Denník N

Objav najstaršej fosílie rodu Homo prepisuje evolučný strom

Fragment spodnej čeľuste starej 2,8 milióna rokov. Najstarší doklad existencie rodu Homo. FOTO - AP
Fragment spodnej čeľuste starej 2,8 milióna rokov. Najstarší doklad existencie rodu Homo. FOTO – AP

Čeľusť objavená minulý rok v Etiópii posúva existenciu rodu Homo o 400-tisíc rokov dozadu. Ide zrejme o prechodný článok medzi Australopitekmi a prvými zástupcami rodu Homo.

Fragment dolnej časti čeľuste spolu s piatimi zubami objavený minulý rok v Etiópii je vôbec najstarším nájdeným pozostatkom, ktorý patrí do rodu Homo.

Vek fosílie sa odhaduje na 2,8 milióna rokov. To znamená, že je približne o 400 000 rokov staršia ako doteraz najstaršie nálezy z rodu Homo.

Fosíliu objavil 29. januára 2013 Chalachew Seyoum, študent paleoantropológie na Arizona State University, v lokalite Ledi-Geraru v Afarskej oblasti v Etiópii, vzdialenej asi 400 km severovýchodne od hlavného mesta Addis Abeba. V stredu o náleze informoval vedecký časopis Science.

Tento objav je mimoriadne dôležitý, pretože nám pomáha lepšie porozumieť evolučným procesom z obdobia pred 2 až 3 miliónmi rokov, keď naši predkovia prechádzali radikálnou premenou z tvorov, ktorí pripomínali skôr opice, na bytosti, ktoré začali používať nástroje. To – spolu s ďalšími zmenami – viedlo ku vzniku človeka moderného typu.

Objavená čeľusť

Čeľusť má odborné označenie LD 350-1. Kombinuje novšie črty, ktoré poznáme z rodu Homo a primitívnejšie znaky spoločné pre Australopiteka afarensis. Najznámejším objavom z tohto druhu je ženská kostra objavená v roku 1974 v Etiópii. Dostala meno Lucy.

Obecne platí, že na rozdiel od A. afarensis má H. habilis menšie stoličky (zuby), súmerné črenové zuby a rovnomernú čeľusť. Lenže klesajúcou bradou, rovnako ako vekom (2,8 milióna rokov) a lokalitou, kde sa fosília našla (Afar), sa čeľusť podobá skôr na Lucy ako H. habilis, píše National Geographic. Ako to teda je?

Vedci sa zhodujú na tom, že objavená čeľusť by mohla predstavovať prechodný článok medzi Australopitekmi na jednej strane a zástupcami rodu Homo na strane druhej, ktorý tak dlho hľadali.

Druhy hominidov, ktoré v tom období žili – medzi nimi Australopithecus africanus, Australopithecus garhi a Paranthropus aethiopicus –, totiž nepredstavovali vhodných kandidátov na tento post. Prvý z menovaných žil v oblastiach vzdialených od miest, v ktorých nachádzame pozostatky predkov človeka. Ďalšie dva druhy mali zase robustné čeľuste a boli príliš ekologicky špecializovaní, čo ich tiež diskvalifikovalo, píše Vesmír. Nový objav čeľuste z Afaru by tak mohol stáť na začiatku cesty, ktorá ukončí vleklé spory o mieste a dobe vzniku ľudského rodu.

„Pohľad na najranejšiu fázu evolúcie nášho rodu je skutočne fascinujúci,“ povedal Brian Villmoare z University of Nevada Las Vegas, spoluator štúdie. ,,Čeľusť z Ledi-Geraru nám pomôže preklenúť medzeru medzi Australopitekmi a ranými členmi rodu Homo.“

Fossil Jaw

Objavená čeľusť. Lokalita Ledi-Geraru v Afarskej oblasti v Etiópii. FOTO – AP

Východoafrická priekopová prepadlina a zmena klímy

Oblasť Etiópie, kde došlo k nálezu čeľuste, je súčasťou takzvanej Východoafrickej priekopovej prepadliny. Má dĺžku 5 000 km a ťahá sa od Sýrie až po Mozambik. V dôsledku geologických podmienok, ktoré tu panujú, sa kamene staré milióny rokov dostali na povrch. To umožňuje paleontologický prieskum.

Vedci zistili, že čeľusť sa nachádzala v geologickej vrstve, ktorej vek odhadli na 2,75 až 2,8 milióna rokov. Z týchto údajov odvodili aj vek samotnej fosílie. O tomto výskume informovala doplnková štúdia, ktorú publikovali Erin diMaggio z Pennsylvania State University a tím v časopise Science.

Podrobná analýza pôdy, vegetácie a ďalších fosílií odhalila, že lokalita bola v danom období kombináciou pastvín a nízkych krovín. Krajina pripomínala dnešné pláne Serengeti (Tanzánia), bola široká a otvorená. Preto v nej žili živočíchy, ktorým takéto prostredie vyhovovalo – medzi inými prehistorické slony, hrochy, antilopy, krokodíly a ryby. Ich pozostatky sa v lokalite našli.

Pred 2,8 milióna rokov však oblasť prekonala radikálnu zmenu klímy – lesy a rieky zmizli a s nimi aj živočíšne druhy, ktoré územie obývali. Krajina sa stala vyprahnutou a získala prakticky dnešnú podobu.

Tieto zmeny zrejme viedli k vymretiu viacerých živočíšnych druhov a, naopak, k nástupu iných, medzi nimi rodu Homo.

Je preto veľmi pravdepodobné, že tlak adaptovať sa na nové podmienky odštartoval evolúciu smerom k človeku moderného typu. Členovia druhu Homo zrejme začali jesť viac mäsa a používať nástroje. Tie im slúžili aj na rezanie mäsa z ulovenej zveri. Veľké zuby tak stratili svoj pôvodný účel a boli im nanič. Túto zmenu dokumentuje nález čeľuste z Afaru, ktorá mala – v porovnaní s A. afarensis – zuby menšie.

Podľa Kaye Reeda, spoluatora štúdie, „je však stále priskoro  tvrdiť, že tieto klimatické zmeny sú naozaj zodpovedné za pôvod rodu Homo“.

3-D model lebky Homo habilis

To, že je nález čeľuste z Afaru skutočne dôležitým objavom, ukazuje aj ďalšia štúdia publikovaná tento mesiac, tentokrát v Nature.

Vedci mali k dispozícii 1,8 milióna rokov starú fosíliu z Tanzánie. Vzorka Homo habilis, objavená pred 50 rokmi, obsahovala časti lebky a čeľuste. S využitím počítačovej tomografie sa tímu okolo Freda Spoora z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu podarilo vytvoriť z týchto fosílií 3-D model lebky, ktorá však vykazovala zvláštne znaky.

Na jednej strane bola primitívna – dlhý a úzky zubný oblúk, ktorý pripomínal A. afarensis, ale na strane druhej mala väčšiu lebku pre väčší mozog, ktorý nemal iba 700 cm3, ale až 800 cm3, čím sa dostal na úroveň H. rudolfensis a H. erectus.

Vzhľadom na to, že vývoj väčšieho mozgu až u troch druhov: H. habilis, H. rudolfensis a H. erectus, je veľmi nepravdepodobný, vedci sa klonia k názoru, že na cestu, ktorá viedla k väčšiemu mozgu, sa vydal už ich predchodca. „Toto zistenie by mohlo obnoviť myšlienku, že medzi objavením väčších mozgov medzi hominidmi a prvými kamennými nástrojmi existuje súvislosť,“ píše National Geographic.

Na základe uvedeného 3-D modelu lebky vedci dokázali predpovedať, ako vyzerali predkovia rodu Homo habilis. Lenže až doteraz im taká fosília chýbala. Čeľusť z Afaru túto medzeru zapĺňa a vytvára tak vierohodný článok medzi A. afarensis a H. habilis.

Dostupné z: DOI: 10.1126/science.aaa1343, DOI: 10.1126/science.aaa1415,

doi:10.1038/nature14224

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Veda

Teraz najčítanejšie