Denník N

Je vzdelanie liekom na konšpirácie?

Ilustračné foto N
Ilustračné foto N

Je najvyšší čas reformovať výučbu občianskej náuky. To, že si študent týždeň vo svojom živote pamätá, čo si myslel Anaximenes, je možno pekné, ale je to nanič, ak pritom rozkladá liberálnu demokraciu zvnútra, lebo volí fašistov a zdieľa konšpiračné a iné nezmysly.

Pred pár rokmi, keď som ešte učil, mi stredoškolskí študenti povedali, že pre mňa majú film, ktorý sa mi určite bude páčiť.

Pustili mi jeden z dokumentov Zeitgeist. Ide o sériu snímok, ktoré sú plné konšpiračných teórií. Plánovanú výučbu som prerušil a namiesto toho sme sa začali baviť o konšpiráciách.

Pevne dúfam, že sa mi aspoň jedného z nich podarilo presvedčiť, aby za vecami nehľadali zlovoľné záujmy tajuplných skupín, ktoré kujú pikle proti inak dobromyseľným občanom.

Globálne otepľovanie naozaj nie je podvod, vlády nás nepráškujú, dvojičky v New Yorku nespadli po riadenej demolácii a svet neovládajú ilumináti.

Vzdelanie

Akú úlohu zohráva vzdelanie v tom, či človek bude alebo nebude veriť na konšpirácie? Téme sa tento mesiac na stránkach NPR venovala psychologička Tania Lombrozo z univerzity v Berkeley.

Existuje niekoľko štúdií, ktoré ukazujú, že so vzdelaním klesá viera v konšpirácie. Z takých údajov však neplynie, že by vzdelanie malo na konšpirácie devastačný vplyv, lebo tu nevieme určiť smer kauzálnej šípky. Je celkom dobre možné, že ľudia, ktorí neveria na konšpirácie, myslia viac analyticky a vďaka tomu dosahujú lepšie vzdelanie.

Experimenty, že by sme časť žiakov a študentov systematicky vystavovali horšiemu vzdelaniu, aby sme zistili, či vzdelanie skutočne vplýva na vieru v sprisahania, by boli nemorálne a nepraktické.

Ako sa teda vyznať v spleti dát o vzdelaní a konšpiráciách ? Karen Douglasová z univerzity v Kente a jej tím problém určitým spôsobom obišli. Píšu, že ľudia, ktorí majú nižšie vzdelanie, zároveň vykazujú nadmernú tendenciu vidieť oživlých aktérov s ich úmyslami aj tam, kde žiadni nie sú. Štúdia vyšla minulý rok v časopise Thinking & Reasoning.

Úmysly tam, kde nie sú

Uvedená dispozícia mysle má evolučný pôvod, myslia si psychológovia. Ak sa náš praveký predok prechádzal savanou a vedľa neho zašušťal krík, mohlo ísť o nevinný vánok, ale aj o predátora, ktorý tam na neho striehol, aby ho zožral.

Z evolučného hľadiska bolo pre našu myseľ mimoriadne výhodné, aby bola extrémne podozrievavá a za každým zašušťaním lístia, ktoré má prirodzené vysvetlenie (vietor), videla oživlého aktéra, v tomto prípade leva s úmyslom pochutnať si na ňom.

Prečo? Je lepšie párkrát sa zmýliť a byť za blázna ako na šušťanie nebrať žiaden ohľad. Lebo raz sa naozaj môže stať, že pôjde o krvilačného dravca. Taká nepozornosť by sa nám nemusela vyplatiť.

Výskumy ukazujú, že uvedený znak mysle (dovedený do extrému), keď za všetkým hľadáme nejakého skrytého aktéra s tajomnými úmyslami v pozadí, majú aj konšpirátori: tam, kde bežní ľudia vidia iba kondenzovanie horúcich plynov a výparov, ktoré za sebou zanechávajú lietadlá, oni vidia zlomyseľný úmysel vlády v pozadí. Tam, kde informovaní ľudia vidia len klimatickú zmenu spôsobenú ľudskými aktivitami, vidí konšpirátor nekalé úmysly vlád, ktoré chcú vplývať na ekonomiku a správanie ľudí.

Vzdelanie predpovedalo súhlas s konšpiráciami

Štúdie od Douglasovej a jej tímu sa zúčastnilo viac ako 500 ľudí. Pýtali sa ich na názory na konšpiračné teórie a na to, či ryby, televízory alebo hory majú slobodnú vôľu, emócie alebo úmysly.

Autori zistili, že s vyšším vzdelaním klesal výskyt antropomorfizmu, čiže tendencie pripisovať ľudské znaky na iné veci a bytosti, a pociťovanej intencionality (úmysly).

Štúdia ukazuje, „že úroveň vzdelania predpovedá, ako veľmi bude človek súhlasiť s konšpiračnými teóriami. Tento vzťah je sprostredkovaný všeobecnou tendenciou pripisovať intencionalitu (úmysly, pozn. red.) a aktéra s úmyslami tam, kde žiadne nie sú alebo je nepravdepodobné, že by boli“, píšu autori v štúdii.

„Vzdelanie“, pokračuje Douglasová s kolegami, „môže ľudí vybaviť jedinečnými zručnosťami, aby pochopili, že nie všetko, čo sa deje, je vyvolané nejakým úmyslom alebo má zámer“.

Čo to všetko znamená? Zdá sa, že myseľ konšpirátora je mimoriadne disponovaná na to, aby videla úmysly aj tam, kde žiadne nie sú. Biologické, chemické alebo fyzikálne vysvetlenie prívržencovi konšpiračných teórií nestačí a v pozadí prirodzených javov hľadá tajomné úmysly. Podľa ľubovôle ich prisúdi nenávidenej vláde, židom, iluminátom či vedcom.

Jednoduché riešenia a pocit kontroly

Druhú štúdiu, ktorá sa týka vzdelávania a konšpirácií, vydal na konci tohto roku Jan-Willem van Prooijen z univerzity v Amsterdame. Vyšla v časopise Applied Cognitive Psychology.

Autor sa respondentov pýtal na pocity kontroly v ich životoch a na to, či zložité spoločenské problémy majú jednoduché riešenia. V prvom prípade otázka napríklad znela, či „Občania môžu ovplyvňovať rozhodnutia vlády“.

Z mnohých experimentov vieme, že ak človeku chýba pocit kontroly nad vlastným životom, stáva sa viac poverčivý, náboženský a uchyľuje sa k rituálom.

V jednom z takýchto experimentov časť ľudí zámerne frustrovali, aby mali pocit, že nad zadanou úlohou nemajú veľkú moc. Takí ľudia potom v náhodnom zhluku dát nachádzali reálne vzory, hoci tam žiadne neboli. Povedané inak, ľudia potrebujú istoty a pocit kontroly, a ak ich nemajú, tak si ich vymyslia, či už v podobe rituálov, vzorov, alebo náboženstva.

Van Prooijen zistil, že „u ľudí s vyšším vzdelaním je menšia pravdepodobnosť, že budú veriť na jednoduché riešenia zložitých problémov. V rámci svojho sociálneho prostredia majú nižší pocit bezmocnosti (majú viac kontroly)…“.

Reformovať občiansku náuku

Uvedené štúdie vonkoncom nepreukazujú, že vzdelanie je liekom na konšpiračné teórie. Naznačujú však, že škola môže študenta trénovať v tom, aby bezpodmienečne neveril všetkému, čo mu jeho omylná myseľ napovedá, a k intuíciám pristupoval viac kriticky.

Ak to spraví, zistí, že nie za všetkými udalosťami je ukrytý aktér s (zlými) úmyslami a že zložité spoločenské problémy nemajú jednoduché riešenia. U takto trénovaného človeka je vyššia pravdepodobnosť, že sa namiesto na rýchle intuície spoľahne na zdĺhavejší zber dát a vychádzať bude z dôkazov.

Na záver zopakujme to, čo sme povedali už v minulosti. Je najvyšší čas reformovať výučbu občianskej náuky na slovenských školách. To, že si študent týždeň vo svojom živote pamätá, čo si myslel Anaximenes, Augustín alebo Kant, je možno pekné, ale je to nanič, ak pritom rozkladá liberálnu demokraciu zvnútra, lebo volí fašistov a zdieľa konšpiračné a iné nezmysly.

Čo si myslel Kant, si študent na internete nájde hneď. Ale ako kriticky a analyticky myslieť, sa musí prácne učiť. Kde inde, ak nie v škole na občianskej náuke?

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1080/13546783.2015.1051586, doi: http://dx.doi.org/10.1080/13546783.2015.1051586

Teraz najčítanejšie