Denník N

Danko chce zakázať burky, na Slovensku ich nikto nenosí

Ženy v burkách v afganskom Péšávare. Foto – TASR/AP
Ženy v burkách v afganskom Péšávare. Foto – TASR/AP

Aké oblečenie nosia moslimské ženy na hlave? Také, aké chce predseda SNS na našom území zakázať, určite nie. Predseda islamskej nadácie považuje návrhy SNS za nepodarený vtip.

Zakážme nosiť burky na verejnosti zákonom, aby sme ochránili Slovensko pred terorizmom – také je základné posolstvo predsedu Národnej rady a SNS Andreja Danka po teroristickom útoku v Berlíne.

K téme islamu sa vrátil Danko aj preto, že prezident Andrej Kiska v utorok vetoval zákon o cirkvách, ktorý stanovil, že na registráciu novej cirkvi je potrebných 50-tisíc členov.

Reakcia moslimov na Slovensku je jednoznačná. Danko sa zaoberá problémom, ktorý u nás prakticky neexistuje, pretože burku moslimky u nás nenosia.

Burku u nás sotva zazriete

„Zákaz buriek na Slovensku vyznieva ako nevydarený vtip, keďže nevieme o žiadnej muslimke, ktorá by sa u nás takto odievala. Na druhej strane, v prípade SNS to až také kuriózne nie je. Pán Danko v minulosti požadoval zákaz minaretov a tie na Slovensku taktiež nie sú,“ odkázal predsedovi parlamentu predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna.

Zaujímalo by ho, ako Danko dospel k predstave, že práve obmedzovanie žien vo výbere oblečenia pomôže v boji proti terorizmu.

moslim_odev

Na Slovensku žije v súčasnosti okolo 5-tisíc moslimov, väčšina z nich tu pracuje alebo študuje a nežijú tu trvalo. Nie sú u nás ani zaregistrovaní ako oficiálna cirkev, je ich tak málo, že nespĺňajú podmienky.

Žiadnu ženu, ktorá by žila na Slovensku a nosila burku, nepozná ani politológ a odborník na islam Jozef Lenč. Tento špecifický druh odevu so sieťkou cez tvár, ktorý je zväčša modrej farby, nosia najmä ženy v Afganistane paštúnskej národnosti.

V Európe si burku oblieka len veľmi málo žien. V Belgicku, kde žije pol milióna moslimov, ju podľa BBC nosí len zhruba 30 žien.

Aj hidžáb, ktorý zakrýva časť hlavy, žene je však vidieť celú tvár, nosí podľa Lenča len menšina moslimských žien u nás. Odevy, ktoré tvár zakrývajú viac, moslimky žijúce na Slovensku nenosia v podstate vôbec – je to tak pre ich vlastnú bezpečnosť.

V nikábe, ktorý zakrýva celú tvár okrem očí, na Slovensku chodia len cudzinky, ktoré prichádzajú ako turistky. Nosiť veľmi konzervatívny moslimský odev nemá podľa Lenča na Slovensku zmysel.

„Moslimské ženy sa zahaľujú preto, aby boli nenápadné, aby sa na ne ostatní nepozerali, aby ich vnímali ako osobu, nie ako objekt záujmu.“ V krajinách, kde sú moslimovia v menšine, takýto odev, naopak, pozornosť priťahuje.

Aby nebol teror ani krádeže

Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška vysvetľuje, že k zákazu nosenia moslimského odevu, ktorý zakrýva celú tvár, je potrebné prikročiť preto, aby mohli úrady identifikovať osoby na verejnom priestranstve.

Pred školou v Topoľčanoch. Foto N - Vladimír Šimíček
Takto chodia oblečené slovenské moslimky v Topoľčanoch. Foto N – Vladimír Šimíček

„Je to logická reakcia na všetky teroristické útoky, ktoré sa šíria v Európe, a zrejme aj na to, že pri nejakých trestných činoch, ako napríklad krádeže, potrebujeme identifikovať osoby, ktoré zachytia videokamery.“

Paška, ktorý pôsobil aj ako europoslanec, v tejto súvislosti hovorí o zahalených osobách, ktoré si z obchodov odnesú tovar bez zaplatenia. Na otázku, či pozná prípad, že by na Slovensku žena v burke či nikábe niečo ukradla, odpovedá, že takéto prípady sa stali v zahraničí.

Na krádeže s inak zamaskovanou tvárou by si však vraj spomenul určite. „Nemusia to byť moslimovia, lebo tú šatku si môže dať aj ktokoľvek iný.“

Nerieši teda SNS problém, ktorý na Slovensku vôbec neexistuje? „Riešime už s predstihom budúci problém,“ odpovedá Paška.

Na zahalené tváre už zákon máme

Politológ Lenč vraví, že ak by návrh zákona koncipovali tak, že by malo ísť o burky, nikáby či hidžáby, moslimovia by zákaz brali ako zbytočnú šikanu smerujúcu k obmedzeniu slobody.

Andrej Danko (v strede) počas návštevy Vatikánu. foto - TASR
Andrej Danko (v strede) počas návštevy Vatikánu. Foto – TASR

Pokiaľ by do zákona dali všeobecný zákaz prostriedkov zahaľujúcich tvár, bol by zvedavý, čo by štát robil v prípade motorkárskych prilieb s tmavým sklom, alebo u lyžiarov s kuklami. Zahaľovanie tváre na verejnosti pritom už niekoľko rokov na Slovensku zakázané je. Týka sa demonštrácií, športových zápasov či verejných zhromaždení.
Danko sľubuje, že návrh zákona o burkách prichystajú na budúci rok.

V rozhovore pre TASR priznal aj to, že návrh zákona, ktorý zdvihne povinný počet registrovaných členov cirkví z 20-tisíc na 50-tisíc, navrhli aj v súvislosti s moslimami. „Komplikovalo by to okrem iného aj prípadné snahy o registráciu niektorej moslimskej cirkvi v našej republike.“

V rozhovore si pomohol aj príkladom z Nemecka, jeho paralela však presná nebola. „Keď som v roku 2011 hovoril napríklad o zákaze nosenia buriek, kritizovali ma. Ale ja som to tak cítil. Veľa som ako právnik chodil do Anglicka a videl stret kultúr. Tak som bol nacionalista. Dnes už Angela Merkelová povie na sneme, že nosenie buriek treba obmedziť,“ pokračoval Danko.

Nemecká kancelárka síce o možnom zákaze „celotvárového závoja“ hovorila, slovo burka však nepoužila.

Ako je to v Európe

Zahaľovanie tváre je zakázané vo viacerých európskych krajinách. Ide o štáty, v ktorých žije buď veľká moslimská komunita, alebo sa tam so skutočným terorizmom stretli. Napríklad v Taliansku ho zaviedli už v roku 1975, keď okrem mafie v krajine operovala aj ľavicová teroristická organizácia Červené brigády.

Zahaľovanie tváre je zakázané vo Francúzsku, kde moslimovia tvoria do desať percent celkovej populácie, a práve Paríž v posledných rokoch aj skutočne zažil najhoršie teroristické útoky.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie