Denník N

Česi vyšetrujú expremiéra Štrougala. My mŕtvym z hranice odkazujeme, že nemali utekať

Hranica v bratislavskej Petržalke v roku 1989. Foto – TASR
Hranica v bratislavskej Petržalke v roku 1989. Foto – TASR

Vysoké napätie v drôtoch na hraniciach, ktoré za komunizmu zabilo desiatky ľudí, vyšetrujú Česi ako zločin proti ľudskosti a chystajú obvinenie bývalého predsedu vlády Lubomíra Štrougala. Naši policajti pred rokmi rozhodli, že všetko bolo v súlade s vtedy platnými zákonmi.

V pondelok 9. marca by mal Józef Kolarczyk 86 rokov. Ktovie, či by tento Poliak ešte žil a čo by na Západe, kam tak veľmi chcel v lete 1962 utiecť, robil. Na útek do slobodného sveta si vybral miesto v Petržalke – Kopčanoch.

Mal 33 rokov, keď sa mu 20. júla podarilo prekonať prvý plot a prejsť stráženým pásmom k ďalšiemu, o ktorom si myslel, že ho oddeľuje od Rakúska. Nevedel, že je nabitý napätím 2000 voltov. V okamihu, keď sa ho dotkol, bol mŕtvy.

Veliteľom tohto vražedného úseku pri Petržalke bol Ondrej Šedivý, ktorý o 44 rokov neskôr dostal od prezidenta Ivana Gašparoviča Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy za „zásluhy o záchranu ľudských životov“ počas SNP. Ministrom vnútra bol v roku 1962 Lubomír Štrougal.

Tak ako Kolarczyk zomreli na slovenských hraniciach na následky zásahu vysokým prúdom ďalší jedenásti ľudia. Štyria z nich boli Slováci: František Borka, Ján Krivák, Jozef Remža a Tibor Walter.

O tom, že v drôtoch je prúd so silou od 2000 do 4000 voltov, netušili. Nemal zraňovať – mal zabíjať.

predseda vlády ÈSSR Lubomír Štrougal archívna snímka Èeskoslovenská socialistická republika
Najskôr minister vnútra, potom československý premiér Lubomír Štrougal. Stále žije. Foto – archív TASR

Česká polícia 53 rokov po Kolarczykovej smrti a 25 rokov po páde komunizmu pravdepodobne obviní z trestného činu proti ľudskosti bývalého ministra a neskôr predsedu vlády Lubomíra Štrougala, ktorý stále žije. Reportérovi časopisu Respekt Jaroslavovi Spurnému to povedal vyšetrovateľ, ktorý sa prípadom zaoberá už sedem rokov.

Robí tak na základe podania novinára Luďka Navaru a jeho ďalších kolegov. A tí sa inšpirovali na Slovensku. Konkrétne podaním Ústavu pamäti národa na Generálnu prokuratúru v roku 2008. No tu netrvalo ani tri roky, kým naši policajti povedali, že všetko bolo v poriadku.

Zabitý elektrickým prúdom pri pokuse o útek. Foto – TASR/ÚPN
Zabitý elektrickým prúdom pri pokuse o útek na hranici v Petržalke. Foto – TASR/ÚPN

Zabudnite na zločiny proti ľudskosti

„Komunistický režim nechcel nikoho zastavovať ani omračovať, ale chcel narušiteľa hraníc zabiť,“ odpovedá Jerguš Sivoš z Ústavu pamäti národa na otázku, prečo bol prúd v drôtoch taký vysoký. Komunisti chceli mať tých, čo sa pokúsili o útek, okamžite mŕtvych.

Pre porovnanie: Keď dnes policajt niekoho čo i len zraní pri zákroku, prebieha vyšetrovanie, či bol jeho zásah oprávnený. Vtedajší režim udeľoval za zabitie „narušiteľov hraníc“ medaily.

Prúd bol na hraniciach od roku 1953. Išlo o politické rozhodnutie komunistického vedenia štátu, ktoré sa krátko po nástupe k moci rozhodlo o uzatvorení hraníc, a upravené bolo iba nariadením veliteľa pohraničnej stráže, teda nie štandardným zákonom.

„Bežný obyvateľ ani obyvatelia Devína pri hraniciach, u ktorých sa občas ľudia po ceste na istú smrť zastavili po pohár vody, o napätí nevedeli. Smernice sa utajovali ešte dlho po páde režimu. My sme sa s nimi oboznámili až po vzniku ÚPN,“ hovorí Sivoš.

Keď Ľubomír Morbacher, dnes už bývalý zamestnanec ústavu, spísal za ÚPN v roku 2008 svoje podanie, nielen o zabitých pod vysokým napätím, ale aj o zastrelených či roztrhaných psami, žiadal Generálnu prokuratúru, aby zločiny vyšetrovala ako zločiny proti ľudskosti. Znamenalo by to, že nie sú premlčané.

Prokuratúra to videla inak a jednotlivé vraždy rozdelila ako „obyčajné“ viacerým radovým vyšetrovateľom. Tí stíhania zastavili, lebo vraj nedošlo k trestnému činu, keďže podľa ich názoru sa tieto zločiny diali v súlade s vtedajšími zákonmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie