Denník N

Ľudia možno existovali už pred 2,8 miliónmi rokov

Foto – Brian Villmoare
Foto – Brian Villmoare

V Etiópii našli polovicu ľavej spodnej čeľuste s piatimi zubami.

Rod Homo (človek) je podľa najnovších poznatkov zhruba o 400-tisíc rokov starší, než sa vedci doteraz domnievali.

Možno žil už pred 2,8 miliónmi rokov, tvrdí medzinárodný vedecký tím v magazíne Science. Naznačujú to vraj kostrové pozostatky nájdené v roku 2013 v Etiópii.

Paleontológovia v africkej krajine našli polovicu ľavej spodnej čeľuste s piatimi zubami. Z tvaru čeľuste a zubov sa dá údajne usudzovať, že už ide o zástupcov rodu Homo a nie o predchodcu človeka z vyhynutého rodu Australopithecus, ktorého najznámejším zástupcom je 3,2 milióna rokov stará fosília zvaná Lucy, nájdená v roku 1974 rovnako v Etiópii.

Chodil už vzpriamene

„Nový nález je ďalším potvrdením evolúcie,“ vysvetlil podľa agentúry APA Faysal Bibi, ktorý sa podieľal na vyhodnotení získaných informácií v berlínskom Prírodovednom múzeu.

Ľudské rysy sa údajne vyskytovali skôr, než sa doteraz predpokladalo. Zatiaľ však v „skladačke“ niektoré informácie chýbajú. „Vieme teraz o niečo viac, ale ešte nie celý príbeh,“ dodal Bibi.

V časovom rozmedzí pred 2,5 až tromi miliónmi rokov, z ktorého takmer neexistujú nálezy, pravdepodobne existovali rané línie rodu Homo. Dnešný moderný človek Homo sapiens, ktorý existuje zhruba 200.000 rokov, je jediným doteraz existujúcim zástupcom rodu.

Vedci ešte nevedia, ako vyzeral raný človek, ktorého čeľusť teraz preskúmali. Isté ale je, že rovnako ako Lucy už chodil vzpriamene. Žil medzi lesnými porastmi v čase, keď existovali tiež antilopy, prehistorické slony, hrochy, krokodíly a ryby.

Nie je však isté, či bol raný človek lovcom a živil sa mäsom alebo či si staval príbytky a dokázal zakladať oheň. „Možno, ale nevieme to,“ pripustil Bibi. Najstaršie pracovné nástroje, ktoré poznáme, sú staré 2,6 milióna rokov.

Etiópia, kolíska ľudstva

Dnešná Etiópia je vďaka svojim početným fosílnym nálezom považovaná za kolísku ľudstva.

Teraz objavený nález v lokalite Ledi Geraru v oblasti Afra by mohol patriť napríklad predkovi druhu Homo habilis (človek zručný), domnieva sa Fred Spoor z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku.

Podobu človeka zručného už vedci dokázali rekonštruovať s pomocou 1,8 milióna rokov starých fosílií z Tanzánie. Okrem veľkosti mozgu je pritom určujúca práve podoba spodnej čeľuste, píšu vedci v ďalšom vedeckom časopise Nature.

„Komplexné štatistické analýzy ukazujú tvarové rozdiely medzi spodnými čeľusťami rôznych druhov raných ľudí. Tie sú niekedy také veľké, ako rozdiely medzi šimpanzmi a dnes žijúcimi ľuďmi,“ uviedol ďalší vedec z Inštitútu Maxa Plancka Philipp Gunz.

Podľa lipských vedcov je preto šťastie, že v Etiópii sa našla práve spodná čeľusť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veda

Teraz najčítanejšie