Denník N

Spisovateľ Dušan Mitana: Dnes sa za spisovateľa považuje každý, kto sa naučil čítať a písať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vždy išiel proti prúdu. Ako spisovateľ aj kamarát bol búrlivák. S Mariánom Vargom a Dežom Ursinym boli veľká trojka.

O tom, že patrí do extraligy slovenských prozaikov, nepochybujú aní tí, ktorí by ho – podľa jeho slov – už najradšej zaživa pochovali. Vie, že jeho život je opradený mnohými legendami a často vymyslenými fámami. Ani on už niekedy nevie, čo je pravda a čo súčasť jeho fiktívnych pamätí. Žijúca literárna legenda Dušan Mitana.

Často sa vraví, že Mitana je kultový spisovateľ pre viaceré generácie. Ste spokojný s takýmto hodnotením? Alebo čo by ste radšej počuli na svoju adresu?
Na svoju adresu som počul a čítal viacero hodnotení a prívlastkov. Napríklad Mitana je enfant terrible, hrozné dieťa slovenskej literatúry, provokatér, mystifikátor, rebel, búrlivák, žijúci klasik, živá legenda… Niekedy mám pocit, že by ma veľa ľudí už najradšej zaživa pochovalo. To, že o mne hovoria a píšu ako o kultovom spisovateľovi pre viaceré generácie, je pre mňa, tak ako pre každého spisovateľa, najväčšou satisfakciou. Som rád, že toto hodnotenie sa potvrdzuje napríklad aj na Pohode, keď je na mojich čítačkách z kníh, ktoré som napísal takmer pred päťdesiatimi rokmi, literárny stan plný mladých ľudí, a autogramiáda trvá aj celú hodinu. Ale najradšej by som počul: Mitana bol veľký hriešnik, ale aj slušný, čestný aj dobrý človek, kamarát, manžel, otec a priateľ všetkých ľudí na okraji spoločností, všetkých urazených a ponížených. Ale toho sa už asi nedožijem.

Keď si čitateľ pozrie zoznam vašich diel a skúsi si ich zohnať, zistí, že viaceré sú nielen beznádejne vypredané, ale absolútne nedostupné, bez perspektívy ďalších vydaní. Kali Bagala nedávno „vrátil do hry“ štyri najstaršie knihy a chystá sa vydať vaše zobrané dielo, ale tá medzera je stále citeľná. Čo si o tom autor môže myslieť?
Je dobrým znamením pre autora, keď sú jeho knižky beznádejne vypredané, horšie je, že sú nedostupné v mnohých väčších kníhkupectvách. Ako som vyrozumel z rôznych vysvetlení v novinách, problém je v distribúcii, ale ja tomu nerozumiem. Väčšie a veľké kníhkupectvá pýtajú vraj veľké peniaze od malých vydavateľov, a buď knižku vôbec nezoberú, alebo ju zastrčia na miesto, kde ju človek, ktorý si ju chce kúpiť, nenájde ani s lupou. Sú aj výnimky (Martinus, Artforum), ale ja sa v tom skutočne nevyznám. Kali Bagala „vrátil do hry“ staršie knihy už pred viacerými rokmi – napríklad Patagónia vyšla už v piatich vydaniach, Hľadanie strateného autora, Koniec hry, Návrat Krista, Môj rodný cintorín už vydáva. Mimochodom, tento rok vyšla takmer 800-stranová kniha vo vydavateľstve Kalligram v edícii Knižnica slovenskej literatúry s názvom Prózy – editorom bol Peter Zajac. Nie sú to iba prózy – Psie dni, Nočné správy, Slovenský poker, Krst ohňom, Patagónia a román Zjavenie, je tam aj výber z dvoch kníh poézie Krutohory a Maranatha, eseje, publicistické články a viacero rozhovorov pre noviny a literárne časopisy. Považujem to istým spôsobom aj za monografiu vďaka životopisnému kalendáriu a zasvätenému doslovu editora.

Nehrozí vám to, čo sa prihodilo Dominikovi Tatarkovi, že ľudia viac poznajú spisovateľov životný príbeh než jeho dielo?
Necítim žiadnu takú hrozbu. Napriek tým problémom, o ktorých som hovoril, moje knihy vychádzajú, čítajú sa a stále majú nových čitateľov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie