piatok

Analytik: Slabinou eurofondov je kontrola na úrade vlády

Debaty s ľuďmi, ktorí sa pohybujú okolo eurofondov, ukázali, že nie sú šťastní z toho, ako u nás fungujú.

Matej Hruška. Foto N – Vladimír Šimíček

MATEJ HRUŠKA sa spolu s kolegami z nadácie Zastavme korupciu pozreli bližšie na systém, cez ktorý sa má do roku 2020 minúť 18 miliárd eur na eurofondové projekty. Hovorí, že by pomohlo, keby sa detailnejšie zverejňovali dáta vrátane hodnotiacich hárkov projektov a keby bol dôraz na hodnotu za peniaze, nie na počty aktivít. Návrhy, ktoré dali s kolegami dokopy, poslali aj vicepremiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer).

Aký cieľ ste si dali na začiatku?

Chceli sme sa pozrieť na eurofondy bez emócií a hystérie. Doteraz sa spravidla riešili cez nejakú kauzu, čo je síce na jednej strane užitočné, ale na kauzu sa vždy reaguje s emóciou, čo nemusí priniesť vždy najlepšie riešenie. Snažíme sa nájsť analytickejší pohľad, ktorý sa nebude zameriavať iba na riešenie káuz. Chceli sme ukázať na slabé miesta v systéme, ktoré ešte vieme za pochodu opraviť, a spraviť ho lepším. Ešte pár rokov môžeme totiž čerpať asi 18 miliárd eur z eurofondov, ale ich verejná kontrola je pomerne slabá.

S koľkými ľuďmi ste sa o eurofondoch bavili?

Bolo ich do desať. Boli to ľudia z parlamentu, z ministerstiev, ktorí sú zodpovední za operačné programy, z mimovládok, ktorí sedia v monitorovacích výboroch, a novinári, ktorí sa venujú eurofondom. Všetci začínajú vnímať, že systém je pomerne nervózny z toho, že čerpanie eurofondov mešká. To môže viesť k tomu, že sa všetci budú viac snažiť, ponáhľať, robiť viac chýb, čo povedie k väčším korekciám a aj ďalšiemu zdržiavaniu.

Čo je dôvod, že eurofondy čerpáme pomaly?

Čas, ktorý mohol byť venovaný príprave operačných programov, nastavovaniu systému a následnému vyhlasovaniu výziev, nebol využitý práve najlepšie. Jednou z príčin boli aj voľby.

Najrýchlejšie čerpajú eurofondy poľnohospodári. Kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu však zistili, že Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá tieto eurofondy zastrešuje, robila neuveriteľné chyby. Hodnotiteľov projektov vyberala narýchlo a bez školenia, používala subjektívne hodnotenie, niektorí žiadatelia mohli dopĺňať prílohy aj po odovzdaní projektu. Mohlo to takto fungovať aj inde?

Nemám pocit, že by sa také veci diali niekde až v takej miere ako v PPA. Zatiaľ nám nikto nič také nenaznačil ani nespomínal. Je dôležité, aby sa detailne opísalo a pomenovalo, kto je za čo zodpovedný. Je preto dobré, že to NKÚ spravil.

Čo vás pri debatách o eurofondoch prekvapilo?

Väčšina ľudí, ktorí sa v systéme pohybujú, neskáču od radosti, ako sú eurofondy na Slovensku riadené, kontrolované, ako celý systém funguje. Aj u ľudí z monitorovacích výborov je pomerne značná miera skepsy, čo nám eurofondy dokážu reálne priniesť v situácii, ako sú dnes riadené.

Skúsme konkrétnejšie. Čo sa ukázalo, že sa robí zle?

Najfascinujúcejšie mi prídu národné projekty. To sú v zásade projekty pri hranici 50 miliónov eur, s ktorými príde štát. Napríklad na ministerstve práce sa cez národné projekty platia rôzne dávky a príspevky, na ministerstve školstva sa za to majú rozvíjať IT zručnosti žiakov. Systém je nastavený tak, že štátna organizácia predloží svoj zámer, pričom doteraz platilo, že ak nebol stiahnutý, tak sa aj schválil a o projekte za desiatky miliónov eur neprebehne takmer žiadna diskusia. Chýba súboj myšlienok, čo vieme za túto sumu nakúpiť a či to dáva alebo nedáva zmysel. Keď je aj jeden hlas, ktorý má ambíciu sa pýtať, je väčšinou z mimovládneho sektora a je to často naozaj iba jeden zo 60 hlasov v monitorovacom výbore, čo nestačí.

Jedna z výhrad je, že národných projektov máme veľa, a môže to súvisieť aj s tým, že Brusel nemá nad nimi priamu kontrolu.

Či je ich veľa, neviem posúdiť, nemáme medzinárodné porovnanie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 101453 z vás dostáva správy e-mailom