Žitňanskej novela proti extrémistom končí na Ústavnom súde, je za tým aj Lipšic
Hoci pri rokovaní bolo k protiextrémistickej novele počuť najmä Kotlebu, protiústavnosť napadli poslanci OĽaNO-Nova, SaS a Sme rodina. V argumentácii padajú aj slovné spojenia špinavý smerák, zdegenerovaný saskár alebo trápnučký fašista.
Keď v októbri v parlamente rozhodovali o takzvanej protiextrémistickej novele ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, prešla hlasovaním pomerne hladko. Zákon, ktorý rozširuje trestný čin podnecovania násilia a hanobenia napríklad aj o politické presvedčenie a „inú skupinu“. Kritici zákonu vyčítajú, že ide o veľmi nejasnú formuláciu, ktorá pripúšťa príliš voľné uplatnenie a trestanie politických oponentov. Novela napriek tomu získala podporu 98 zo 139 prítomných poslancov. Zdržali sa dvadsiati a proti bolo dvadsaťjeden. Málo na to, aby nakoniec skončila na Ústavnom súde, čím sa mnohí poslanci v diskusii k novele vyhrážali.
Tridsiatka poslancov na podnet do Košíc sa predsa len našla. Pred vianočnými sviatkami návrh o tom, že novela je protiústavná a naráža na slobodu prejavu odoslal do Košíc v ich mene bývalý poslanec Daniel Lipšic, ktorý sa vrátil k právu a pracuje teraz v advokátskej kancelárii Dentons. Tam pôsobí aj Peter Kubina, ktorý za podnetom na Ústavný súd tiež stojí.
Žiaden kotlebovec
Pri októbrovom hlasovaní boli proti novele len poslanci z klubu Sme rodina a ĽS-Naše Slovensko. Koho teda Lipšic s Kubinom zastupujú? Bývalý poslanec hovorí, že podnet podpísali poslanci z klubov OĽaNO-Nova, Sme rodina a SaS. Klub Igora Matoviča sa pôvodne zdržal, poslanci SaS hlasovali za.
Keď sa o novele diskutovalo v parlamente, najostrejšie k nej vystupovali poslanci od Mariana Kotlebu.
„Citlivosť extrémistov na slobodu slova bola v parlamentnej rozprave miestami až dojemná. Lenže skutočnosť, že prichádza od osôb, v ktorých bežnom slovníku sú ľudové tribunály, vešanie na kandelábre, smrť za vlastizradu či zavedenie pracovných táborov, svedčí o inom,“ napísala po schválení novely ministerka Žitňanská.
Lipšic: Spájanie s Kotlebom je lacná skratka
Hoci kotlebovci podnet nepodpísali, Lipšic sa zrejme spájaniu s ním v tejto súvislosti nevyhne. Práve preto, že kotlebovcov bolo najviac v parlamente počuť.
Lipšic však pripomína, že jeho názor na slobodu prejavu je verejne známy aspoň 17 rokov a nemieni ho kvôli komukoľvek meniť. „To spojenie s Kotlebom, ktorého poslanci návrh ani nepodpísali, je veľmi lacná skratka. Ak dnes útočí časť liberálnej elity na katolícku cirkev, prekáža jej, že to isté robil Adolf Hitler? Je to veľmi demagogický argument,“ oponuje.
Ministerka už počas schvaľovania novely hovorila, že sa nesnaží siahať na slobodu prejavu. Zdôrazňovala, že jej cieľom bolo plátať diery v zákonoch, ktoré bránili v trestaní existujúcich trestných činov. Konkrétne išlo o dokazovanie rasovej motivácie činu. Ak totiž niekto zaútočil na ulici na niekoho, kto vyzeral inak, pretože si myslel, že je Žid alebo Róm, a nakoniec sa pri vyšetrovaní ukázalo, že napadnutý tento pôvod nemá, tak skutok potom nebol klasifikovaný ako rasovo motivovaný. Hoci aj nič iné útočníka neviedlo.
Preto novela rieši aj podnecovanie násilia a hanobenia voči „inej skupine osôb“, ale aj voči skupine či jednotlivcom pre „politické presvedčenie“.
Môžu to byť fajčiari aj veteráni
Lipšic s Kubinom v podaní na Ústavný súd hovoria, že ide o veľmi všeobecnú a vágnu definíciu.
„Principiálny výklad tohto textu evokuje, že môže ísť o akúkoľvek skupinu osôb, ktorá je definovaná na základe jedného spoločného kritéria. Mohlo by ísť teda o skupinu fajčiarov, veteránov, recidivistov, prokurátorov, smetiarov, či pedofilov,“ argumentujú právnici. Neurčitosť v trestnom práve je pritom zvlášť neprijateľná.
Ústavný súd žiadajú, aby rozhodol o protiústavnosti novely, no zároveň aby aj pozastavil účinnosť sporných častí. Platiť má pritom už od Nového roka.
Obávajú sa o politický prejav
Nejde však len o neurčitosť pojmov. „Novela rovnako zasahuje najviac chránenú formu prejavu, a to politický prejav,“ dodáva Lipšic. Obáva sa, že sa môže zneužiť v rámci politického súboja. „Už dnes vidíme, ako vláda zneužíva políciu na kriminalizáciu opozície,“ vysvetľuje.
Samotný Lipšic je obvinený z prezradenia bankového tajomstva, ktoré sa týkalo účtov Mariána Kočnera z mafiánskych zoznamov. Spolu s ním je obvinený aj poslanec a Lipšicov podpredseda v Nove Gábor Grendel. Trestným oznámeniam čelil aj líder OĽaNO Igor Matovič.
Lipšic pripomína, že prejav, ktorý podnecuje násilné konanie, nie je chránený už teraz. „Ale trestne stíhať vyjadrenie ‚špinavý smerák‘ alebo ‚zdegenerovaný saskár‘, alebo ‚trápnučký fašista‘ je už niečo úplne iné,“ dodal s Lipšic tým, že si nie je celkom istý, „či ministerka spravodlivosti vedela, čo všetko sa v novele nachádza“.
Spojením „trápnučký fašista“ odkazuje na publicistu Michala Havrana, ktorý tak označil Richarda Sulíka, a ten ho chce za to žalovať o 10-tisíc eur.
Politický názor nebude trestný
Žitňanská však hneď po schválení novely zdôrazňovala, že „trestný nebol a ani nebude politický názor“. Ku konkrétnym výhradám sa teraz nevedela vyjadriť, pretože s podaním na Ústavný súd sa ešte neoboznámila.
Pokiaľ však ide o namietanú neurčitosť a obavy z ohrozenia politického prejavu, pripomenula, že tieto dve otázky počas legislatívneho procesu neboli predmetom širšej debaty alebo komentovania. „Ani si nepamätám, či vôbec tieto otázky zazneli,“ dodala.
Skôr sa vraj diskusia v parlamente viedla v „politicko-emocionálnej rovine na tému extrémizmu a slobody prejavu“. Dialo sa tak podľa nej „až na drobné výnimky, bez konkrétneho previazania na text novely, čo mi je ľúto, pretože hľadanie hraníc medzi trestnoprávnou zodpovednosťou a slobodou prejavu je legitímna diskusia“.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
