Denník N

Prorocké kresťanstvo: nádej proti korupcii

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Autentickí proroci nie sú dokonalí, no ak by morálne problémy mohli konfrontovať len bezchybní ľudia, nekonfrontoval by ich nikto.

Ku kresťanskej viere sa pri ostatnom sčítaní ľudu na Slovensku prihlásili približne tri štvrtiny obyvateľstva – na európske pomery vysoké číslo. Slovensko je však nielen výrazne kresťanskou, ale podľa aktuálneho indexu korupcie Svetového ekonomického fóra aj druhou najskorumpovanejšou krajinou v rámci OECD. Každú štatistiku či prieskum možno spochybniť, relativizovať alebo prikrášliť, faktom však zostáva, že oboje – prítomnosť kresťanstva i rozšírenosť korupcie – sú na Slovensku evidentné.

Nezlučiteľnosť s morálkou

Znamená to, že medzi kresťanstvom a korupciou existuje kauzálny vzťah – čím viac ľudí sa hlási ku kresťanstvu, tým viac sa v krajine rozmáha korupcia? Nemyslím si to. Vychádzam naopak z predpokladu, že čím je v krajine kresťanstvo silnejšie, tým by mala byť miera korupcie nižšia. To však platí len v prípade prorockého kresťanstva, ktoré je „svetlom sveta a soľou zeme“ a nesie v sebe potenciál byť hybnou silou transformačnej zmeny v spoločnosti. Na druhej strane kultúrne kresťanstvo – ak by aj nešlo o oxymoron – sa s ľahkosťou prispôsobuje negatívnym trendom, nereprezentuje alternatívnu komunitu, je lampou bez oleja a soľou bez chuti.

Korupcia je nezlučiteľná s autentickým kresťanstvom, rovnako ako je nezlučiteľná s morálnym životom všeobecne – či už je tento ukotvený v náboženstve alebo sekulárnych kódexoch morálky. Euthyfrónovu dilemu vyriešiť nemusíme, aby sme mohli korupciu považovať za morálne neprijateľnú a spolupracovať s každým, kto má záujem ju znižovať.

Aj toto je zločin s obeťami

Dve časté reakcie na korupciu sú ľahostajnosť a hnev. Prorocké kresťanstvo ponúka niečo iné. Biblický teológ Walter Brueggemann zasvätil značnú časť svojej bádateľskej činnosti štúdiu „prorockej imaginácie“ a tento koncept môže prispieť k lepšiemu porozumeniu prorockej úlohy cirkvi (aj) pri konfrontácii korupcie. Úlohou proroka je podľa Brueggemanna vyjadrovať žiaľ nad stavom vecí, a tak upozorňovať na potrebu ich riešiť a súčasne dodávať ľuďom energiu komunikovaním nádeje, že zmena je možná. Schopnosť cítiť bolesť, prejavovať súcit a prinášať nádej odlišuje hlas proroka od hukotu sirény.

Prorok lamentuje nad korupciou, pretože si uvedomuje, že napriek tomu, že sa to tak na prvý pohľad nejaví, korupcia nie je zločinom bez obetí. Aj tento fakt bol zdôraznený na treťom lausannskom kongrese, na ktorom sa v Kapskom meste v roku 2010 stretlo štyritisíc kresťanských lídrov zo 197 krajín sveta. Jedným z emblematických príkladov kresťanskej prorockej služby v modernej dobe bol Martin Luther King Jr., no prorocké hlasy sa ozývajú v každej generácii a na každom mieste. Tieto príklady môžu aj pre kresťanov súčasnej generácie slúžiť ako zdroj inšpirácie a realistickej nádeje.

Autentickí proroci

Hoci je úrad proroka súčasťou judeokresťanskej tradície, explicitná viera v Boha nie je sine qua non prorockej služby v širšom význame tohto slova. Prorokom môže byť aj osoba, ktorá dokáže preniknúť do morálnej podstaty problému a s odvahou ho verejne konfrontovať. Prorocké kresťanstvo si váži sekulárnych prorokov. Keď čítame eseje Moc bezmocných (Havel) alebo Vzbúrený človek (Camus), počúvame piesne The Sound of Silence (Simon & Garfunkel) či Bratříčku, zavírej vrátka (Kryl), hľadíme na fotografiu čínskeho muža stojaceho pred tankom na námestí Tchien-an-men, pozorujeme gesto Viery Čáslavskej počas hrania sovietskej štátnej hymny alebo čin občianskej neposlušnosti Rosy Parksovej, či sa vhĺbime do poézie Milana Rúfusa, stretávame sa s prorockými zábleskami, ktoré prezentovali morálne svedectvo a dokázali preniknúť morálnu otupenosť.

Prorocké kresťanstvo si tiež v pokore uvedomuje a cíti bolesť nad zlyhaniami vlastného náboženstva – či už ide o páchanie zla, kolaboráciu so zlom alebo o neschopnosť zlo aktívne konfrontovať. Toto uvedomenie ho ochraňuje od povýšeneckých postojov a bezduchého moralizovania. Autentickí proroci sa neprezentujú ako morálne dokonalí, no rozpoznávajú, že ak by morálne problémy mohli verejne konfrontovať len bezchybní ľudia, nekonfrontoval by ich nikto a svet by bol podstatne horší, ako je ten, v ktorom žijeme. Prorocké kresťanstvo odmieta aplikovať relativistickú i perfekcionistickú etiku na sociálny a politický život a riadi sa etikou zodpovednosti.

Za čo všetko môže

Korupcia je zvyčajne vnímaná ako prekážka rozvoja chudobných krajín, ale ako sme svedkami aj na Slovensku, ide o globálny fenomén. Ani štát a mesto, v ktorom momentálne žijem, sa nemôže pochváliť nepoškvrnenosťou. Illinois je notoricky známy ako jeden z najskorumpovanejších amerických štátov a v Chicagu sa korupcii darilo nielen v časoch Ala Caponeho. Capone nakoniec skončil za mrežami a podobný osud postihol aj množstvo podnikateľov a politikov, vrátane guvernéra Roda Blagojevicha a jeho troch predchodcov. Za múrmi väznice v Ilave či Leopoldove však žiaden vysoký politik nesedí, čo znamená, že na Slovensku buď politická korupcia neexistuje, alebo je páchaná v „súlade so zákonom“, alebo zločinci spravodlivosti unikajú.

Aj pre korupciu chýbajú peniaze v školstve a zdravotníctve so všetkými smutnými až tragickými dôsledkami, ktoré tento stav prináša. Aj v dôsledku korupcie existuje zle fungujúce súdnictvo a slabá vymožiteľnosť práva. Aj pre korupciu sú nízke platy a spoločnosť sa oligarchizuje. Aj pre korupciu rastie extrémizmus a mnohí sú presvedčení, že pravda a láska svoj boj so zlom prehrali. Aj pre korupciu opúšťajú ľudia takú nádhernú krajinu, priateľstvá a rodiny a aj pre korupciu sa čestní a schopní ľudia nechcú alebo nemôžu vrátiť domov. A aj kvôli korupcii vládne vo verejnom priestore frustrácia, ktorá prerastá do vulgárneho a agresívneho správania, a ktovie, v čo všetko ešte môže prerásť. Korupcia nie je zločinom bez obetí a aby sme videli obete jej deštruktívnej moci, potrebujeme prorocké vnímanie.

Teologický i etický problém

Vďaka modernej technológii a snahe cítiť pulz slovenského kresťanstva, si okrem iného ročne vypočujem viac ako dvesto homílií z rôznych cirkevných zborov. Mnohé z nich sú veľmi dobré, väčšine však niečo podstatné chýba: nedostatočne reflektujú na problémy doby a len zriedka, ak vôbec, sa zaoberajú témou spravodlivosti – pilierom kresťanskej etiky, pod ktorú spadá aj problém korupcie. Korupcia je aj teologickým a etickým problémom a ak chce cirkev reprezentovať prorocké kresťanstvo, nemá na výber „či“, ale hľadá „ako“ sa bude v boji proti nej angažovať. Cirkev – biskupi na národnej úrovni, duchovní na miestnej úrovni a veriaci, kdekoľvek sa nachádzajú – by sa mali do tohto boja intenzívnejšie, razantnejšie a odvážnejšie zapájať.

Slovensko nemá vo svojej histórii obdobie, v ktorom by prorocké kresťanstvo zohralo v boji za spravodlivejší svet takú dôležitú úlohu ako v niektorých iných krajinách. Sociálne evanjelium, teológia oslobodenia, kresťanský realizmus, či vyznávačská cirkev sa tu nezrodili a ich prínos pre kresťanskú sociálnu etiku a verejnú službu cirkvi zostáva nedocenený. Slovensko malo Jozefa Tisa, zatiaľ čo San Salvador mal Óscara Romera – boli súčasťou rovnakej cirkvi, no predstavovali rozdielne kresťanstvá. Na Slovensku cirkev s politickou mocou historicky kooperuje, no zriedka ju konfrontuje, čo nezostáva bez následkov.

Prorocká konfrontácia

Prorocké kresťanstvo sa kooperácii so svetskou mocou nebráni, naopak, vyzýva k zodpovednému občianstvu a odmieta anarchiu. Kooperáciu si však nezamieňa so servilnosťou a ani za tento termín neskrýva absenciu odvahy, či obavu z možnej straty priazne a benefitov zo strany štátu, ak by došlo k otvorenej konfrontácii. Konfrontáciu nevníma ako niečo a priori negatívne – sentimentálnosť a pacifizmus sú prorockému kresťanstvu rovnako vzdialené ako neosvietený realizmus a križiacky duch. Nie je „liberálne“ ani „konzervatívne“, pretože zredukovať kresťanstvo na akúkoľvek ideológiu nie je možné bez jeho distorzie a jeho zneužitie na politické účely sa rovná svätokrádeži. Je vždy aktívne, no nie nevyhnutne aktivistické. Hľadá spôsoby, ako kriticky, konštruktívne a kreatívne adresovať etické a morálne problémy svojej doby.

Čoskoro si pripomenieme narodenie osoby, ktorá zmenila históriu ľudstva ako žiadna iná. Pri pohľade na dieťa v jasličkách sa zamyslime nielen nad Ježišovým narodením, ale tiež nad tým, ako žil. Nebol revolucionárom, ktorý sa usiloval o zvrhnutie náboženského a politického establišmentu – on ich počas celej svojej verejnej služby v prorockom duchu konfrontoval. Zmysluplne porušoval sociálne normy, prejavoval solidaritu s marginalizovanými skupinami, karhal náboženských lídrov, pretože zanedbali „spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť“ alebo napadol skorumpovaný systém, keď prevracal stoly v Jeruzalemskom chráme. A nariekal: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní!“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie