Denník N

Mečiarove amnestie treba zrušiť, právnici hľadajú najčistejšie riešenie

Foto – TASR
Foto – TASR

Už na januárovej schôdzi budú poslanci hlasovať o zrušení Mečiarových amnestií. Bratislavský krajský sudca Peter Šamko teraz opäť vyvolal diskusiu, či cesta cez ústavný zákon je to správne riešenie. Okrem neho odpovedajú aj Ján Mazák a Peter Kubina.

Na tom, že amnestie Vladimíra Mečiara treba odsúdiť, sa zhodne väčšina spoločnosti. Veľká zhoda panuje aj v tom, že by sa mali aj zrušiť. Ako na to?

Poslanec za OĽaNO Ján Budaj predložil ústavný zákon, o ktorom už na januárovej schôdzi rozhodnú poslanci. Bratislavský krajský sudca Peter Šamko, ktorý často publikuje svoje názory a začal tento rok výraznejšie formovať právnu debatu, toto riešenie spochybnil.

Aké je teda to právne „najčistejšie“ riešenie?

Okrem Šamka prinášame aj názor bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka, ktorý je poradcom prezidenta Andreja Kisku. Tretím právnikom, ktorý sa k téme vyjadril, je Peter Kubina.

Petra Šamka vymenoval za sudcu prezident Ivan Gašparovič v marci 2008. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Petra Šamka vymenoval za sudcu prezident Ivan Gašparovič v marci 2008. foto – tasr

Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave

Názor publikoval na stránke pravnelisty.sk (skrátenú verziu autorizoval).

Rozhodnutie prezidenta o amnestii by sa určite nemalo zrušovať prostredníctvom ústavného zákona. Ani parlament nemôže všetko, teda ani využívať, či skôr zneužívať, právomoc prijímať zákony a ústavné zákony na to, aby v jednotlivých, konkrétnych prípadoch, zasahoval prostredníctvom ústavných zákonov či zákonov do kompetencií iných orgánov. Úlohou parlamentu je právo tvoriť a nie ho aplikovať.

Návrh ústavného zákona, ktorý sa týka zrušenia časti Mečiarových amnestií, nie je zmenou ústavy a ani zmenou či vytvorením ústavných pravidiel v podobe všeobecného pravidla. Spor sa tu teda nevedie o samotnú amnestiu, ale o cestu k jej zrušeniu. Preto nie je prípadná amorálnosť tejto jednej udelenej amnestie relevantným argumentom na to, aby mohla byť zrušená parlamentom. Pokiaľ by sa mala stať cesta prijímania ad hoc ústavných zákonov bežnou, ústava by sa nikdy nezmenila, pretože by to nebolo potrebné. Nebezpečnosť navrhovaného ústavného zákona spočíva predovšetkým v tom, že vytvára precedens najvyššej právnej sily, ktorý hovorí o tom, že je možné z politických dôvodov meniť ústavný systém štátu. Pokiaľ je to možné raz, je to možné vždy.

Ak by platilo, že parlament môže naozaj všetko, potom by skutočne stačilo na akýkoľvek výstup z parlamentu uviesť, že ide o ústavný zákon a bez problémov by sa takýmto ad hoc ústavným zákonom mohol v budúcnosti zrušiť aj samotný ústavný zákon o zrušení amnestií, či akékoľvek právoplatné rozhodnutie súdu. Na českom Ústavnom súde skončili amnestie udelené prezidentom Klausom, ten návrh na ich zrušenie síce odmietol, avšak pripustil, že vo výnimočných prípadoch by to mal byť práve ústavný súd, ktorý by ich mohol preskúmavať. Sudcovia Pavel Rychetský a Ivana Janu vo svojom odlišnom stanovisku napísali, že je neprijateľné, aby v demokratickom právnom štáte mohla štátna moc vydať rozhodnutie, ktoré by nikto nemohol preskúmať a ani zrušiť. Amnestiu označili za zákon v materiálnom zmysle, čiže za niečo, čo by mohol ústavný súd preskúmať.

Preto sa domnievam, že aj v našom prípade prichádza do úvahy podanie na Ústavný súd na zrušenie sporných častí Mečiarových amnestií. Bolo by potom vecou Ústavného súdu, či by sa návrhom vecne nezaoberal alebo by prikročil k preskúmaniu sporných článkov amnestie a prípadne ich aj zrušil.

Prezidentov zástupca na súde a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák.foto - Tasr
Prezidentov zástupca na súde a bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák. foto – tasr

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu, poradca prezidenta

Základným dôvodom, pre ktorý sa nazdávam, že Mečiarove amnestie je možné zrušiť parlamentom, je jednoznačne preukázaný fakt, že jeho rozhodnutia boli zneužitím právomoci. Nehovorím o trestnom čine, ale o tom, že Mečiar svoju právomoc udeliť amnestiu použil na zakázaný účel: zmariť uplatnenie spravodlivosti v podstate vo vlastnej veci, pretože amnestovaných skutkov sa dopustil štátny orgán, resp. jeho zamestnanci v dobe, keď bol premiérom.  Navyše, amnestie udelil  ústavný činiteľ, ktorý sa k tejto  právomoci  dostal iba odvodeným spôsobom. Takýto „zástupca“ hlavy štátu bol preto povinný  dbať na to, aby k použitiu amnestie došlo v prísnom súlade s princípom spravodlivosti a právneho štátu. Nestalo sa.

Podčiarknem, že rozhodnutia Mečiara o udelení amnestie nemôžu byť  chránené zákazom ich zrušiteľnosti alebo zákazom retroaktivity. Také zákazy platia len u takých rozhodnutí o amnestii, ktoré boli vydané v súlade s dovoleným účelom amnestie, a teda bez zneužitia právomoci.

Obavy zo zrušenia amnestií Národnou radou sú zbytočné. Rozhodnutie parlamentu bude mať len jeden účel. Vyradiť z nášho právneho poriadku rozhodnutia zastupujúceho prezidenta, ktoré boli vydané za zneužitia právomoci, na ústavne zakázaný účel. A to je v plnom súlade s princípmi právneho štátu.

Ešte dodám. Nešpekulujme teraz o dôsledkoch a o tom, že narazíme na naše súdy či Európsky súd  pre ľudské práva, ale iba o tom, že také amnestie nepatria do právneho poriadku členského štátu EÚ a Rady Európy.

Podporne, a z tých istých dôvodov, prichádza do úvahy návrh na konanie Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, ktorého predmetom by bolo posúdenie súladu Mečiarových amnestií s ústavou alebo medzinárodnými zmluvami. Taký návrh môže podať skupina poslancov alebo vláda, prípadne generálny prokurátor. Ak by Ústavný súd vyhlásil rozhodnutia o udelení amnestií za nesúladné s ústavou, tak by stratili najprv účinnosť a potom aj platnosť.

Peter Kubina (vľavo) úspešne zastupoval na Ústavnom súde nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. FOTO TASR – Františšek Iván
Peter Kubina (vľavo) úspešne zastupoval na Ústavnom súde nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. foto – tasr

Peter Kubina, právnik venujúci sa aj ústavnému právu

Amnestia, na rozdiel od právnych predpisov, sa musí týkať konkrétnej osoby identifikovanej nezameniteľným spôsobom alebo okruhu osôb, ktorý sa dá presne určiť na základe jasne stanovených kritérií. Nemôže sa týkať neurčitého okruhu osôb identifikovaných len odkazom na určitý skutok alebo sériu skutkov. A práve toto je z právneho hľadiska jadrom problému Mečiarových amnestií. Ústavný zákon, ktorý by ich zrušil, by teda vďaka tomu, ako boli sformulované, bol adresovaný pomerne neurčitému okruhu osôb. To by postačovalo na splnenie podmienky generality ústavného zákona.

Ústavný zákon je v našich podmienkach právnym predpisom najvyššej právnej sily. Je ním možné napríklad zmeniť ústavu alebo štátne zriadenie z republiky na monarchiu, čiže vyvolať dôsledky, ktoré sú oveľa závažnejšie ako zrušenie jednej hrubo nespravodlivej samoamnestie. Zároveň je pri ústavnom zákone vylúčený rozpor s ústavou a aj jeho prieskum Ústavným súdom. Nikdy som netvrdil, že zrušenie amnestií ústavným zákonom je štandardným riešením uplatniteľným na každodennej báze. Ale aj Mečiarove amnestie boli veľmi neštandardné a nikdy potom sa už žiadne podobné excesy neopakovali. Tvrdím len, že v kontexte aktuálneho platného právneho poriadku je to jediný uskutočniteľný spôsob ich zrušenia.

Okrem toho Ústavný súd nemá právomoc vykonávať preventívnu kontrolu ústavnosti a v tomto prípade nie sú splnené ani podmienky, aby bol podaný návrh na výklad ústavy. Musel by existovať kvalifikovaný právny spor medzi ústavnými orgánmi o uplatnenie určitej ich právomoci. Spor v tomto prípade nie je právny, ale politický a prebieha len medzi parlamentnými stranami a ich zoskupeniami. Cieľom navrhovaného zrušenia Mečiarových amnestií je práve to, aby sa tento problém preniesol z roviny politickej do roviny právnej, kam svojou povahou patrí.

Mečiarove amnestie

Teraz najčítanejšie