Denník N

Ešte o extrémizme

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Polemika s lídrami extrémistov je neúčinná. Predovšetkým treba diskutovať s mladými.

Politický vývoj vo svete i u nás doma v prvých dvoch decéniách 21. storočia signalizuje rast vplyvu primitívneho populizmu, radikálneho nacionalizmu a extrémizmu najmä v jeho pravicovej či „hnedej“ podobe. V odborných kruhoch, v médiách a vo verejnosti sa o probléme intenzívne diskutuje. Jednotlivé politické subjekty sa navzájom (ako vždy) obviňujú a pritom nie sú schopné, ani ochotné zobrať svoj diel zodpovednosti za tento znepokojujúci jav. Horlivo však dávajú sľuby o budúcej náprave, prijímajú vyhlásenia odsudzujúce extrémizmus alebo vytvárajú komisie na riešenie tohto problému.

Občania po predchádzajúcich skúsenostiach sú však k podobným aktivitám už prinajmenšom skeptickí – tým viac, že sľubujúci politici sami neraz účelovo a cynicky používajú rétoriku či argumenty extrémistov, proti ktorým chcú vraj bojovať. Vo verejnosti to vyvoláva zmätok a nedôveru voči vládnym i opozičným politikom, ktorí akoby si neuvedomovali kontraproduktívnosť svojich vyhlásení, nevraviac už o priam provokujúcej ľahostajnosti mocenských a justičných orgánov voči nenávistným prejavom i skutkom extrémistov.

Pred pár dňami sa konala diskusia o  publikácii Inštitútu pre verejné otázky Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku. Jej autori Grigorij Mesežnikov a Oľga Gyárfášová neponúkajú žiadny univerzálny liek, iba sa snažia načrtnúť stav, trendy a korene tohto nebezpečného javu. Z terminologickej stránky ho však nevieme presnejšie pomenovať a charakterizovať.

Ide tu o neonacistické alebo neofašistické hnutia? Oba tieto pojmy sú síce v rôznych, často sofistikovaných formách prítomné v programoch a činnosti extrémistov, no pre riešenie samého problému nie sú vždy podstatné.

Ako na spomínanej diskusii konštatoval Andrej Bán, polemika s lídrami extrémistov je neúčinná. Predovšetkým treba diskutovať a stretávať sa s mladými,  spravidla málo informovanými, v hodnotových kritériách dezorientovanými ľuďmi, ktorí tvoria (nielen u nás) najpočetnejšiu voličskú skupinu extrémistických politických subjektov. Nemožno ich však všetkých považovať za prívržencov fašizmu či nacizmu. Sú to znechutení a frustrovaní ľudia, bezradne hľadajúci východisko z labyrintu slabostí a nedokonalostí parlamentnej demokracie. Treba im podať pomocnú ruku!

Zápas s extrémizmom sa musí viesť za účinnej (nie verbálnej!) podpory zodpovedných politikov a väčšiny občanov. Nie je to ľahká, ale dôležitá úloha.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie