Bratislavské letisko objavilo nový trh, cieli na Ukrajincov, Rumunov či Srbov
Vo Viedni žijú desaťtisícové komunity ľudí z Balkánu. Bratislavské letisko by pre nich mohlo byť lacnou alternatívou pri cestách domov.
Tridsiatnik Andrej pochádza z Kyjeva. V Bratislave žije 16 rokov, pracuje ako obchodník s textilom. Pri cestách do svojho rodiska si už prešiel všeličím.
Až donedávna mal najvýhodnejšie spojenie z Budapešti s odletom skoro ráno. „Bolo to nepraktické, musel som buď stráviť noc v Budapešti, alebo cestovať autom na letisko. Raz sa mi stalo, že som vinou kalamity let zmeškal,“ rozpráva.
Ľudia ako Andrej sa najnovšie stali potenciálnymi zákazníkmi leteckého dopravcu WizzAir, ktorý v polovici decembra otvoril novú linku Bratislava – Kyjev. Maďarský low-cost začal na Ukrajinu lietať dvakrát týždenne, od konca leta by to malo byť až štyrikrát týždne.
„Tú linku som využil pri prvej príležitosti, rodičom som zaplatil spiatočné letenky, aby mohli za mnou priletieť na sviatky,“ dodáva Andrej.
Niš miesto Nice
Linka do Kyjeva je jedným z príkladov obchodného modelu, na ktorý sa stále viac spolieha bratislavské letisko. V poslednom čase ohlásilo niekoľko destinácií, ktoré môžu využívať práve pasažieri z východnej Európy. A to nielen tí, ktorí žijú na Slovensku, ale hlavne desaťtisíce občanov z Balkánu a východnej Európy, ktorí pracujú v neďalekej Viedni.
Od marca sa z Bratislavy lieta do Skopje v Macedónsku, na jeseň pribudlo mesto Niš na juhovýchode Srbska, v decembri prišli na rad lety do spomínaného Kyjeva.
Budúci rok má tento trend pokračovať. V letnej sezóne 2017 sa majú otvoriť linky do mesta Kluž v Rumunsku a Tuzly v Bosne a Hercegovine.
Linka do Nišu už stihla vzbudiť ohlas aj na Facebooku. Postarala sa o to štvorica Čechov, ktorí podľa servera Topky.sk chceli letieť do Nice na Francúzskej riviére. Omylom si však rezervovali letenky do podobne znejúceho mesta Niš.
Podľa Topky.sk to zistili až po prílete do Srbska. Najbližší spiatočný spoj im letel až po štyroch dňoch.
Expanzia maďarského low-costu
Doprava cestujúcich, ktorí žijú v zahraničí, do ich domovskej krajiny sa v leteckej terminológii označuje ako„ethnic travel“. Bratislavské letisko tento typ klientov berie ako cenný doplnok k turistickým či pracovným letom.
„Dlhodobo vidíme nevyužitý potenciál trhu na Balkáne, nielen z pohľadu etnického cestovania, ale aj z pohľadu víkendových pobytov,“ konštatuje hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková.
Väčšinu nových liniek, s výnimkou srbského Nišu, ohlásil maďarský WizzAir, čo je pre bratislavské letisko dobrou správou. Umožňuje mu to totiž čiastočne znížiť závislosť od írskeho Ryanairu, ktorý dnes zabezpečuje absolútnu väčšinu letov z Bratislavy.
Ku koncu júna má pribudnúť aj linka do Varšavy, kam plánuje WizzAir lietať štyrikrát týždenne denne. Aj tú budú môcť využívať nielen turisti a biznis klientela, ale aj časť početnej poľskej komunity žijúcej vo Viedni.
Balkánci pre slovenské fabriky
Pri pohľade na štatistiky sa zdá, že ide o stávku na istotu. Len vo Viedni a okolí žije podľa údajov z minulého roku 9500 Macedóncov, 21-tisíc Bosniakov, 24-tisíc Rumunov, 37-tisíc Poliakov a dokonca 73-tisíc Srbov.
Do ich domovských krajín sa dá síce lietať aj z viedenského Schwechatu, tieto lety však obvykle prevádzkujú tradičné aerolínie. Ceny leteniek tak často stoja dvakrát toľko než letenky low-costov z Bratislavy.
Viaceré z nových liniek sa však týkajú aj slovenského trhu. V tunajších fabrikách, napríklad v Galante či v Považskej Bystrici, už teraz pracujú stovky robotníkov zo Srbska, ktorí doteraz cestovali domov prevažne autami.
Dopyt po pracovníkoch z Balkánu bude zrejme ešte rásť. Ako nedávno upozornil týždenník Trend, napríklad značnú časť zamestnancov v automobilke Jaguar pri Nitre majú tvoriť Rumuni, pre ktorých môže byť zaujímavá práve linka do mesta Kluž na severozápade krajiny.
Letisko na predaj
Z Bratislavy sa v súčasnosti lieta do 22 destinácií, najvyťaženejšie sú tradične lety do Londýna a miest vo Veľkej Británii, ktoré zabezpečuje Ryanair.
Aj vďaka novým linkám vedenie letiska dúfa, že sa v budúcom roku priblíži k hranici dvoch miliónov odbavených cestujúcich, ktorú naposledy dosiahlo pred krízou v roku 2008.
Podľa riaditeľa Ivana Trhlíka však letisko týmto narazí na svoje limity. Jeho hlavná odbavovacia hala totiž väčšiu expanziu neumožňuje.
„Náš hlavný terminál je naprojektovaný tak, že vylučuje možnosť tranzitu. Bez toho, aby sme sa stali tranzitným letiskom, kam by cestujúci priletel, počkal tu a zase odletel niekam inam, sa nemôžeme nikam posunúť,“ povedal Trhlík v septembri pre Denník N.
Podľa neho, ale aj podľa predstáv ministerstva dopravy by bolo najlepšie, keby sa bratislavské letisko, ktoré stopercentne vlastní štát, prenechalo zahraničnému investorovi. Ten by v ideálnom prípade zaplatil mohutné investície do odbavovacích hál a pristávacej plochy, ktorým sa firma podľa Trhlíka nevyhne.
Keďže vládny Smer z ideologických dôvodov privatizáciu štátneho majetku odmieta – nachystaný predaj bratislavského letiska zastavil po svojom nástupe k moci v roku 2006 –, v súčasnosti sa hovorí len o možnosti jeho dlhodobého prenájmu.
„O bratislavské letisko je záujem zo strany viacerých nadnárodných spoločností. Bez toho, aby letisko malo takéhoto strategického partnera, nevidíme možnosť realizácie myšlienky národného leteckého prepravcu,“ informovalo v novembri ministerstvo dopravy.
Už vlani v decembri avizovalo, že predbežne rokuje s čínskou skupinou Hainan Group. Podľa Trhlíka záujem prejavili aj juhokórejskí investori.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
