývania,“ vraví Darina Ondrušová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny. V Brne, ktoré je porovnateľne veľké ako Bratislava, pred dvomi rokmi sčítali 1950 bezdomovcov.

Výskum odhalí skôr ľudí, ktorí sú dlhodobo bez domova a využívajú špecializované služby. Mužov je podľa sčítania na ulici o polovicu viac ako žien. Výrazne prevažujú mladší ľudia od 25 do 49 rokov, je ich až 736. V skupine od 50 do 64 rokov je 532 ľudí, 65 rokov a viac má 396 bezdomovcov.

„Za rok máme desiatky rodičov, ktorí sú na ulici s deťmi. Väčšinou miesto v ubytovni nemajú. Sú buď legálne, alebo ilegálne v chatkách,“ hovorí Sergej Kára, predseda združenia Vagus, ktoré pomáha ľuďom bez domova.

Nie je to podľa neho vôbec výnimočné, o domov prichádzajú rodičia s deťmi aj v zahraničí. „Otázka je, či skončia na ulici. Rozdiel je v systéme. U nás nefunguje správna intervencia vo chvíli, keď o domov príde celá rodina. Neexistuje záchytná sieť,“ vraví Kára.

Ľudia končia na ulici najčastejšie pre dlžoby, stratu práce a následné problémy s platením nákladov za byt alebo nájmu.

„Pre slabšie zárobkové skupiny je problém dostať sa k stabilnému bývaniu. Stačí akýkoľvek sociálny alebo ekonomický záchvev a sú vonku. Mladé rodiny majú oveľa nižšiu šancu dostať sa k bývaniu ako v Rakúsku, kde ste pri narodení dieťaťa oveľa viac uprednostnení a máte väčšiu šancu dostať sa k cenovo prijateľnému bývaniu,“ hovorí Kára.

V ružinovskej súkromnej ubytovni pre sociálne slabších bývalo dievčatko, ktoré v pondelok zomrelo na meningitídu. Foto N - Tomáš Benedikovič
Súkromná ubytovňa pre chudobných v Bratislave. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Čo s tým? Hlavne aby deti zostali s rodinou

Vláda sľubuje do roku 2020 vytvoriť systém viacstupňového prestupného bývania s využitím už existujúcich budov, v ktorom by pomáhali aj bezdomovcom.

Sociálka podľa ministerstva v krízových situáciách hľadá v spolupráci s obcou alebo neziskovkami náhradné ubytovanie. „V takýchto situáciách je prioritou, aby rodina s potenciálom postarať sa o deti zostala spolu a s pomocou vyriešila svoju krízu,“ hovorí ministerstvo.

Štát však podľa Káru zatiaľ nie je aktívnejší ani v prípadoch, keď skončia na ulici rodiny s deťmi. „Sociálny pracovník nemá nástroj, aby im vybavil bývanie. Neexistuje rýchly spôsob, ako by sa dostali k nájomnému bývaniu v meste. Rodiny s deťmi to majú komplikovanejšie. Ak nechcú o dieťa prísť, musia vyvinúť oveľa väčšiu snahu, aby uživili aj dieťa.“

Rodiny sa potom často nevedia o dieťa postarať. „Nemusí to byť ani ich vina, ale nezvládajú to, lebo riešia iné veci.“

Ministerstvo práce tvrdí, že strata bývania nie je dôvod na odobratie dieťaťa. No ak sociálka zistí, že vývoj dieťaťa je ohrozený a žije v nevyhovujúcich podmienkach, ktoré ohrozujú jeho bezpečnosť, môže ho odobrať.

Vedenie Bratislavy chce o výsledkoch výskumu rokovať s ministerstvom práce a vládou, aby prijali systémové opatrenia. Tie sa majú týkať napríklad väčšej podpory pre organizácie, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, či viac peňazí a kompetencií pre mesto, alebo aj výstavby nájomných bytov, dodatočných príspevkov a hľadania práce pre bezdomovcov.

Mesto financuje napríklad aj združenie Vagus, ktoré prevádzkuje jediné denné centrum, Domec, pre bezdomovcov v Bratislave. Prakticky tak supluje povinnosť samosprávy postarať sa o ľudí bez domova. Kým v roku 2014 dostali od mesta príspevok 20-tisíc eur, rok nato navrhol magistrát v rozpočte iba 5-tisíceurový príspevok. Domcu tak hrozil koniec, primátor Ivo Nesrovnal neskôr sľúbil zvýšenie dotácie na 40-tisíc eur.

V Mýtnej pri Lučenci tento rok dokončili bytovku s 12-timi nájomnými bytmi. Foto - TASR
V Mýtnej pri Lučenci tento rok dokončili bytovku s 12 nájomnými bytmi. Foto – TASR

Mesto musí riešiť ľudí z reštituovaných domov

„Už z prvých výsledkov výskumu a sčítania vieme, že najviac by ľudia bez domova potrebovali bývanie a stálu prácu. A to sú oblasti, ktoré musí legislatívne upraviť práve štát,“ vraví hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

„Boli by sme radi, ak by sme mohli stavať nájomné byty, ktoré by sme vedeli poskytnúť aj ľuďom bez domova, pretože bývanie v nocľahárňach a ubytovniach nie je skutočným bývaním, je to len riešenie krízovej situácie. Ak neexistujú cenovo dostupné byty, človek bez domova vo väčšine prípadov bez domova zostane,“ hovorí Skokanová.

Teraz však podľa hovorkyne musí mesto riešiť náhradné nájomné bývanie pre ľudí, ktorí sa musia vysťahovať z reštituovaných bytov. „Navyše, s akoukoľvek výstavbou je problém – so získaním stavebných povolení od stavebných úradov, pretože mesto nie je stavebným úradom.“

Magistrát má podľa Beňovej z Proti prúdu do 900 bytov, ktoré sú však plne obsadené a štyri až päť rokov na ne čaká ďalších 900 záujemcov. Spolu s mestskými časťami je takýchto bytov tritisíc, no zároveň aj viac čakateľov a ľudia bez domova nemajú možnosť bývanie získať. Beňová hovorí, že o nájomné byty žiadajú len tí, ktorí nemusia okamžite riešiť bývanie a môžu si dovoliť niekoľko rokov počkať.

Dostať sa k vlastnému bývaniu sa bez pomoci nepodarí takmer nikomu z bezdomovcov. „Objektívne sa to ani nedá, pretože neexistujú cenovo dostupné byty a na komerčné bývanie potrebujú ľudia bez domova príjem väčšinou väčší, ako je priemer. Pre drvivú väčšinu ľudí bez domova je to nemožné, aj keď pracujú, brigádujú alebo predávajú Nota Bene,“ vraví Beňová.

Video: Nemáte ešte darček na Vianoce? Pomôžu aj ľudia bez domova z Nota Bene

https://www.facebook.com/marcel.pazman/videos/10154948448540854/

Teraz najčítanejšie