Denník N

Do rieky Orava ešte aj po polstoročí uniká arzén, na skládku chcú voziť nový odpad

Pohľad na skládky zhora. Foto – archív Denníka N
Pohľad na skládky zhora. Foto – archív Denníka N

Na Orave majú spor o to, kto je zodpovedný za staré znečistenie a arzén, ktorý stále uniká do prírody.

Je ťažké odhadnúť, koľko arzénu vytieklo do medzinárodne chránenej rieky Orava od roku 1952, keď sa na dolnej Orave začala výroba ferozliatin. Ťažké je to určiť najmä preto, lebo nevieme, kde končil minimálne trinásť rokov nebezpečný odpad, kým nepostavili takzvanú starú, ale vtedy úplne novú, ale nezaizolovanú skládku.

Tona, pol tony, menej, viac? Koľko kilogramov arzénu v rieke je už veľa a koľko ešte tak akurát?

Problém nie je koľko, ale prečo desaťročia jed stále kontaminuje rieku a pravdepodobne aj teraz, keď čítate tento článok, do nej arzén pribúda a cez Váh tečie do Dunaja.

Upozornil na arzén, žalujú ho

Zhrňme si fakty. Nevie sa presne, kedy vznikla nezaizolovaná skládka, pre zjednodušenie ju budeme nazývať stará, ale v materiáloch ministerstva životného prostredia ju datujú rokom 1965, teda pred vyše päťdesiatimi rokmi. Samotná výroba ferozliatin sa však začala na dolnej Orave už v roku 1952.

Na začiatku tretieho tisícročia postavili na približne tretine starej skládky novú, už zaizolovanú skládku a čističku. Cez ňu pretekajú odpadové vody z novej a zachytáva aj časť zo starej. Zvyšok sa rôznymi cestami dostáva do Oravy.

V roku 1993 namerali v rieke Orava arzén. O pätnásť rokov neskôr sa objavili v médiách informácie o znečistení rieky a o ďalších osem rokov znova.

Ján Šimún, bývalý poslanec mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, predložil ostatné znepokojivé výsledky meraní arzénu z akreditovaného laboratória poslancom a vedeniu mesta na rokovaní zastupiteľstva. Obával sa totiž, že ak sa naplnia údajné plány na ukladanie komunálneho odpadu na „novú“ skládku, výrazne to sproblematizuje riešenie hlavného problému – likvidáciu „starej“ skládky.

Firma OFZ, ktorá je jediným spoločníkom ESI, prevádzkovateľa jednej z troch skládok v lokalite (novej), podala na Šimúna žalobu. Tvrdia, že klamal, keď ich dal do súvislosti s vytekajúcim arzénom, hoci oni za to nezodpovedajú. Poškodenie dobrého mena odhadli na osemtisíc eur a ospravedlnenie v tlači. V zásade firma tvrdí to, že za staré znečistenie a unikanie do Oravy nemôže, štát naň upozornila ešte pred Šimúnom a investovali už veľa peňazí do ochrany prírody cez čističku vody.

Nákres z blogu výkonného riaditeľa OFZ

nakres

Arzén tečie do Oravy

V roku 2008 namerali na Orave podľa medializovaných informácií 7,2 miligramu arzénu na liter. Povolené limity arzénu by v tom čase prekročili 250-krát a dusitanov dvetisíckrát. Oficiálne výsledky monitoringu hovoria o stonásobnom prekročení v spodných a rovnakom v povrchových vodách potoka, ktorý sa vlieva do Oravy.

Združenie Slatinka si objednalo v akreditovanom laboratóriu rozbor vody v tomto roku. Povolený limit arzénu je 0,2 miligramu na liter, ale vo vzorke namerali 7,24 miligramu. Hodnoty prekročili limit 36-násobne.

Žilinská pobočka Slovenskej inšpekcie životného prostredia potvrdila, že priesakové kvapaliny z environmentálnej záťaže obsahujú vysoké hodnoty arzénu. Čiastočne ich zachytáva čistiareň odpadových vôd firmy ESI, ale väčšina z nich vyteká na terén a následne do vodného toku. Kontroly z rokov 2012, 2014 a 2016 potvrdili prekročenie emisných limitov.

Inšpekcia urobila v auguste na základe výsledkov združenia environmentálnu kontrolu. Na základe „predložených“ vzoriek z obdobia od januára do júla 2016 konštatovala štyri prekročenia limitov, ale „výrazne nižšie“ ako 7,24 miligramu na liter.

Ďalšie kontrolné odbery pred vstupom do čističky odpadových vôd ukázali vyše štvornásobné prekročenie limitov pred vyčistením a žiadne po ňom. Kontrolu uzavreli tým, že vysoko kontaminované vzorky obsahovali priesakové kvapaliny zo „starej skládky odpadov“, ktorá je v zozname environmentálnych záťaží.

Martina Paulíková zo Združenia Slatinka si na základe odpovedí, ktoré dostali, myslí, že inšpekcia sama nerobila odbery, ale nechala si ich predložiť prevádzkovateľom skládky.

„Inšpekcia, ale aj ostatné orgány tvrdia, že arzén ide do rieky zo ‚starej skládky‘, ktorú nevlastní OFZ. Nám je však jedno, kto čo vlastní. Problémom nie je vlastníctvo, ale to, že do rieky tečie arzén. Ani mne ako vyštudovanej ekologičke nie je celkom jasné, ako mohlo byť povolené takéto vrstvenie odpadu na nezabezpečenom území. Vzbudzuje to rôzne podozrenia, ale musí sa o tom hovoriť, pretože ignoráciou sa arzén v rieke nerozplynie,“ dodala Paulíková.

Žaloba

„Ján Šimún sa dopustil hrubého podvodu a opakovane verejne klamal. Dal odobrať vzorky znečistenej vody, o ktorej tvrdil, že sú to vody po vyčistení v našej čističke. Na základe toho potom tvrdil, že čistička nefunguje,“ reagoval hovorca OFZ Ľubomír Schwarzbacher na otázky, prečo vlastne žalujú Šimúna.

V protokole laboratória o skúške vody sa ako objednávateľ uvádza Združenie Slatinka.

V oficiálnom prepise Šimúnovho vystúpenia na rokovaní zastupiteľstva jeho údajné tvrdenie, „že sú to vzorky po vyčistení“, nie je a tvrdenie o nefunkčnej čističke Šimún uviedol „podľa odborníkov“.

Podľa odborníkov môže byť napríklad správa ministerstva životného prostredia z apríla tohto roku, v ktorej sa v súvislosti s požiadavkou ESI na rozšírenie ostatných odpadov pre ich skládku konštatuje okrem iného:
„… akumulačná nádrž priesakových kvapalín a priemyselná čistiareň odpadových vôd v súčasnosti kapacitne nevyhovujú a vyčistené odpadové vody na odtoku z ČOV nedosahujú požadované emisné limity“.

Pre úplnosť treba dodať, že inšpekcia životného prostredia o štyri mesiace neskôr vyhodnotila vzorky z ČOV ako limitné.

OFZ sme sa ešte opýtali, na základe čoho dospeli k žalovanej sume osemtisíc eur. „Pre spolumajiteľa dvoch dopravných spoločností s ročnými výnosmi okolo 4,5 milióna eur je to primeraná suma na pomoc niektorému z ochranárskych združení.“ Znamená to, že ak vyhrajú súdny spor, túto sumu venujú.

Spor o arzén a o to, kto môže profitovať

Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok v blogu s názvom „Ako je to s arzénom na Orave naozaj?“ v dvoch tretinách textu zhrnul to, o čom sme už písali. OFZ o probléme s arzénom vie, informovala ministerstvo, ale nemá s ním nič spoločné. Nikdy nebola vlastníkom problematickej starej skládky… Šimún podvádza a klame…

Keďže Šimún chcel zabrániť vozeniu komunálneho odpadu na „novú“ skládku, minimálne kým sa nevyrieši arzénový problém so „starou“, Klocok občanom Dolného Kubína vysvetlil, prečo platia za odpad „najviac“ na Slovensku. Pretože ho odvážajú nákladiakmi na vzdialenú skládku ročne za stotisíc eur. Na záver sa opýtal, kto asi môže mať na tom záujem.

„Možno sa autorom článkov na podporu Jána Šimúna v tejto otázke trochu vyjasní, keď si otvoria obchodný register. Tento bohumilý „aktivista“ je totiž konateľom firmy Cargo Routes International a spoločníkom vo firme North Slovakia Kamion. Obidve sa venujú cestnej nákladnej doprave,“ naznačil „kto to hovorí“ v blogu Klocok.

Šimún je skutočne konateľom CRI. Spoločnosť nevozí komunálny odpad, ale zaoberá sa sprostredkovaním v medzinárodnej kamiónovej doprave. Nikdy smeti nevozili, ani to neplánujú robiť, hovorí Šimún.

Šimún je skutočne aj 12-percentným spoločníkom firmy NSK. Hovorí však, že z nej odišiel v roku 2002, chcel sa zbaviť aj podielu, ale nedovolil mu to ani súd. Štrnásť rokov, ako tvrdí, nedostal „ani cent“. Šéf NSK Rudolf Valentíny potvrdil, že komunálny odpad nevozia, pretože nemajú na to autá ani techniku. Nemienia ho ani voziť.

CRI a NSK sú pravdepodobne tie dve firmy „s ročným výnosom 4,5 milióna“, ktoré spomínal Schwarzbacher. Výška výnosov bez nákladov firmy pritom o jej úspechoch až tak veľa nehovorí, dôležitý je zisk po zdanení. Zhrnutie. Firmy nevozia komunálny odpad a podľa Finstatu boli ich súhrnné tržby v minulom roku okolo 4,5 milióna a zisk 2581 eur. Jedna z nich vykázala stratu.

Firma OFZ, a. s., žalobca, vznikla podľa obchodného registra v roku 1999. Oravské ferozliatinárske závody, a. s., v roku 1992 (do roku 2012). Dvaja z troch dnešných štatutárov OFZ boli aj v štatutárnych orgánoch Oravských ferozliatinárskych závodov.

Podľa plánu prác na odstránenie environmentálnej záťaže ministerstva životného prostredia „na oboch spomínaných skládkach (rozumej starej a novej) spoločnosť OFZ ukladala odpad z výroby – trosku, prach a ďalšie“.

Propagačné video OFZ Istebné

Verejná zbierka

Združenie Slatinka vypísalo verejnú zbierku na právne zastupovanie Jána Šimúna a ľudia začali posielať peniaze. Doteraz poslali takmer dvetisíc eur.

„Ide o zastrašenie. Výroky, za ktoré ma žalujú, som nepovedal, alebo som ich nepovedal tak, ako ich uvádzajú, alebo sú vytrhnuté z kontextu. Svoje obavy a všeobecne známe fakty som nevykrikoval na ulici s transparentom, ale informoval som o nich na mieste, ktoré je na to určené, v zastupiteľstve. V prvom rade treba zastaviť výtok arzénu, až potom je všetko ostatné,“ povedal Šimún.

Likvidácia do konca roku 2019

Skládku prevádzkovali v minulosti Oravské ferozliatinárske závody Istebné, ale dnes už nemá majiteľa. Environmentálnu záťaž s vysokou prioritou, ako ju dnes nazývajú, má odstrániť ministerstvo životného prostredia.

Firma ESI prevádzkuje skládku, ktorú umiestnili na spomínanú problematickú environmentálnu záťaž. Podľa inšpekcie je zaizolovaná a stavebne zabezpečená. Od roku 2012 údajne odpad na ňu nevozia.

„ESI objednáva pravidelne mesačne analýzy vôd vytekajúcich z čistiarne. Hodnoty, ktoré uvádzate (7,24 mg/l), neboli nikdy namerané na mieste odtoku z čističky, za ktorú nesieme zodpovednosť… Pravdepodobne ide o priesakové vody z environmentálnej záťaže, na ktoré sa musíte však opýtať zodpovednej osoby – štátu,“ konštatoval pred niekoľkými mesiacmi Ľuboš Schwarzbacher, hovorca firmy OFZ.

Štát chce problematickú skládku zlikvidovať do novembra roku 2019 a potom ju budú ešte dva roky monitorovať. Ministerstvo životného prostredia má plán prác na likvidáciu environmentálnej záťaže a výberové konanie „je v procese“. Po podrobnom geologickom prieskume, ktorý zistí rozsah znečistenia, spresnia aj rozsah sanácie. Peniaze plánujú získať z Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Zákon, ktorý sa zaoberá environmentálnymi záťažami, platí od roku 2012. Slovensko ich má v informačnom systéme 2022. Ministerstvo na ich likvidáciu (do roku 2021) potrebuje 210 miliónov eur, z toho 180 miliónov na sanáciu.

Kotleba - kniha od autora tohto textu

Viac info

Teraz najčítanejšie