Denník N

Keď kontrolná funkcia mestským poslancom nestačí

Do výkonných orgánov firiem s mestskou účasťou sa často dostávajú miestni poslanci. Takéto spoločnosti sa viac zameriavajú na krátkodobé ciele a ich výsledky bývajú slabšie.

Veronika Prachárová, analytička Inštitútu SGI
Martin Kollárik, analytik Inštitútu SGI

Mestské firmy nie sú v súčasnosti riadne kontrolované ani zo strany verejnosti, ani samotnými poslancami mestských/obecných zastupiteľstiev. Práve poslanci zvyknú nedostatočné kompetencie dozorných rád riešiť celkom nešťastne, a to tým, že sa snažia získať pozíciu v riadiacich orgánoch mestských firiem. Do akej miery sa takéto konanie stáva bežnou praxou a prečo to možno pokladať za zásadný problém?

Personálne výmeny v závislosti od volieb

Vo svete a ani u nás nie je ničím nezvyčajným, že samosprávy zabezpečujú prostredníctvom mestských firiem verejné služby a prevádzkovanie verejných zariadení, ako sú napríklad parkoviská alebo športové centrá. Cieľom je, aby poskytli komunite/obyvateľom čo najkvalitnejšie služby za čo najlepšiu cenu, a to najmä v prípadoch, keď to súkromný sektor nechce alebo nemôže robiť. Riadenie týchto spoločností by malo byť stabilné a v rukách profesionálov, ktorí vedia nastaviť dlhodobú stratégiu a dosiahnuť optimálne využitie verejných prostriedkov k spokojnosti obyvateľov. Ako je to na Slovensku?

V snahe zistiť, aký je aktuálny stav dosadzovania komunálnych politikov do výkonných pozícií mestských podnikov, sme zozbierali dáta za posledné dve volebné obdobia o všetkých mestských firmách 50 najväčších samospráv, v ktorých majú samosprávy aspoň 20-percentný majetkový podiel. Celkovo sme mali úplné dáta pri 180 firmách, pričom až v 108 prípadoch boli firmy výlučne v rukách samospráv (60 percent zo skúmanej vzorky).

Asi nie je šokujúcim zistením, že sa výsledky komunálnych volieb odrážajú aj na personálnom obsadení orgánov mestských firiem. V prípade kontrolných orgánov je to pochopiteľné, nakoľko by sa hlavná činnosť zo strany aktuálneho mestského zastupiteľstva mala prejavovať práve tam. Výrazné zmeny sa však dejú aj pri výkonných funkciách. Do roka po komunálnych voľbách 2010 došlo v skúmaných mestských firmách k výmene až tretiny členov štatutárnych orgánov (počas celého funkčného obdobia sa vymenila polovica).

To, že nejde o náhodu, sa potvrdilo aj po komunálnych voľbách 2014, keď bola do roka vymenená opäť tretina všetkých štatutárov. Napríklad vo firme Novocentrum Nové Zámky, a. s. sa hneď v januári vymenili spolu s piatimi členmi dozornej rady aj všetci traja členovia predstavenstva. Navyše, priemerná dĺžka pôsobenia konateľa či člena predstavenstva je menšia ako jedno volebné obdobie (dokonca kratšia ako priemerná dĺžka pri členoch dozorných rád).

11_graf

 

Existujúci stav nemožno hodnotiť pozitívne, či už z pohľadu nedostatočnej kontinuity riadenia mestských firiem, alebo aj v súvislosti s predpokladom politizácie daných pozícií. Ten sa potvrdzuje aj zistením, že sa do výkonných orgánov často dostávali priamo mestskí poslanci.

Po voľbách 2010 začalo v mestských firmách pôsobiť 233 poslancov (17 percent zo všetkých poslancov), pričom takmer pätina (45) z nich zastávala pozíciu v štatutárnych orgánoch. Zaujímavým faktom je, že niektorí z nich neboli do firiem dosadení hneď po začiatku ich funkčného obdobia, ale aj relatívne krátko pred uskutočnením nových volieb.

Voľby v 2014 doposiaľ znamenali dosadenie až 358 poslancov. Inými slovami, takmer každý tretí poslanec zo skúmaných samospráv dostal v priebehu dvoch rokov pozíciu v mestskej firme. Čo je však alarmujúcejšie, už takmer každý štvrtý z nich začal pôsobiť v riadiacej funkcii. Navyše, ak sa zopakuje aj dosadzovanie poslancov do mestských podnikov tesne pred ďalšími voľbami, výsledný (škodlivý) trend bude ešte výraznejší.

Výkonná pozícia namiesto dozornej?

V súčasnosti samotní poslanci poukazujú na fakt, že nastavenie právomocí kontrolných orgánov spoločností, predovšetkým dozorných rád, je z ich pohľadu nedostatočné. Vzniká tak priestor na korup­čné a netransparentné správanie sa predstaviteľov obecných podnikov, čo možno len ťažko zosúladiť s poskytovaním čo najlepších služieb a dosahovaním čo najefektívnejšieho využitia verejných prostriedkov. Nepredstavuje to však postačujúci argument na to, aby lokálni politici presadzovali vlastnú účasť v štatutárnych orgánoch namiesto obsadenia výkonných pozícií spoločností profesionálmi po otvorenom výberovom konaní. Prechádzame tým len z blata do kaluže.

V takýchto prípadoch totiž dochádza ku konfliktu záujmov, nakoľko mestskí poslanci rozhodujú o rozpočte, a tým de facto aj o počte a veľkosti zákaziek pre mestské firmy (v súčasnosti to nie je protizákonné). V tejto súvislosti je zaujímavý dvojaký meter v prípade mestských firiem a rozpočtových a príspevkových organizácií – mestský poslanec nesmie byť napríklad riaditeľom mestskej školy, ale môže byť riaditeľom mestskej firmy.

Obsadzovanie exekutívnych pozícií politikmi vytvára aj priestor na politické obchody a na neadekvátne posilnenie moci komunálnych politikov. Časté výmeny na riadiacich pozíciách spôsobené zmenou politickej garnitúry zas znemožňujú už spomínanú kontinuitu vedenia, ako aj presadzovanie dlhodobejšej obchodnej stratégie (skôr orientácia na krátkodobé ciele). Dôsledkom je následné neprofesionálne riadenie spoločností a ich horšie hospodárske výsledky, na čo nakoniec doplácame my všetci.

Podľa našich zistení mestské firmy, v ktorých tvorili v období od komunálnych volieb 2014 aspoň pätinu členov riadiacich orgánov poslanci, dosahovali takmer o 20 percent nižší obrat ako firmy, v ktorých v takejto miere nevystupovali. Je otázne, ako by dopadli výsledky, keby sme sa okrem poslancov zamerali aj na dosadzovanie ďalších ľudí spriaznených vedeniu mesta. Na slabé hospodárske výsledky mestských firiem môže, samozrejme, vplývať množstvo faktorov, aj preto sa budeme v najbližšom článku venovať konkrétnym prípadom politizácie riadiacich funkcií a ich dôsledkom.

K profesionálnemu vedeniu

Výkonné orgány spoločností (predstavenstvo, konateľ) by nemali byť obsadzované priamo komunálnymi politikmi a ani im spriaznenými ľuďmi. Bežnou praxou by mali byť otvorené výberové konania s jasnými a vopred stanovenými kritériami. Vedenie týchto firiem by malo byť v rukách ľudí, ktorí mu rozumejú (skúsení manažéri) a nemalo by súvisieť s politickou príslušnosťou. Politickí nominanti patria do kontrolných orgánov spoločností – je však nevyhnutné, aby došlo k posilneniu ich kompetencií.

Nemali by sme zabúdať, že mestské firmy by tu mali byť v prvom rade pre občanov a komunitu, nie pre prospech vybraných jednotlivcov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Komentáre

Teraz najčítanejšie