Denník N

Je vzdelanie liekom na konšpirácie?

Ilustračné foto N
Ilustračné foto N

Je najvyšší čas reformovať výučbu občianskej náuky. To, že si študent týždeň vo svojom živote pamätá, čo si myslel Anaximenes, je možno pekné, ale je to nanič, ak pritom rozkladá liberálnu demokraciu zvnútra, lebo volí fašistov a zdieľa konšpiračné a iné nezmysly.

Pred pár rokmi, keď som ešte učil, mi stredoškolskí študenti povedali, že pre mňa majú film, ktorý sa mi určite bude páčiť.

Pustili mi jeden z dokumentov Zeitgeist. Ide o sériu snímok, ktoré sú plné konšpiračných teórií. Plánovanú výučbu som prerušil a namiesto toho sme sa začali baviť o konšpiráciách.

Pevne dúfam, že sa mi aspoň jedného z nich podarilo presvedčiť, aby za vecami nehľadali zlovoľné záujmy tajuplných skupín, ktoré kujú pikle proti inak dobromyseľným občanom.

Globálne otepľovanie naozaj nie je podvod, vlády nás nepráškujú, dvojičky v New Yorku nespadli po riadenej demolácii a svet neovládajú ilumináti.

Vzdelanie

Akú úlohu zohráva vzdelanie v tom, či človek bude alebo nebude veriť na konšpirácie? Téme sa tento mesiac na stránkach NPR venovala psychologička Tania Lombrozo z univerzity v Berkeley.

Existuje niekoľko štúdií, ktoré ukazujú, že so vzdelaním klesá viera v konšpirácie. Z takých údajov však neplynie, že by vzdelanie malo na konšpirácie devastačný vplyv, lebo tu nevieme určiť smer kauzálnej šípky. Je celkom dobre možné, že ľudia, ktorí neveria na konšpirácie, myslia viac analyticky a vďaka tomu dosahujú lepšie vzdelanie.

Experimenty, že by sme časť žiakov a študentov systematicky vystavovali horšiemu vzdelaniu, aby sme zistili, či vzdelanie skutočne vplýva na vieru v sprisahania, by boli nemorálne a nepraktické.

Ako sa teda vyznať v spleti dát o vzdelaní a konšpiráciách ? Karen Douglasová z univerzity v Kente a jej tím problém určitým spôsobom obišli. Píšu, že ľudia, ktorí majú nižšie vzdelanie, zároveň vykazujú nadmernú tendenciu vidieť oživlých aktérov s ich úmyslami aj tam, kde žiadni nie sú. Štúdia vyšla minulý rok v časopise Thinking & Reasoning.

Úmysly tam, kde nie sú

Uvedená dispozícia mysle má evolučný pôvod, myslia si psychológovia. Ak sa náš praveký predok prechádzal savanou a vedľa neho zašušťal krík, mohlo ísť o nevinný vánok, ale aj o predátora, ktorý tam na neho striehol, aby ho zožral.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie