Denník N

Postfaktuálna doba je ľudská slabosť v priamom prenose

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Prestaňme sa tváriť, že internet je akési detské ihrisko pre dospelých. Musíme byť zdržanlivejší, či už ide o šírenie podozrivých informácií, alebo o prezrádzanie podrobností z vlastného súkromia.

Autor sa venuje vzdelávaniu,
v PDCS vedie kurzy kritického myslenia.
Je reprezentantom Slovenska v šachu.

Pápež podporil Trumpa. Na Srí Lanke žijú žirafy, ktoré sa živia ľudským mäsom. Britániu stojí členstvo v EU 350 miliónov libier týždenne. Teroristi prezlečení za utečencov sa húfne chystajú na Slovensko. Z neba sa na nás sypú chemické látky, ktorými nás manipulujú tajní vládcovia tohto sveta. A všetko v tomto odseku je lož. Vitajte v novej postpravdivej dobe.

Synonymá postpravdivý (post-truth) a postfaktuálny (post-factual) sa dnes tešia veľkej obľube. To prvé označili za slovo roka zostavovatelia slovníkov Oxford dictionaries, to druhé získalo rovnaký titul v Nemecku. Napriek tomu, že znejú pomerne zložito a sofistikovane, ich význam je vlastne veľmi jednoduchý.

Postpravdivá doba je doba, v ktorej sa darí klamstvu. Je to doba, v ktorej je veľká časť politikov a médií ochotná klamať, a veľká časť verejnosti je ochotná nechať sa klamať. Dokonca i klamstvo podporovať, ak jej vyhovuje. A zároveň je to doba, v ktorej je možné klamstvo účinne, rýchlo a lacno šíriť. Postpravdivá doba je preto nemysliteľná bez internetu.

Ilúzia s reálnymi následkami

Internet je veľmi reálna a dôležitá súčasť našich životov. Európania dnes trávia on-line viac bdelého času ako off-line, bežne osem a viac hodín. Správa šírená cez internet môže mať veľmi skutočné a vážne následky. Žena spácha samovraždu, pretože na internet unikne video, ktoré ju kompromituje. Muž strieľa v reštaurácii, pretože uveril klamlivej správe o zneužívaní detí.

Zároveň ho však ešte stále intuitívne vnímame ako čosi nereálne, iluzórne. Priestor voľnosti a kreativity. Premaľovať si obývačku na fialovo stojí dosť práce, ale premaľovať si na fialovo pozadie webstránky trvá len niekoľko sekúnd. Internet tiež poskytuje (do veľkej miery falošný) pocit súkromia. Skrytí za nickom tak užívatelia na sieť napíšu veci, ktoré by nikomu tvárou v tvár nepovedali. Ako dokladá už klasický Millgramov experiment z roku 1963, väčšina ľudí je schopná pod miernym nátlakom dokonca zabiť človeka, pokiaľ ho nevidí tvárou v tvár.

Lož je lacnejšia a lákavejšia

Vďaka internetu a sociálnym sieťam nemá dnes nikto na informácie monopol. To je na jednej strane skvelé: web pomohol po svete zvrhnúť viacerých diktátorov. Na druhej strane to však vedie k zaujímavému paradoxu: lži a nezmysly sú na sociálnych sieťach vo výhode.

Ako je to možné? Falošným správam pomáhajú dva faktory. Po prvé stvoriť hoax je omnoho jednoduchšie, než napísať článok dodržiavajúci zásady novinárskej etiky. Nemusíte kontaktovať zdroje, vyhľadávať a overovať si fakty. Jednoducho si sadnete a napíšete, čo vám napadne.

Po druhé hoax môžete svojmu čitateľovi ušiť priamo na mieru. Má nízky príjem? Napíšete niečo o zvrhlosti boháčov. Je naštvaný na Nemecko? Na sieť unikli fotky Merkelovej, ako podpisuje zmluvu s diablom! A virálna správa je na svete. Poctiví žurnalisti, samozrejme, tiež berú do úvahy svojich čitateľov, no musia brať ohľad aj na realitu. A to im znemožňuje servírovať správy kalibrované priamo podľa chute čitateľa.

Jeden šikovný tvorca falošných správ tak môže mať na verejnú debatu väčší vplyv než tucet poctivých novinárov, ktorí sa nechcú vzdať novinárskej etiky. Je zdokumentované, že 20 najpopulárnejších falošných správ malo tesne pred voľbami v USA na sociálnych sieťach väčší dosah než 20 najpopulárnejších správ, ktoré vydali štandardné mediálne domy. Ich „výroba“ pritom iste bola neporovnateľne lacnejšia.

Ohrozujú falošné správy demokraciu?

V starovekých Aténach, kolíske demokracie, žilo pol tisícročia pred Kristom približne tridsaťtisíc mužov, ktorí mali hlasovacie právo. Pravdepodobne sa všetci nepoznali osobne, ale mohli sa všetci spolu stretnúť a dohodnúť, a mali jeden spoločný, presne definovaný svet. V USA sa k prezidentským voľbám registrovalo viac ako 200 miliónov voličov. Čo o sebe a svojich svetoch navzájom vedia? Len to, čo vedia z médií. Moderné demokracie sú preto odkázané na médiá. A bez pravdivých správ neexistuje slobodné rozhodnutie, len jeho ilúzia.

Predstavte si, že prídete s bolesťou nohy k lekárovi. Ten vám povie, že ide o vážnu gangrénu, a dá vám na výber: buď amputácia, alebo vážne ohrozenie života. „Je to váš život, vaše slobodné rozhodnutie, vyberte si!“ povie vám. Chcete žiť, a tak si zvolíte amputáciu. Po operácii sa však dozviete, že lekár vám nepovedal pravdu. Váš zdravotný problém bol omnoho menej závažný, vyriešili by ho antibiotiká. Sťažujete sa vedeniu nemocnice. Lenže oni vám povedia: „Rozhodli ste sa sám, bolo to vaše slobodné rozhodnutie. Nikto vás do amputácie nenútil.“

Majú pravdu? Samozrejme, že nie. Boli ste oklamaní a môžete nemocnicu žalovať. Vo svete biznisu môžete žalovať obchodného partnera, ak vás oklame pri podpise zmluvy. Takáto zmluva je, samozrejme, neplatná. Lenže v politike to je inak: boli sme svedkami toho, ako sa v Rakúsku opakovala prezidentská voľba pre sporných desať tisíc hlasov. Neviem však o tom, že by sa niekedy opakovali voľby preto, lebo bolo dokázané, že voliči boli klamaní. Aj brexit platí, i keď lídri kampane zaň priznali lži tesne po referende. Je však možné, že v budúcnosti dôjde k zmene: demokracia bude znamenať nielen právo slobodne zvoliť, ale aj právo na prístup k pravdivým informáciám.

Tristo lajkov a vieme o vás všetko

Poľský psychológ Michal Kosinski zistil, že už zo 70 lajkov, ktorými označíte facebookové správy, ktoré sa vám páčia, je možné s veľkou, až 90-percentnou pravdepodobnosťou určiť vašu farbu pleti, sexuálnu orientáciu či sociálny status. „Z 300 lajkov je možné človeka poznať lepšie, ako ho pozná jeho vlastný partner“, tvrdí Kosinski v rozhovore pre Tagesanzeiger.

Internetové súkromie je sebaklam. Nič také neexistuje. Najrozličnejší predátori on-line sveta sledujú, ako dlho ste na ktorej stránke, aké klávesy stláčate, s kým si píšete, čo postujete na sociálne siete. Tieto dáta potom spracúvajú, aby vám predžuli reklamu a informácie práve tak, aby ste ich vedeli čo najlepšie stráviť. Získavajú o vás podrobné a pravdivé dáta, aby vám mohli podsúvať informácie s prímesou lží.

Potrebujeme novú etiku

Aj keď rozvoj technológií postfaktuálnu dobu umožnil, nie je za ňu zodpovedný. Zodpovední sú, samozrejme, ľudia. Postfaktuálna doba, to je ľudská slabosť v priamom prenose.

Zodpovednosť nesú tí, čo vymyslené správy tvoria. Napríklad macedónski tínedžeri, ktorí pre zisky z reklamy prevádzkovali viac ako 100 stránok venujúcich sa výrobe hoaxov o voľbách v USA. Zodpovední sú prevádzkovatelia sociálnych sietí, ktorí umožňujú šírenie takýchto nezmyslov. Napríklad Nemecko uvažuje o tom, že by Facebook a iné sociálne siete mali niesť i väčšiu právnu zodpovednosť za správy, ktoré šíria. No zodpovední sme aj my užívatelia, ak takéto správy podporujeme a zdieľame.

Potrebujeme novú etiku, ktorá vezme do úvahy fakt, že to, čo sa stane v on-line svete, ovplyvňuje osudy ľudí a štátov v rovnakej miere ako to, čo sa stane v normálnom svete, v škole, práci či na ulici.

Prestaňme sa tváriť, že internet je akési detské ihrisko pre dospelých. Musíme byť opatrnejší a zdržanlivejší, či už ide o šírenie podozrivých informácií, alebo o prezrádzanie podrobností z vlastného súkromia.

A tiež, mali by sme si zvyknúť platiť za kvalitnú žurnalistiku. Aj keď niektoré skvelé žurnalistické projekty fungujú výhradne či najmä vo virtuálnom priestore, práca za nimi je veľmi reálna a zaslúži si, aby bola zaplatená.
Ak všetko dobre pôjde, možno sa s trochou sebaovládania a cviku o niekoľko rokov dožijeme post-postfaktuálnej doby.

Teraz najčítanejšie