Pellegriniho námestníčka z Microsoftu: Odrádzali ma, čo tu nájdem, ale kvalita ľudí je vysoká

MARTINA SLABEJOVÁ šéfuje od októbra informatizácii na Pellegriniho úrade. Prišla z Microsoftu, kde bola niekoľko rokov obchodnou riaditeľkou pre verejnú správu. Jednou z jej podmienok, na ktorých po nástupe na úrad trvá, je audit licencií Microsoftu, SAPu a Oracle, za ktoré štát platí. Hovorí aj:

• prečo prijala ponuku vicepremiéra Pellegriniho,
• prečo treba zlepšiť slovensko.sk a pre ktoré situácie bude o dva roky platiť jedenkrát a dosť,
• o vzťahoch štátnych IT úradníkov a dodávateľov.

Máte už elektronický občiansky (eID) s bezpečnostným osobným kódom a čítačkou?

Áno, mám.

Skúšali ste už na slovensko.sk vyplniť a poslať nejaký formulár alebo využiť službu?

Ešte nie, elektronický občiansky som dostala len nedávno, ale chystám sa na to. Bola som v klientskom centre, odstála som si rad, po eID som si išla asi na trikrát. Bol tam vtedy nápor. Ale celé som to chcela zažiť.

Treba portál slovensko.sk podľa vás zmeniť?

Budeme ho modernizovať. Občan by mal mať príjemný zážitok z používania služieb štátu, tak ako je zvyknutý trebárs v komerčnej sfére. Ale pýtate sa na to asi aj preto, že máte inú skúsenosť.

Áno, pri hľadaní niektorých služieb som si musela pozrieť videonávod, inak by mi to trvalo podstatne dlhšie. Prečo sa pri vytváraní portálu akoby zabudlo na užívateľov?

Nechcem to hodnotiť, na úrade som iba dva mesiace. Asi nie je celkom správne, že potrebujete použiť videonávody, aby ste sa dostali k nejakému postupu. Naša úloha je veci zjednodušiť, posunúť ich čo najviac dopredu, aby im porozumel občan.

Povinné e-schránky pre podnikateľov, do ktorých sa dostanú cez stránku slovensko.sk, sa odsunuli na júl 2017. Zmení sa dovtedy niečo, bude napríklad viac elektronických služieb?

Veľa sme diskutovali aj o zmene dátumu a mali sme na to rôzne názory. Potom nás o posun požiadali podnikatelia, že nestíhajú termín. Myslím si, že ho bolo potrebné posunúť aj vzhľadom na štatistiky, ktoré sme mali z ministerstva vnútra. Ale teraz je dôležité niečo iné. Slovensko.Digital aj zástupcovia ďalšej odbornej verejnosti nám dali dobrý a dôležitý podnet. Ak chceme, aby si ľudia išli po eID a začali ho masívne používať, musia najprv porozumieť tomu, prečo by to mali robiť. Občana musíme motivovať službami. Je pravda, že na masívny rozvoj sme sa od augusta do decembra nemali čas sústrediť, ale teraz sa na to zameriame.

Vaši kolegovia z úradu hovoria, že o dva roky bude platiť pravidlo jedenkrát a dosť. Znamená to, že o dva roky budeme naozaj behať menej po úradoch, keď si budeme chcieť niečo vybaviť?

Princíp jedenkrát a dosť nie je len o tom, že chceme zabrániť tomu, že vám ako občanovi dajú na tom istom úrade vyplniť dva papierové dotazníky v podstate s tými istými údajmi. Dnes by mali byť služby proaktívne. Vy by ste sa ako občan nemali dožadovať služieb, ale v niektorých prípadoch by vás verejná správa mala dokonca osloviť, že sa blíži termín na nejaký úkon. Napríklad keď sa vám narodí dieťa, zapíše sa na matrike, ktorá informuje obec, a vy dostanete gratulačný mail aj s pokynom, čo treba kde poslať. Obec alebo matrika pošle údaje do Sociálnej poisťovne a do všetkých inštitúcií. Alebo si ako osoba môžete pozrieť, aké údaje štát o vás vlastní. Zároveň vás štát musí ubezpečiť, že sa vaše osobné údaje nebudú šíriť nebezpečným spôsobom.

Je v poriadku, že štát dnes nevie občanovi poslať notifikáciu, že sa blíži termín jeho STK alebo že sa mu automaticky obnoví živnosť?

Určite to nie je v poriadku, ale preto vznikol tento úrad, aby sme postupne pomohli rezortom takéto veci odstraňovať.

Je už dnes jasné, ktoré základné životné situácie by o dva roky mali byť vyriešené tak, že bude pre ne platiť jedenkrát a dosť?

Práve teraz rozpracúvame spolu s ministerstvom vnútra osem pracovných životných situácií. Sú to strata a hľadanie zamestnania, začatie podnikania, podnikanie, štúdium, domáhanie sa práva, vlastníctvo motorového vozidla, zmena adresy pobytu, rodina, bývanie a pripravujeme ďalšie. Máme veľa stretnutí a diskusií, často energických. Je to dobrý znak toho, že napredujeme.

Na úrad ste prišli ešte len nedávno. Kto vás oslovil?

Pán Pellegrini. Stretli sme sa na viacerých fórach, pretože môj predchádzajúci zamestnávateľ pôsobil aj vo verejnej správe. Pracovali sme aj na projektoch ministerstva školstva.

Čo vám vaši známi povedali na to, že chcete ísť robiť pre štát?

Najskôr vám odpoviem na to, na čo ste sa nepýtali, a to, prečo som sa rozhodla ísť do verejnej správy. Osobné rozhodnutie je dôležité. Viete, ja som 17 rokov pôsobila v Microsofte, bola to výborná škola života. Po 17 rokoch som bola trochu unavená z témy a hľadala som iné možnosti. Dôvodom bola aj rodina, mám dve malé deti a posledné roky som trávila viac času na letiskách ako doma. V ten istý deň som dostala aj ponuku robiť generálnu riaditeľku v jednej súkromnej slovenskej IT firme. Keď som to zvažovala, pozrela som sa na svoj vek, na to, ako som sa dívala kriticky na informatizáciu v mnohých krajinách ja sama. Zhodnotila som si to tak, že možno je čas priložiť ruku k dielu a spraviť niečo pre túto krajinu. Mnohí moje rozhodnutie prijali s prekvapením, mnohí mi fandia. Rodina sa čuduje, lebo si mysleli, že budem robiť menej, ale robím viac. S hrôzou zisťujem, že niektorí kolegovia zo štátnej správy mi neskoro v noci odpovedajú na e-maily. Je to pre mňa prekvapenie, lebo mnohí ma odrádzali – vraj čo tu nájdem, bude pomalé a kvalita ľudí bude nízka. Je to prekvapujúco veľmi podobné komerčnej sfére a kvalita ľudí je veľmi vysoká. Cítim podporu pána Pellegriniho, ktorý sa nebojí ísť do ťažkých diskusií s kolegami z iných rezortov.

Nebojíte sa politických tlakov?

Nebojím. Keď budú také, že si poviem, že to je už naozaj niečo, s čím sa nestotožním, tak požiadam o podporu vedenia.

V Microsofte ste boli niekoľko rokov obchodná riaditeľka pre verejnú správu. To znamená, že ste zrejme veľmi často komunikovali so štátom.

Áno, samozrejme. Komunikovala som s 33 štátmi 4,5 roka.

Zostaňme pri Slovensku. Rokovali ste so štátom aj o licenciách?

Samozrejme, rokovala som aj o licenciách.

Mali ste niekedy pri rokovaniach so štátom pocit, že by úradníci menej rozumeli IT projektom? Často sa hovorí o informačnej asymetrii a o tom, že dodávatelia sú pri rokovaniach s IT úradníkmi v informačnej výhode. Súhlasíte s tým?

Poviem vám to tak, že asymetria je na obidvoch stranách. Komerčná firma prinesie štátu informácie, ktoré nemá kde načítať, hovoríte im o prípadových štúdiách a oni sa zároveň vzdelávajú. Na druhej strane štátna správa má viac informácií o procesoch, ktoré sa vo vnútri dejú, aj o legislatíve. Ak to človek z komerčnej sféry nepochopí, nepohnete sa nikde. Vidím to ako dialóg, nie ako asymetriu. Z mojej praxe môžem posúdiť, že vždy išlo o dialóg. Keď som pôsobila v tých 33 krajinách, nemohla som len tak prísť a rozprávať im o niečom, čo nie je relevantné. Preto som vždy chcela od lokálneho kolegu získať informácie o krajine a úrovni informatizácie. Diskusia bola úplne iná v Turkmenistane ako v Česku alebo v Poľsku. Nemám pocit, že sú dodávatelia silnejší. Vzniklo to možno aj postojom médií, ktoré to takto formulujú.

Tím Hodnoty za peniaze vypočítal, že štát by mohol lepšími podmienkami v zmluve ušetriť na licenciách Microsoftu 7 miliónov eur ročne. Nakúpil aj licencie, ktoré reálne nevyužíva. Je to dôsledkom neznalosti úradníkov, alebo je to aj chyba dodávateľa, že ich neupozorní, že toto už štát nepotrebuje, alebo ako to čítate?

Mám na to iný názor, ale nie je to moja kompetencia, aby som posudzovala ich tvrdenie. Myslím si, že keď má niekto záujem hľadať, aké sú správne čísla, je to možné len po diskusii s relevantnými partnermi tejto zmluvy. Môj názor je, že správa, ktorú útvar Hodnoty za peniaze vydal, nie je založená na úplne správnych porovnaniach. Už som tak trošku unavená z týchto otázok, lebo ich dostávam pomaly 17 rokov. Myslím si, že je na to jediná odpoveď. Ministerstvo financií, ktoré je zodpovedné za licenčnú zmluvu, v spolupráci s naším úradom, ktorý koordinuje všetky licenčné zmluvy, musí spraviť audit licencií Microsoftu, Oracle aj SAPu, nech sa už raz a navždy ukáže, čo sa používa a koľko sa toho používa. Počkajme si na audit a uvidíme, aké bude z toho číslo. To je jedna z mojich podmienok a priorít.

Pokiaľ ide o licencie, ešte v roku 2008 sa vaše meno objavilo vo vlastnostiach dokumentu ministerstva financií, ktorý riešil počty a ceny licencií Microsoftu. Prečo?

Keď komunikujete so zákazníkom, tak si vymieňate informácie, o čom je daná zmluva, aké má aspekty, dávate právnické stanoviská. To, že úradník na ministerstve financií v tom čase začal vpisovať do dokumentu, ktorý dostal, ďalej údaje, s tým nič nespravím. Ten biľag tam zostane. Ale ja si myslím, že je normálne, keď dodávateľ komunikuje so zákazníkom, vymieňajú si informácie. Takto to vzniklo.

V čom by mali IT dodávatelia zmeniť prístup pri rokovaniach so štátom?

Mali by sa nasmerovať na občana, pretože obdobie infraštruktúrnych projektov už prešlo. Tomu bol venovaný OPIS. Mnohé z OPIS projektov nie sú viditeľné pre koncového používateľa. My sa ich snažíme prepájať, spájať, doviesť ich do poslednej míle pre občana. Vidíte to na vládnom cloude, postupne budú doň migrovať jednotlivé inštitúcie. Chceme mať jednotnú podateľňu, to sú veci, ktoré sa nemusia genericky opakovať na každom rezorte, ale môžu slúžiť celej verejnej správe. IT dodávatelia to vnímajú rovnako.

V diskusiách o IT projektoch sa často objavuje, že sú ešte viac predražené ako v zdravotníctve či doprave. Je to tak, že IT dodávatelia si dokážu vypýtať za služby pre štát výrazne viac peňazí, ako sa platí v súkromnej sfére?

Bolo by odo mňa trúfalé hodnotiť niečo, čo nepoznám do detailov. Projekty, ktoré sa uskutočnili, majú svoje analýzy nákladov a výnosov (CBA – cost-benefit analysis) a boli opísané v štúdii uskutočniteľnosti. Myslím si, že aj niektoré orgány v našej krajine si dopodrobna tieto veci čítali a skúmali. Dokonca aj niektoré inštitúcie Európskej komisie sa projektmi OPIS budú zaoberať. V projektoch, ktoré mám na starosti a ktoré rozbiehame, venujeme veľkú pozornosť práve CBA a úzko spolupracujeme s tímom Hodnoty za peniaze. Nevidím to ako niečo, čo by sme nevedeli ustrážiť.

Poviem to ešte na konkrétnom príklade. Finančná správa uzavrela za posledný rok tri dodatky s tou istou firmou, aktuálne bude platiť niekoľko mesiacov približne 60 zamestnancom dodávateľa 107 eur za hodinu. Popis práce je v niekoľkých odrážkach. Je bežné, že sa v súkromnej sfére platí taká suma 60 ľuďom naraz?

Pýtate sa ma na konkrétnu vec, o ktorej viem málo. Neviem to len tak od stola posúdiť. Informačné projekty sú komplikované mechanizmy; keď potrebujete odborníka na konkrétnu vec, môže byť veľmi drahý. Potrebujete zabezpečiť kvalitu, aby ste projekt mali naozaj špičkový a dobrý. Takí ľudia sú dnes drahí, to sú poklady.

S niektorými dodávateľmi IT štát neustále podpisuje dodatky, akoby sa firmy v projekte zabetónovali. Je to problém alebo nie je?

Nenazvala by som to zabetónovaním, za každým projektom je nejaký proces. Pri rokovaniach zdôrazňujeme, že projekty, ktoré sa dnes predkladajú, budú mať napríklad otvorené zdrojové kódy, proces ich výberu bude prebiehať transparentne, budú publikované v META IS.

Už ste na úrade kompletný tím, alebo ešte zháňate ľudí?

Zháňame ešte zopár kolegov. Keď si porovnáte tímy, ktoré sa zaoberajú samotnou informatizáciou a kódovaním pre štát, vo Veľkej Británii majú 250 ľudí, v Estónsku 70 ľudí a my plánujeme 25 ľudí. Preto veľmi vítame spoluprácu s odbornou verejnosťou aj s ostatnými rezortmi.

Šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny povedal, že v podmienkach Slovenska je problém nájsť nestranné kvalifikované IT autority, ktoré by vedeli posúdiť projekt. Máte taký pocit ako on?

O každom projekte sa snažíme s jeho predkladateľom diskutovať dovtedy, kým nepochopí, že musí smerovať k občanovi, podnikateľovi a k službe. K niektorým projektom sa stretávame 7-, 8-krát aj za účasti odbornej verejnosti. Snažíme sa, aby projekty zapadali do celkovej architektúry informatizácie.

Čo bude s veľkými IT projektmi na ministerstve dopravy? Pýtam sa na Informačný systém výstavby a na Atlas pasívnej infraštruktúry.

Diskusiu o tom, či sú lepšie malé alebo veľké IT projekty, máme aj s odbornou verejnosťou. Ja dnes neviem povedať, či budeme robiť len malé alebo len veľké projekty. O každom projekte diskutujeme, prechádzame jeho detaily, jeho financovanie, technickú špecifikáciu, realizovateľnosť, zvládnutie projektového manažmentu, či zapadá do celkovej architektúry, ako bude pokračovať, keď sa dofinancuje z európskych peňazí. Tak isto posudzujeme projekty, ktoré idú z rozpočtu.

Zapadajú tieto dva projekty ministerstva dopravy do vašej architektúry?

Bavíme sa o nich, zapadajú, ale v akej forme zostanú, to vám dnes neviem povedať. S ministerstvom dopravy sme v počiatočných diskusiách. Tam sa tiež vymenili nedávno nejakí ľudia. Na túto tému bude potrebných ešte veľa diskusií.

To, že sa eurofondy na IT ešte veľmi nečerpajú, je dobrá alebo zlá správa?

Zazmluvnených je 116 miliónov z fázovaných projektov a dvoch nových projektov. V tejto chvíli staviame na kvalitu. Prechádzame projekty, ktoré majú reformné zámery a ktoré máme v zásobníku, a posúvame ich hodnotiacej komisii, ktorú zvoláva ministerstvo vnútra. Projekty musia mať štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú kolegovia čítajú, pripomienkujú, frflú, stretávajú sa. Spolupracujeme s útvarom Hodnoty za peniaze.

Pýtam sa aj preto, lebo staré eurofondy skončili tak, že v rokoch 2014 a 2015 sa výrazne zrýchlilo ich čerpanie a narýchlo sa schválili veľké IT projekty. Aké veľké je riziko, že aj toto programové obdobie v oblasti IT takto dopadne?

Toto riziko je tam vždy. Nemáme až taký dosah napríklad na samotné obstarávanie a jeho dĺžku. S Úradom pre verejné obstarávanie chceme vytvoriť novú metodiku k IT obstarávaniu. Nečakáme však, kým sa schvália dokumenty. Už pri štúdii uskutočniteľnosti sa s rezortmi bavíme aj o verejnom obstarávaní.

Pred rokom sa začalo otvorene hovoriť o tom, že na informatizáciu sa premrhala miliarda eur. Súhlasíte s tým?

Vždy sú veci, ktoré sa podaria a ktoré nie. Mojou úlohou je, aby sa to, čo sa podarilo, dostalo na svetlo božie a k občanovi. Z vecí, ktoré sa podarili – 200 miliónov išlo na slovenské kultúrne dedičstvo. Otvorili ste si niekedy tú stránku? Základ máme vystavaný, musíme na to postaviť ďalšie dobré veci, ktoré pocíti občan.