Denník N

Sedem desaťročí v zlom čase. Španieli možno budú pracovať menej a prídu aj o siestu

Španielsko sa znovu chce vrátiť do časového pásma, do ktorého podľa geografie patrí.

Ak sa pozriete na mapu, tak je to jasné – väčšina územia Španielska leží na západ od nultého poludníka, ktorý je známy tým, že svet rozdeľuje na dve hemisféry. Zároveň však prechádza Londýnom, kde sa nachádza aj slávne Kráľovské observatórium v Greenwichi.

Poludník dostal podľa tejto oblasti aj svoje meno a pomenoval aj časové pásmo, v ktorom sa nachádza Veľká Británia, a ktoré je kľúčové pre určovanie času na celej planéte. Na východ od nultého poludníka sa hodiny pripočítavajú, na západ sa odčítavajú (časové pásmo má 15 stupňov).

Španielsko by teda geograficky malo patriť do rovnakého časového pásma ako Veľká Británia, Írsko, Island a Portugalsko. Madrid má rovnakú zemepisnú dĺžku ako waleské mesto Swansea. V skutočnosti však v Španielsku majú rovnaký čas ako na Slovensku alebo v Škandinávii.

Môže za to hlavne muž, ktorého v Španielsku len málokedy spomínajú v dobrom a ktorého vinia z mnohých vecí – Francisco Franco, diktátor, ktorý Španielsku vládol 36 rokov.

spanielsko

Zmena pre Hitlera

Španieli sú spolu s ostatnými južanskými národmi často a stereotypne vnímaní ako ľudia, ktorí veľa nepracujú, meškajú a vždy majú na všetko čas. V skutočnosti však pracujú dlho a viac hodín ako napríklad Nemci. Z práce bežne odchádzajú o siedmej, niektorí dokonca aj o deviatej alebo o desiatej. A to v profesiách, kde sa u nás pracovný deň končí o piatej, maximálne šiestej.

Dôvodov je niekoľko, niektoré sú historické, kultúrne či geografické, no jeden z nich je aj politický.

Franco sa k moci dostal po krvavej občianskej vojne, ktorá krajinu vyčerpala natoľko, že Španielsko sa aktívne nezapojilo ani do 2. svetovej vojny. A to napriek tomu, že Franco veľmi otvorene sympatizoval s nemeckými nacistami.

Práve jeho blízke vzťahy s nacistickým Nemeckom, ktoré Franca podporilo aj počas občianskej vojny, viedli v 40. rokoch k zmene časového pásma v Španielsku.

Presne 16. marca 1940 o jedenástej večer sa čas posunul o hodinu dopredu a zmenil sa na letný čas. Išlo o krok, ktorý mal tak ako v iných európskych štátoch priniesť lepšie využitie prirodzeného slnečného svetla, úsporu elektriny a pomôcť aj fabrikám, ktoré mohli byť otvorené dlhšie.

Na jeseň sa však čas nezmenil na zimný a nestalo sa tak ani o rok neskôr. Pere Planesas, ktorý zmeny času opísal v odbornom článku, píše, že čas sa znovu posunul až v máji roku 1942, no v tom čase už tak, aby Španieli mali rovnaký čas ako Nemecko.

Španielsko sa tak ocitlo v rovnakom časovom pásme ako Berlín, s ktorým Franco sympatizoval. Podobný krok však v tom čase urobili aj Veľká Británia, Francúzsko a Portugalsko. Historici tvrdia, že Francúzov k tomu donútili Nemci, ktorí Francúzsko okupovali, Briti sa zas chceli prispôsobiť času, ktorý mal zvyšok Európy, aby mohli lepšie koordinovať svoje spojenecké aktivity a reagovať na bombardovanie Nemecka.

Španielsko oficiálne zmenu času vysvetlilo ako „prispôsobenie sa ostatným európskym štátom“, no historici najčastejšie spomínajú blízkosť dvoch diktátorov – Franca a Hitlera – a žiadosť nemeckého kancelára.

A kým Briti a Portugalci sa hneď po vojne vrátili do svojho pôvodného časového pásma, Španieli ostali pri takzvanom stredoeurópskom čase, hoci už návrh z roku 1940 hovoril o tom, že v istom bode sa stanoví dátum, keď sa Španielsko vráti k svojmu pôvodnému času. No nestalo sa.

Presnú Francovu motiváciu, respektíve dôvod, prečo sa čas vo veľkej časti Pyrenejského polostrova neprispôsobil geografii ani po porážke nacistického režimu, nie je dodnes známy.

V stredoeurópskom časovom pásme ostalo aj Francúzsko, hoci väčšina územia sa takisto nachádza v rovnakom pásme ako Veľká Británia, hoci zároveň je na východ od 0. poludníka.

Nesynchronizovaní so slnkom

Španieli tak aj viac ako 40 rokov po Francovej smrti nie sú synchronizovaní so slnkom. Ich skutočný čas totiž nezodpovedá tomu geografickému, respektíve solárnemu. Slnko totiž Franco neoklamal.

Ráno preto vychádza neskôr, ako by Španieli podľa hodiniek očakávali, a neskôr aj večer zapadá. Španieli tak nepríjemné prebúdzanie sa do tmy, na ktoré sa sťažujeme počas zimy aj my, zažívajú oveľa častejšie.

V zime je tma často ešte aj o ôsmej ráno, v západných oblastiach (napríklad v Galícii) dokonca aj o deviatej. A ak sa večer v Madride o deviatej koncom jari alebo v lete chcete ísť poprechádzať na čerstvý vzduch, ovalí vás teplý vzduch.

Španielsky astronóm Pere Planesas pre BBC hovorí, že rozdiel medzi slnečným časom a tým skutočným môže byť v lete až trojhodinový. V skutočnosti tak v Španielsku úplne inak vyzerá celý pracovný deň. Neskoré obedy (najskôr okolo pol tretej), večere (po deviatej) a poobedňajšia siesta spôsobujú, že Španieli pracujú viac hodín, sú v práci dlhšie a neskôr aj chodia spať. Podľa niektorých štatistík tak väčšina z nich spí menej ako osem hodín, ako to odporúča Svetová zdravotnícka organizácia.

Neskorší odchod z práce znamená aj to, že obchody s potravinami sú bežne otvorené do desiatej a dlhší pracovný čas majú aj na poštách, úradoch či v bankách.

Vláda chystá zmeny

Nedávno preto s návrhom na zmenu časového pásma prišla ministerka práce a sociálnych vecí Fátima Báñezová. Ministerka chce v prvom rade skrátiť pracovný čas tak, aby Španieli končili o 18. hodine, a verí, že jej k tomu pomôže aj návrat k času, ktorý v krajine platil až do 40. rokov minulého storočia.

Tento návrh však nie je prvý. Diskusia o návrate ku greenwichskému času sa v Španielsku objavuje pravidelne. Hnutia, ktoré takúto zmenu presadzujú, sa počas predchádzajúceho funkčného obdobia obracali na súčasného premiéra Mariana Rajoya, no aj na jeho predchodcu Zapatera. Tvrdia, že zmena časového pásma nič nestojí a dá sa ľahko uskutočniť.

Ilustračné foto - tasr/ap
Ilustračné foto – tasr/ap

Kritici ministerkinho návrhu však hovoria, že to môže byť veľmi zložité, najmä preto, že španielska ekonomika je založená najmä na sektore služieb. El Confidencial píše, že až 80 percent všetkých španielskych firiem sa venuje práve službám – hotelierstvu, turizmu, predaju alebo službám zákazníkom. Sektor služieb tvorí podľa denníka El País približne 70 percent celého španielskeho HDP.

Denník zároveň píše, že veľký počet španielskych spoločností tvoria malé podniky, ktoré majú päť a menej zamestnancov, kde často pracovníci ostávajú vo firme dlhšie na úkor svojho voľného času, aby získali konkurenčnú výhodu.

Koniec siesty?

Ak nový návrh prejde, zo Španielska by mala vymiznúť aj známa siesta. Tento zvyk pochádza z čias, keď bežní Španieli mali dve práce a do tej druhej išli práve po dvojhodinovej prestávke na presun a na obed, ale súvisí aj s vysokými teplotami, pre ktoré sa prerušoval a dodnes prerušuje pracovný čas.

Vo veľkých mestách síce už dnes deň bez siesty, najmä vo väčších podnikoch či obchodoch, nie je nič nezvyčajné, no na mnohých miestach sa ešte stále dodržiava.

Ak by zmena prešla, Španieli by si museli zvyknúť na to, že majú pracovný či školský deň bez dlhšej prestávky. Na druhej strane sa hovorí aj o tom, že bez siesty by Španieli boli omnoho produktívnejší.

Štatistiky OECD totiž ukazujú, že priemerný Španiel ročne odpracuje 1691 hodín, kým v Nemecku je to 1371 hodín, no Nemci sú produktívnejší ako Španieli.

Zrušenie siesty podporuje aj premiér Mariano Rajoy, ktorý tento návrh využíval aj v predvolebnej kampani. Aj on argumentuje zvýšením produktivity.

Parlamentný výbor, ktorý presadzuje návrh, vo svojej správe hovorí aj o zlepšení sociálnej situácie napríklad pre manželské páry, ktoré pre dlhý pracovný čas na seba nemajú dostatok času. Dlhý pracovný čas znamená aj menej času na deti, čo vedie k nízkej pôrodnosti – v roku 2014 bola pôrodnosť podľa štatistík Eurostatu 1,32 dieťaťa na ženu, čo je pod priemerom EÚ (1,58) a patrí medzi najnižšie v Európe.

Profesorka Nuria Chinchillová, ktorá sa na spomínanej správe podieľala, pre El País povedala, že ak by sa v Španielsku zmenil čas, a zároveň by sa skrátila obedová prestávka na maximálne hodinu, Španieli by získali hodinu a pol na súkromný život. Podľa ekonómov by zároveň klasický pracovný deň, ako ho poznáme u nás, zvýšil produktivitu v sektore služieb o 6,5 až 9 percent.

Očakáva sa, že vláda by bez problémov získala aj podporu menšej strany Ciudadanos (Občania) a Socialistickej strany. Návrat do prirodzeného časového pásma je totiž populárny aj medzi obyvateľmi Španielska a po desaťmesačnej parlamentnej kríze a náraste podpory pre ľavicovo populistickú stranu Podemos vláda aj tradičné strany potrebujú robiť populárne kroky.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie