Denník N

V postsocialistických krajinách Alexandrovovci spoločnosť rozdeľujú, v Pobaltí ich koncerty nechcú

Foto – TASR
Foto – TASR

V nedeľu zomrelo pri leteckej havárii 64 členov ruského vojenského súboru Alexandrovovci. Vznikli v roku 1928, ich členmi sú výhradne muži a reprezentovali najprv režim Sovietskeho zväzu, dnes sú výkladnou skriňou ruskej vlády. V Pobaltí ich koncerty rušia pre politické pozadie.

Ruský armádny súbor Alexandrovovci tvorí niekoľko desiatok spevákov, tanečníkov a hudobníkov. 64 z nich v nedeľu zomrelo v lietadle, ktoré sa zrútilo tesne po štarte z vojenskej základne neďaleko Soči. Súbor smeroval na ruskú vojenskú základňu v sýrskej Latakyi. Odtiaľ mali cestovať do Aleppa, kde mali mať vystúpenie Svätá vojna (Священнaя войнa).

„Je to obrovský smútok. Zabil sa všetok výkvet súboru. Všetci najlepší sólisti, celý zbor,“ povedal pre server Meduza vnuk zakladateľa súboru Jevgenij Alexandrov.

„Dedko vždy vravieval: Niet zboru – niet súboru. Toľko umelcov zostalo v Moskve, ale zomreli najlepší. Toľko lietali po celom svete a zabili sa v Rusku.“

Pobaltské republiky rušili ich koncerty

Akademický súbor piesní a tancov Ruskej armády A. V. Alexandrova – tak znie oficiálny názov súboru, ktorý vo svete ľudia poznajú ako Alexandrovovci.

Vždy bol tým, čím sa vo svete chválila sovietska moc a dnes vláda Vladimira Putina, a obe ich používali a používajú na politickú prezentáciu.

Najmä postsovietske pobaltské krajiny, ktoré majú historické skúsenosti s Moskvou, veľmi citlivo reagujú na programy, s ktorými Alexandrovovci vystupujú. Považujú ich nielen za pohrobkov socializmu, ale v čase okupácie Krymu, situácie na ukrajinskom Donbase či vojny v Sýrii označujú ich vystúpenia za propagáciu ruských ozbrojených síl.

Preto napríklad usporiadatelia v Lotyšsku a v Litve minulý rok zrušili ich koncerty, ktoré sa mali konať k výročiu konca druhej svetovej vojny.

„Súbor je dedičom sovietskej éry,“ vysvetľovala vtedy riaditeľka mestského strediska v litovskom Visaginase Danuta Morkunieneová pre Rádio Sloboda. „Postoj k sovietskym vojakom je v našej krajine iný.“

Alexandrovovci často vystupujú aj na Slovensku a v Česku, aj na budúci rok chystajú opätovné turné. Najmä v Česku však ich vystúpenia vyvolávajú nesúhlas. Zatiaľ čo jedna časť poukazuje na ich vysokú umeleckú úroveň, ďalšia odmieta ich zjavnú politickú propagandu.

Alexandrovovci počas svojich vystúpení prizývajú umelcov aj z krajín, kde sa predstavujú. Na Slovensku tak s nimi spieval Desmod či Kandráčovci, v Česku to je najmä Helena Vondráčková, Lucie Bílá alebo Karel Gott. Ich koncerty u nás zvyčajne bývajú vypredané.

História súboru

Zbor založil v roku 1928 ako Súbor červenoarmejskej piesne Alexander Vasilievič Alexandrov. Mal len osem členov, ale veľmi rýchlo sa rozrástol až na dve stovky. Spočiatku precestoval susedné štáty, bol aj v Československu, v roku 1937 aj na Svetovej výstave v Paríži.

Počas druhej svetovej vojny časť súboru vystupovala na rôznych frontoch. V roku 1946 na európskom turné Alexandrov zomrel na infarkt a súbor si k názvu pridal jeho meno. Vedenie prevzal jeho syn Boris.

V súčasnosti má súbor 186 členov; v mužskom zbore je 64 ľudí, v orchestri 38 a v zmiešanej tanečnej skupine 35 ľudí. Počas socializmu cestoval po viacerých miestach, kde boli sovietske posádky – napríklad v Afganistane, v Juhoslávii, v Tadžikistane, vo všetkých krajinách východného bloku, neskôr napríklad aj na bojiskách v Čečensku.

Pred dvanástimi rokmi súbor vystúpil aj vo Vatikáne, v roku 2007 prvýkrát v histórii ruského súboru aj v centrále NATO a v roku 1990 v lokalite, kde kedysi stál Berlínsky múr.

Do svojho repertoáru preberajú aj hity od svetových spevákov ako Leonarda Cohena, Franka Sinatru či Elvisa Presleyho.

Od apríla tohto roku súbor viedol Valerij Chalilov, ktorý bol hlavným vojenským dirigentom a pripravoval viacero vojenských medzinárodných festivalov. Na zozname obetí sú okrem neho aj členovia jeho rodiny.

Zbor tvoria výhradne muži a štvorhlas je založený na base a barytóne.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Pád ruského lietadla

Svet

Teraz najčítanejšie