Budaj navrhne zrušiť aj milosť prezidenta Kováča svojmu synovi
Viacerí poslanci počas rozpravy k zrušeniu Mečiarových amnestií povedali, že by zahlasovali za, ak sa zruší aj milosť prezidenta Kováča pre syna. Ján Budaj to chce navrhnúť. Poslancom na Vianoce napísala Anna Remiášová.
Prvá schôdza Národnej rady v budúcom roku bude aj o návrhu zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Poslanci na poslednej schôdzi posunuli zákon do druhého čítania. Na zrušenie amnestií treba ústavnú väčšinu 90 hlasov.
V decembri za zrušenie hlasovalo 77 poslancov. Za návrh nehlasovali napríklad traja poslanci Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek, odídenci zo Sme rodina. Šimkovičová sa urazila, keď na jej hlasovanie Denník N upozornil. Všimla si to totiž aj matka zavraždeného Róberta Remiáša Anna Remiášová, ktorá na Facebooku vyhlásila, ako ju obzvlášť Šimkovičová sklamala.
„Ja som sa pri hlasovaní o amnestiách zdržala, lebo pokiaľ by sa riešili aj Kováčove amnestie, tak OK,“ povedala Šimkovičová.
Podobne sa vyjadrili počas rozpravy aj poslanci zo strany Mariana Kotlebu.
SNS a Smer amnestie zrušiť nechcú. Poslanci Ján Budaj (OĽaNO-Nova) a Peter Kresák (Most-Híd) už počas decembrovej rozpravy povedali, že nemajú problém navrhnúť aj zrušenie milosti prezidenta Kováča. Budaj teraz vyhlásil, že to navrhne ako pozmeňovací návrh počas rozpravy v druhom čítaní. „Začnem sa tým zaoberať v januári,“ hovorí Budaj.
Ak by všetci poslanci, čo tvrdili, že po zrušení Kováčovej milosti zahlasujú aj za zrušenie amnestií, dodržali slovo, mohlo by ich byť až 83. Bol by to historicky najvyšší počet od roku 2002, odkedy je zákon opakovane predkladaný do parlamentu, no nikdy nedostal dosť hlasov. Na zrušenie by však stále chýbalo 7 hlasov SNS alebo Smeru.
Budaj: SNS môže zmeniť názor
Ján Budaj hovorí, že o zrušení amnestií už rokoval s predsedom SNS Andrejom Dankom a ešte aj bude. Po tom, čo zákon prešiel do druhého čítania, oslovil so žiadosťou o rokovanie aj premiéra a predsedu Smeru Roberta Fica, nedostal však žiadnu odpoveď.
„Rokoval som s pánom Glváčom, predsedom poslaneckého klubu Smeru, zatiaľ sme sa nedostali ďalej,“ hovorí Budaj. „Uvedomujú si, že amnestia je amorálna. Myslím si, že postupne pochopia aj to, že pred povinnosťou poslanca postaviť sa za spravodlivosť sa nedá ujsť tým, že bola prijatá deklarácia, ktorá amnestie odsúdila.“ Tú parlament prijal v decembri. Smer totiž hovorí, že amnestie sú síce nemorálne, ale právne sa zrušiť nedajú, hoci mnohí právnici majú iný názor.
„Práve táto deklarácia ústavnou väčšinou odsúhlasila, že sa stal zločin, neviem, či si uvedomujete, že to doteraz žiadna inštitúcia nepotvrdila. Teraz to potvrdila Národná rada,“ hovorí Budaj. Myslí si preto, že nastala aj nová politická situácia.
„Smer už odsúhlasil a odhlasoval, že je nad čím prejaviť poľutovanie. Dnes stojí otázka tak, či chcú tento zločin aj kryť. Reči o tom, či to je v súlade s ústavou, sú bezpredmetné, takéto problémy rieši Ústavný súd, on je poistka voči rozhodnutiam Národnej rady.“
Budajovi sa zdá, že SNS by mohla zmeniť názor. Strana na otázky neodpovedala. Neurobil tak ani Glváč.
Kováčov skutok je už vyšetrený
O Kováčove milosti sa už zaujímal aj poslanec Kresák, ktorý tiež uvažuje, že predloží návrh na ich zrušenie, aby sa zvýšil počet poslancov ochotných hlasovať za zrušenie amnestií.
Kresák už v decembrovej rozprave povedal, že nemá problém ani so zrušením milosti. „Milosť nikdy nebola zverejnená. Požiadal som prezidentskú kanceláriu, aby som ich mohol vidieť, ale odpoveď bola, že je to v utajovanom režime,“ povedal Kresák. Tým, že milosť je individuálna, tak sa nezverejňuje, na rozdiel od amnestie, ktorá vyšla aj v zbierke zákonov.
Po tom, čo Denník N kontaktoval prezidentskú kanceláriu, prisľúbila, že milosť zverejní v súlade so zákonom.
Kresák už v decembri v rozprave vysvetľoval poslancom, o čo v Kováčovej milosti išlo. Kováč udelil synovi milosť pre kauzu Technopol. Slovenská polícia ho obvinila, odobrala mu pas, čím však zabránila tomu, aby mohol vycestovať do Nemecka, kde sa hlavné podozrenie vyšetrovalo. Kováč tak nemohol vypovedať. Keď už bolo dohodnuté, že príde nemecký prokurátor na Slovensko, Kováča mladšieho uniesli do Rakúska.
V celej kauze išlo o to, že Kováča mladšieho obvinil v Nemecku odsúdený človek, že vystupoval za Technopol, ktorý figuroval v podvode, hoci to nebola pravda. Neskôr to potvrdili aj nemecké orgány, keď zastavili vyšetrovanie.
Ak by bola Kováčova milosť zrušená, stíhanie by zrejme formálne pokračovalo, ale na základe nemeckých záverov by bolo časom zastavené. Skutok už môže byť tiež premlčaný.
Kováč mladší je riaditeľom Slovenského ekonomického a kultúrneho úradu na Taiwane, na otázky neodpovedal.
Prezident Michal Kováč zomrel v tomto roku. Keď ešte žil, povedal, že nemá so zrušením svojej milosti žiadny problém. Udelil ju 12. decembra 1997.
„Som naďalej presvedčený o tom, že je možné, aby parlament tieto dve amnestie zrušil a aby tak otvoril cestu k preukázaniu toho, kto a ako konal, aby občania Slovenskej republiky vedeli, že tento štát sa dokáže postaviť čelom aj k štátnej moci, pokiaľ tá štátna moc, ak to bola štátna moc, porušila právny poriadok,“ vyhlásil ešte v decembri Kresák.
Poslanec hovorí, že on teraz s nikým o zrušení amnestií rokovať nebude, lebo na to nemá mandát. Poslancov sa snaží presviedčať svojím vystúpením v pléne.
Remiášová: Žiadna matka si nemôže byť istá
Na Vianoce napísala všetkým poslancom list matka zavraždeného Róberta Remiáša Anna Remiášová. Polícia vyšetruje podozrenie, že ho zabili práve preto, že bol svedkom v kauze únos, ktorú neskôr Mečiar amnestoval.
„Ak by boli únoscovia hneď po trestnom čine stíhaní, môj syn by ešte žil, ale nepíšem Vám preto, aby som sa sťažovala. Mne syna už nič nevráti, sú tu však iné matky,“ napísala Remiášová.
„Od čias amnestií Vladimíra Mečiara si žiadna matka nemôže byť celkom istá, či ich dieťa nepríde o život len preto, aby sa ututlali zločiny mocných.“
List sa končí výzvou: „Rozhodnutie budete mať v rukách na prvej schôdzi parlamentu v roku 2017. Prosím Vás v tento vianočný čas, v ktorom sa stretávajú rodiny, aj v mene pamiatky môjho zavraždeného syna Róberta, zbavte už Slovensko tieňa mečiarizmu, nech Národná rada neostane inštitúciou, ktorá chráni únoscov a vrahov.“
Michala Kováča mladšieho uniesli 31. augusta 1995. Bolo to v čase, keď mal prezident Michal Kováč zásadné spory s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom. Podľa obžaloby ho príslušníci SIS násilím vtiahli do auta, dali mu elektrošoky, alkohol a previezli ho do Rakúska. Potom anonymne upozornili na Kováča mladšieho rakúsku políciu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
