Denník N

Židia karnevalom oslavujú Ester, ktorá ich zachránila pred vyhubením

Oslava Purimu zvykne byť bujará. Foto - AP
Oslava Purimu zvykne byť bujará. Foto – AP

Sviatok Purim, ktorý Židia oslavujú bujarými karnevalmi, je pripomienkou jedného z prvých prípadov antisemitizmu. Ide však aj o príbeh, v ktorom nenávisť a predsudky dokázala prekonať mladá odvážna žena.

Tradičný karneval, ktorému v Izraeli hovoria aldojada (vo voľnom preklade: spiť sa do nemoty), tento rok v Petach Tikva vyzeral skôr ako lokálna verzia karnevalu v Rio. Už len pamätníci spomínajú na tematické karnevaly pripomínajúce vznik štátu či výsledky poľnohospodárskej produkcie.

Dnes to bolo o tanečných školách a pestrých kostýmoch.

Veselý sviatok o hrdinskej Ester

Sviatok Purim sa považuje za najveselší židovský sviatok. Organizujú sa karnevaly, súkromné aj firemné maškarné plesy, divadelné predstavenia. Veselosť má byť vyjadrením úľavy z toho, že Židom sa podarilo vyhnúť sa genocíde, ktorú na nich chystal krutý a zákerný poradca perzského kráľa Ahasvera Haman.

Hamana urazilo to, že jeden z predstaviteľov perzskej židovskej obce, Mordechai, sa mu odmietol ukloniť. Za to mocný poradca nariadil, aby vyvraždili všetkých Židov v Perzii. O dátume, kedy sa tak má stať, rozhodol Haman lósom (lós, po hebrejsky Pur).

O pláne sa však dozvedel Mordechai a poprosil svoju sesternicu Ester, ktorá sa stala perzskou kráľovnou bez toho, aby sa vedelo o jej pôvode, aby kráľa na plány jeho poradcu upozornila. Kráľ svoju milovanú kráľovnú vypočul a namiesto Židov na smrť poslal Hamana. Židia sa potom svojim nepriateľom pomstili.

Hamanove uši

Hoci viacerí historici upozorňujú, že tento príbeh opísaný v Knihe Ester sa možno nikdy nestal, alebo stal trochu inak, je významnou súčasťou židovského kalendára aj kultúry.

Okrem karnevalov je zvykom ešte obdarúvať priateľov a rodinu balíčkami so sladkosťami, podporovať charitu, zúčastniť sa v synagóge na čítaní Knihy Ester a jesť trojuholníkové koláčiky plnené makom, lekvárom, či čokoládou, alebo orieškami, nazývané Oznei Haman (Hamanove uši). Ich trojuholníkový tvar má symbolizovať Hamanov klobúk.

V posledných rokoch sa pre hrozbu iránskeho jadrového programu Kniha Ester a sviatok Purim dostali aj do politického slovníka. Irán, v staroveku Perzia, sa opäť pokúša zničiť židovský národ. Týmto prirovnaním operujú niektorí politici pomerne často.

Aj utorkový prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý sám rád (a občas aj dosť nepresne či vo zvláštnom kontexte) cituje rôzne historické paralely, niektorí prirovnávali k príbehu Ester. Aj on, aj ona upozorňovali mocných sveta na zničenie hroziace ich národu. Aspoň tak to vidí časť rabínov.

Hoci v Knihe Ester sa ani raz nespomenie Boh, má tento text veľkú vážnosť aj medzi pobožnými. A vraj pre to, že sa v nej nespomína Boh, môže  byť tento sviatok taký žartovný až rozpustilý.

Purim je sviatok plný kostýmov. FOTO - TASR
Purim je sviatok plný kostýmov. Foto – AP

Napriek tomu sú rabíni, ktorí hovoria, že kostýmy na Purim majú symbolizovať, že Boh je skrytý a jeho zásah sa objaví aj v neočakávaných podobách, ale aj to, že Ester musela ukrývať svoju skutočnú identitu za masku perzskej kráľovnej.

Existuje aj praktickejší výklad, že kostým umožnil ľuďom žiadajúcim o almužnu ukryť sa a nezahanbovať sa. A je celkom možné aj to, že  zvyk obliekať sa do kostýmov inšpirovali fašiangy, lebo do 14. storočia bol Purim bez kostýmov.

Kostýmy a charita

Dnes je predovšetkým o kostýmoch. Ulice sú plné detí aj dospelých, ktorí už dávno zabudli na zákaz obliekať sa do kostýmu opačného pohlavia. Organizujú sa benefičné podujatia, deťom v najväčšej izraelskej detskej nemocnici po oknách lozil chlapík v kostýme Spidermana.

A na karnevale v Petach Tikva dostala najväčší potlesk tanečná škola detí sudánskych utečencov. Nemali najligotavejšie kostýmy ani najlepšiu choreografiu. Lebo, ako učí tento sviatok, dôležité je to, čo je skryté.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie