streda

Uhorská šľachta bola v skutočnosti slovenská

Maďarský historik József Demmel vo svojej novej knihe „Panslávi v kaštieli“ píše o našich dejinách s porozumením, aké často chýba nám samotným.

Slováci sú v strednej Európe predbežnými víťazmi dejín, najmä ak sa porovnávame s Maďarmi. Z tejto perspektívy by sme sa preto už mohli na svoju minulosť pozerať aj s väčším nadhľadom a menším komplexom menejcennosti. Ten je dodnes živený predstavou porobeného národa, ktorý si svoju identitu uchránil tak, že sa pod mocenskou klenbou uhorskej šľachty dorozumieval tajným kódom vlastného jazyka.

Priznávam, že aj ja som túto predstavu zdieľal, odchovaný slovenským dejepisom a drastickými príbehmi o pomaďarčovaní, keď boli deti v školách ešte pred sto rokmi bité trstenicou za to, že v škole prehovorili po slovensky. Až od maďarského historika Józsefa Demmela som sa teraz dozvedel, že slovenčina bola v skutočnosti materinským jazykom mnohých uhorských šľachticov.

Slovenská šľachta

Vo svojej novej knihe „Panslávi v kaštieli“ (vydavateľstvo Kalligram, kde vyšla aj autorova kniha o Štúrovi) Demmel prichádza k záveru, že ešte v 40. rokoch 19. storočia hovorila v piatich župách (Liptov, Orava, Trenčín, Turiec a Zvolen) výrazná väčšina šľachty po slovensky a tento jazyk považovala za materinský. Aj pri najnižšom odhade muselo ísť o tisíce šľachticov (najvyšší teoretický odhad je až 20-tisíc, teda takmer 90 % tamojšej šľachty).

Demmel aj preto píše s úplnou samozrejmosťou o „slovenskej šľachte“, ktorá sa po maďarsky síce dohovorila, ale tento jazyk jej bol cudzí. Až do polovice 19. storočia bolo napríklad v Turčianskej župe

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 126496 z vás dostáva správy e-mailom