Denník N

Kočner na ňu vytiahol súkromné správy s Grendelom. Novinárka TV JOJ vysvetľuje, ako to celé bolo

Jana Krescanko Dibáková. Foto – TV JOJ
Jana Krescanko Dibáková. Foto – TV JOJ

Svojmu šéfovi v televízii som sama vopred oznámila, že reportáže o Grendelovi nakrúcať nebudem, tvrdí Jana Krescanko Dibáková.

JANA KRESCANKO DIBÁKOVÁ sa narodila v roku 1982 v Spišskej Novej Vsi. Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, od roku 2002 je politickou reportérkou televízie JOJ. Je vydatá, má dve deti, žije v Bratislave.

Už sa vám stalo, že niekto z vlády na vašu otázku reagoval slovami, že na Grendelove otázky neodpovedá?

Áno, dvakrát sa ma minister vnútra Kaliňák opýtal, či si myslím, že by som ešte mala byť novinárkou. A to práve v situácii, keď tu máme kauzu Bašternák, a my, novinári, sa pýtame, či práve on by mal ostať ministrom. Objavili sa aj agresívne odkazy od, nazvime to, kriminálnikov.

Prečo sa vás dotkli vyjadrenia šéfa Transparency International Gabriela Šípoša, ktorý napísal, že ak sú Kočnerom zverejnené komunikácie medzi novinármi a politikom Gáborom Grendelom pravdivé, pri vašom mene si nevie predstaviť horší osobný konflikt záujmov novinára a politika?

Lebo to neodráža reálny obraz o mojej práci. A dotklo sa ma to najmä preto, že ma pán Šípoš, ktorý pripravoval daný článok na blog, vôbec nekontaktoval. Nielen mňa, ale ani môjho šéfredaktora. Keby tak urobil, okamžite by zistil, že sa mýli.

Dozvedel by sa totiž, že ja sama som už dva týždne pred svojím návratom z materskej dovolenky, ktorá trvala štyri a pol roka, odmietla robiť akékoľvek reportáže o Gáborovi Grendelovi. Oznámila som to priamo šéfredaktorovi.

Prečo ste tak urobili?

Lebo sa necítim nestranná a vnímam to ako konflikt záujmov. Nepripravujem teda žiadne reportáže, v ktorých by akokoľvek figuroval Gábor Grendel. Šípoš napriek tomu napísal, že médiá mali už dávno bombardovať manažment JOJ s otázkami, ako sa k tomu postaví. Keby sa spýtal, hneď by zistil, že manažment v tom má jasno.

Navyše, môj šéf sa hneď po tom, ako sa o tom nešťastnom článku dozvedel, snažil Šípošovi opakovane dovolať. Nepodarilo sa mu to, až po 24 hodinách od neho prišla esemeska, že ak má záujem, má sa ozvať po šestnástej hodine. To už mi z jeho strany pripadá mimoriadne nekolegiálne, nevkusné a neprofesionálne.

Nemali by ste sa vzdať nielen reportáží o Grendelovi, ale o hnutí NOVA všeobecne?

Nevidím na to žiadny dôvod, lebo môj vzťah s Gáborom nijako neovplyvňuje moju objektivitu zo straníckeho pohľadu. O strane NOVA som vždy informovala absolútne korektne, navyše mám nad sebou vedúceho vydania aj šéfredaktora, ktorí by v prípade akýchkoľvek pochybností zasiahli a príspevok korigovali.

Nikdy sa však neobjavilo žiadne podozrenie, a ja sama sa cítim nad vecou, nezaujatá, neutrálna, a ako jedna z mála ľudí v médiách si ani len netykám s pánom Lipšicom.

Nejde o vašich šéfov, ale o dôveryhodnosť pred divákmi. Tí nemajú ako zistiť, či raz nezískate informácie, ktoré by mohli poškodiť Grendelovu stranu, a napriek tomu o tom neurobíte šot. Kto preverí, či u vás nefunguje autocenzúra, teda či nie ste benevolentnejšia k prechmatom politikov hnutia NOVA?

V parlamente túto stranu zastupuje jediný poslanec – Gábor Grendel. Naopak, on môže namietať, že v našej televízii nemá taký istý priestor ako ostatné strany. Uhly pohľadu teda môžu byť rôzne.

Môj vzťah s Grendelom je osobný, pričom neriešime pracovné veci. Nikdy na mňa netlačil, aby som vysielala nejaké stranícke záležitosti, nikdy mi nedal žiadny úplatok, nemyslím si teda, že to hrá nejakú rolu.

Ak prijmeme vašu optiku, môžeme diskutovať aj o tom, či môžem natočiť trebárs kolegov, ktorí v parlamente sedia z Gáborovej pravej a ľavej strany. Lebo čo ak majú bližší vzťah a mohol by ma cez nich ovplyvňovať? Voči strane NOVA ani voči Danielovi Lipšicovi sa jednoducho necítim zaujatá.

Ako však chcete informovať o strane NOVA, ak jej vrchným predstaviteľom je v tejto chvíli Grendel?

To by sme sa potom mohli baviť aj o tom, či môžem informovať o OĽaNO, keďže sú v parlamente spolu.

To by bola moja ďalšia otázka.

Hovoríme o hypotetickej situácii. Ak nastane, teda že by za stranu vystupoval práve Gábor, predpokladám, že by reportáž robil iný redaktor. Pri neutrálnych a všeobecných informáciách o strane však nevidím problém a necítim sa zaujatá.

Navyše, náš dlhoročný vzťah s Gáborom Grendelom by mu ani nedovoľoval, aby mi pracovne vyvolával, vypisoval, alebo na mňa akokoľvek tlačil.

Ak by ste natočili negatívnu reportáž o OĽaNO či strane NOVA, logicky uškodíte aj svojmu kamarátovi. Kde má divák istotu, že na to nebudete prihliadať?

To už je taká široká konštrukcia, až mám pocit, že vyrábame väčší problém, než existuje. Pri takomto ponímaní konfliktu záujmov by polovica novinárov nesmela o nikom informovať.

Prečo?

Každý tu má nejakého bývalého spolužiaka, kolegu, suseda. Jednoducho žijeme v takom malom priestore, že novinári občas, či chcú, alebo nechcú, musia do nejakého konfliktu záujmov vstúpiť.

Aj preto si nemyslím, že by som nemala informovať ani o OĽaNO, ani o strane NOVA. Koniec koncov, OĽaNO je súčasťou opozície. Nemala by som teda informovať ani o SaS, ktorá je v nej tiež? Na takúto hru nie som ochotná pristúpiť.

Ešte raz – s Grendelom ste dlhé roky dobrí kamaráti. Diváci vás môžu podozrievať, že o jeho strane nenatočíte kritickú reportáž, lebo uškodíte kamarátovi.

Keby sa to stalo, je to okamžite odhaliteľné. A ja nebudem riskovať svoju povesť, že jednou neobjektívnou reportážou pošliapem roky svojej práce. Naozaj si niekto myslí, že by mi to stálo za to?

Uniknuté správy naznačujú váš bývalý milenecký vzťah aj spoločné dieťa s Grendelom. Pre Plusku ste to už popreli. Chcete sa k tomu vyjadriť?

Nikdy som nebola jeho milenkou, pripúšťam len veľmi úzky vzťah. Priznávam, že si volávame, stretávame sa, chodíme spolu na obedy, na kávu, ale nič viac. A toto priateľstvo nemienim pochovať len preto, že jeden z nás šiel do politiky.

Kde vznikli reči o vašom vzťahu a spoločnom dieťati?

Rada to konečne vysvetlím. Fámy o našom údajnom dieťati sa objavili už pred rokmi, keď sa na to Gábora opýtala istá známa. V roku 2014 sa tiež v Starom Meste, kde kandidoval na starostu, objavili pamflety, ktoré ho osočovali, a okrem iného tam bolo uvedené, že má dieťa s reportérkou komerčnej televízie.

Už vtedy sme teda tušili, že sa raz na verejnosť dostane nejaká naša súkromná komunikácia. Na základe toho a v duchu našej celoživotnej sarkastickej komunikácie sme túto fámu v debatách pestovali ďalej. Bolo nám to jedno, nemali sme sa čoho obávať, veď je to predsa úplná lož. Odmietam svoju súkromnú komunikáciu podriaďovať riziku zverejnenia.

Gabriel Šípoš vám vyčíta, že od nástupu Grendela do politiky v roku 2010 ste mali viac ako päťdesiat reportáží, kde ste citovali či už Grendela, alebo jeho šéfa Lipšica. Nie je to problém?

Toto je informácia vytrhnutá z kontextu. Ak si Šípoš pozrie, kto robí hovorcov ministerstiev či vlád, zistí, že zväčša ide o bývalých novinárov. Je ich okolo 80 percent.

V praxi to sú teda naši bývalí kolegovia, spolužiaci a dlhoroční kamaráti. Znamená to, že skoro všetci novinári sú v konflikte záujmov? Úlohou Gábora Grendela, keď vstúpil do politiky, bolo reprezentovať názory ministerstva. Inú možnosť, ako ho osloviť, som teda ani nemala.

A ak hovoríme o vytrhávaní z kontextu, nech si pán Šípoš porovná počet jeho výstupov v mojich reportážach s počtom výstupov v reportážach iných mojich kolegov. Zistí, že sú to porovnateľné čísla. A podľa mňa to aj mal vo svojom blogu uviesť.

Kde je záruka, že ste k hovorcovi Grendelovi nepristupovali inak ako k iným? Mohol vás požiadať, aby ste sa isté veci nepýtali a podobne.

Som spravodajkyňa a pokrývam spravodajské témy. Logicky som teda limitovaná tým, že vždy musím dať priestor aj druhej strane. Môj názor pritom v reportáži nemá čo hľadať, lebo nie som ani komentátorka, ani analytička. Opakujem – 80 percent hovorcov sú naši bývalí kolegovia, spolužiaci a kamaráti.

Rozumiete však, že také podozrenie u diváka môže existovať?

Rozumiem, Grendel však bol len hovorcom rezortu, nie ministrom. A nemal žiadnu kauzu, ktorá by ho diskvalifikovala vo verejnom živote.

On nie, voči ministerstvu sa však výhrady objavovali. Je jedno, či pravdivé, on na ne musel reagovať.

Áno, rozumiem, ale hovorca vždy iba opakuje, čo sa rozhodne minister nepovedať vlastnými ústami. Môj vzťah s Grendelom teda moju prácu nemal ako ovplyvniť. A s Lipšicom som nemala, ani nemám blízky vzťah.

V roku 2012 ste boli porotkyňou súťaže o hovorcu roka, Grendel jedným z nominovaných. Bolo to kóšer?

Urobila som len to, že keď som sa dozvedela o jeho nominácii, oznámila som mu to. Je to protežovanie? V tom čase som už bola na materskej dovolenke. Nemohla som svojmu kamarátovi oznámiť ani len to, že je nominovaný?

Opakujem, že žijeme v malom novinárskom priestore, kde každý o každom vie. Keby som sa snažila uprednostniť Gábora v súťaži, bolo by to veľmi priehľadné.

V tej údajnej komunikácii, ak si dobre pamätám, mu naznačujete, že by k vám mal byť dobrý, inak nevyhrá.

To je náš štýl humoru a sarkazmus, ktorý medzi sebou pestujeme roky. Vypovedá to o niečom? Bola som na materskej a poslala som mu sarkastickú správu, nech je na mňa dobrý. Čo je na tom zlé?

Súkromnú komunikáciu vytiahla mimoriadne nedôveryhodná osoba z mafiánskych zoznamov – Marián Kočner. Ide pritom o účelovo vytrhnuté útržky, z ktorých by hlupáka vyrobil každý, navyše, všetci sa v osobnej komunikácii bavíme inak ako v oficiálnej. Reagovali však novinári na to, ako sa ich snažil ponížiť, správne? Nemali verejnosti veci viac vysvetľovať?

Hoci sa Kočner snažil prezentovať novinárov ako Lipšicovo stádo, pripomínam, že žiadne stádo nie sme, a tak sme ani nemohli spoločne reagovať. Diskutovali sme o tom, pričom novinári, ktorí do toho boli zatiahnutí, mali rôzne názory.

Navyše, je iné odpovedať na jasné otázky a iné verifikovať súkromnú komunikáciu, kde sa pomaly objavila aj naša zdravotná karta a informácie o našich deťoch. Aj keby som chcela, nikdy nemôžem verifikovať, či všetky moje esemesky v tom prepise sú pravé, lebo netuším, či v tých stovkách z nich Kočner nepoužil aj svoju ľudovú tvorivosť.

Nezabúdajme tiež, že keď sa to zverejnilo, bol to pre nás šok. Človek sa prvé dni snažil chrániť svoje súkromie a vyrovnať sa s tým, čo všetko zaznelo. Riešila som, či a ako reagovať, tieto informácie som však nepotrebovala šíriť medzi príbuzných, lebo rodinu si zo zásady chránim.

Nečakali ste, že skôr či neskôr sa na to niekto spýta?

Vnímala som to tak, že ak sa ma na to bude chcieť nejaký novinár spýtať, nemám problém poskytnúť rozhovor ani krátku reakciu, lenže ani pán Šípoš, ani iný novinár s ničím takým neprišli.

Nemali na Kočnera reagovať aspoň médiá? Napríklad to, že ste sa sama vzdali reportáží o Grendelovi, som sa dozvedel až dnes. Kočnerovi pritom nešlo o nič iné, než znížiť dôveryhodnosť žurnalistov a prekryť tým vlastné prúsery.

Možno áno, teraz je to však už neskoro riešiť. Stalo sa to prvýkrát, možno nabudúce už budú médiá reagovať inak. Po bitke je každý generál. Ja som bola najskôr v šoku a cítila som taký pocit ublíženia, že som ani nevedela, ako to správne vyhodnotiť a reagovať.

Odkiaľ sa vlastne poznáte s Grendelom?

Ešte z vysokej školy, ale prvý moment nášho zblíženia nastal počas parlamentných volieb v roku 2006, keď nás Smer nechal celú noc mrznúť vonku. Keďže mi bolo strašne zima, Gábor mi požičal svoje sako, a bol taký džentlmen, že si ho nevypýtal späť. Vrátila som mu ho v okamihu, keď som videla, že mrzne on.

Ako celá kauza zasiahla vašu rodinu?

Môj manžel bol na to, že sa asi objaví nejaká komunikácia, pripravený už od komunálnych volieb 2014. Situáciu teda poznal. Nikdy som sa však k tomu verejne, dokonca ani na Facebooku nevyjadrovala, lebo zvyšok rodiny som chcela chrániť.

Nechcela som, aby sa skreslené informácie dostali k príbuzným. Kočner to totiž naozaj urobil tak, že zverejnené správy vyvolávajú falošný obraz, nie realitu. A to sa nielenže ťažko vysvetľuje, ale vaši blízki tým môžu aj trpieť. A ja nemienim dopustiť, aby moji blízki trpeli pre nejakého, s prepáčením, Kočnera.

Facebooková stránka autora rozhovoru tu – kliknite.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie