Poviedky z roku 2016: Prečo som volil Trumpa

Pred ôsmimi rokmi som volil Baracka Obamu. Viete, čo sľuboval? Vraj konečne skončí vojny, zatvorí Guantánamo, nebudeme sa so všetkými len hašteriť a robiť svetového policajta. Ekonomika mala rásť, v Amerike mali pribúdať pracovné miesta a infraštruktúra mala byť prioritou takmer na úrovni výstavby diaľnic z päťdesiatych rokov. Skrátka, zdalo sa, že mu záleží aj na nás, obyčajných Američanoch, ktorí nemáme až také šťastie. Hlásal nádej a zmenu. Preto sme ho aj volili, preto som ho určite volil aj ja. Viete, o čom vtedy písali v novinách? O pokroku, o postrasovej spoločnosti, o tom, že tam, kde ho volili, žijú múdrejší ľudia. Nejaký Európan dokonca napísal, že už to, že bol zvolený, zmenilo svet k lepšiemu a kto to nechápe, je cynik a hlupák.

V novembri som podobne ako moji susedia a nakoniec celý náš štát volil Trumpa. Viete, čo sľuboval? Že urobí Ameriku zase veľkou. Vrátia sa pracovné miesta, namiesto toho, aby naši vojaci strieľali niekde v púšti a aby sme boli svetovým policajtom, dá radšej peniaze do diaľnic, mostov, letísk a ropovodov. A viete, čo v novinách píšu dnes? Už nie som progresívny, farboslepý a múdry. Som bigotný, som rasista, som nahnevaný biely muž.

Týmto mám veriť?

Normálne by ma to urazilo, ale tie slová už dnes neznamenajú prakticky nič. Kedysi to boli silné výrazy a kto tak bol označený, sa proti tomu bránil. Ale ako môže ešte niečo znamenať slovo, ktoré dnes môžete bez všeobecného odsúdenia použiť na každého, kto sa vám nepáči?

Že preháňam? Tak si spomeňte na Billa Mahera. Viete, koho všetkého tento moderátor talkšou na HBO už prirovnal k Hitlerovi, k Hitlerovmu psovi či k Satanovi? Mladšieho Busha, jeho manželku, potom McCaina a takisto Romneyho. Teraz sa za to ospravedlňuje. Vraj tým skutočným zlom je Trump a predtým preháňal. Ako mám tomuto človeku ešte niekedy uveriť?

Zrazu počuť, že sa politici a novinári mýlili. Pred štyrmi rokmi nazval Romney Rusko americkým nepriateľom číslo jeden. Obama sa mu vysmial. Asi viete, koho dnes považuje za nepriateľa jeho administratíva. Tuším to bol Fareed Zakaria, kto vtedy tiež písal, že sa Romney mýli. Nedávno napísal, že teda Romney mal pravdu, ale tentokrát sa pre zmenu určite mýli Trump, ktorý za najväčšieho nepriateľa označuje Čínu. A jemu mám teraz veriť tiež?

Ideológia pred politikou

Nie, nezastávam sa republikánov. Vlastne som ich nikdy ani nevolil, pretože som nemal pocit, že ma chcú zastupovať. Boli na strane veľkého biznisu, stále by len bojovali kdesi v zahraničí a ten ich nezmyselný boj proti všetkému od potratov po minimálnu mzdu…

Odkedy som prišiel do Ameriky, volil som podobne ako väčšina prisťahovalcov a ľudí, čo sa živia rukami, demokratov. Lenže mám pocit, že ma táto strana opustila. Bolo to čoraz menej o práci a ekonomike a čoraz viac o ideológii.

Viete, čo bola jedna z hlavných politických tém uplynulého roku? Spoločné záchody. Tu sa ľudia úplne vážne bavili o tom, či má mať muž, čo sa cíti ako žena, právo chodiť na ženské záchody. Veď dobre, kým tam nikto nebude pod takouto zámienku obťažovať moju dospievajúcu dcéru, tak mi je to jedno.

Ale nie je mi jedno, či sa moja dcéra bude mať horšie ako my. Nie je mi jedno, že keď bude chcieť vyštudovať dobrú školu, tak sa zadlží na pol života, nie je mi jedno, že keď tú školu nevyštuduje, tak jej menej lukratívne pracovné miesto zamestnávateľ presunie niekam do Ázie.

Uzavretá sieť

Nie som republikán, ale už nie som ani demokrat. Veď je to jedna banda. Naoko spolu súťažia a vedú boj, ale keď sa na to pozriete bližšie, zistíte, že sa nakoniec všetci kamarátia a chodia na rovnaké večierky. Tamtá politička si zobrala toho novinára. Ten novinár je bratom tej analytičky, ktorá žije s tým veľkým zvieraťom z Wall Street, na ktorú síce strana tej političky nadáva, ale nakoniec aj tak všetci spia v jednej posteli a radi si za to navzájom zaplatia.

Preto som v primárkach volil Sandersa. Je mimo tohto všetkého a vážne to kritizoval. Staval sa na stranu tých, ktorí v tej posteli nie sú a ani sa do nej nemôžu dostať. O demokratickom establišmente dokonca povedal, že ho treba zvrhnúť. Clintonová mohla hovoriť o sklenom strope pre ženy, koľko chcela, ale ten skutočný sklený strop leží niekde inde.

Je to uzavretá sieť, do ktorej sa nedostanete, ani keď máte najlepšie školy či kopu peňazí. Musíte sa o toho narodiť alebo sa tam priženiť. Ak si správne pamätám zo školy, tak toto sa volá aristokracia, nie demokracia. Viem, čo si asi hovoríte, ale nie, toto nemám zo žiadnej konšpiračnej stránky, to sa píše aj v serióznych médiách.

Všetko, čo nemám rád

Sanders pôsobil ako popletený starček, ale správne na to poukazoval a vidíte, ako skončil: vedenie strany sa ho zo všetkých síl snažilo zastaviť. Mimochodom, to som si prečítal vo Wikileaks, čo bola ešte nedávno veľmi oslavovaná stránka, pretože odhaľovala nekalé praktiky vlády, ale keď sa tam začali objavovať informácie o nekalých praktikách demokratov, zrazu bolo zle.

Tak mi zostali na výber len Clintonová a Trump. Nebol som z toho dvakrát nadšený, ale v jednom som mal už dlho jasno: keď niekto reprezentuje to, čo sa mi z duše protiví, je to ona. Mnohí, aj ona sama sa to neskôr snažili zvaliť na sexizmus či na šéfa FBI. Že vraj nevyhrala, pretože je žena. To je podľa mňa blbosť. Myslím si, že nevyhrala, pretože je to Hillary Clintonová.

Do Ameriky som prišiel pred dvadsiatimi rokmi. Clintonovci pôsobili ako skvelý pár – mladí, otvorení, optimistickí. Časom sa však začali ozývať Monica Lewinská a ďalšie Billove obete. Viete, čo vtedy robila Hillary? Ak ich aj priamo nezastrašovala, tak určite nebola vzorom toho, čo hovorí dnes, teda, že obete sexuálneho obťažovania si zaslúžia rešpekt. Ako dnes môže vyčítať Trumpovi jeho správanie, keď vtedy bránila manžela do posledného dychu?

Obom išlo len o moc a o predaj svojho vplyvu. Asi ste počuli o tej amnestii, ktorú Bill udelil posledný deň v úrade. A neverím, že by po odchode z úradu dostával toľko peňazí, keby sa jeho manželka nechcela udržať vo vysokej politike. A ani ten milión dolárov z Kataru pre Clintonovskú nadáciu nevyzerá najčistejšie. A kto kedy zarobil toľko za prednášky na Wall Street a dostal odtiaľ toľko peňazí na kampaň? Neverím, že si ju vážne tak cenili, skôr to bol dar budúcej prezidentke. A jej som mal veriť tiež?

Rovnaké pravidlá

Či teda verím Trumpovi? Myslím, že najlepšie to povedal ten chlapík, čo ako jediný v Sillicon Valley našiel odvahu a podporil ho: médiá brali Trumpa doslovne, ale nie vážne, kým ľudia ho nebrali doslovne, ale vážne. Teda nie, neverím doslovne všetkému, čo povedal. Napríklad neverím, že vyhostí všetkých 11 miliónov ilegálov, ale beriem vážne jeho sľub, že s tým začne niečo robiť.

Aj ja som bol imigrant, to je pravda, ale neprišiel som sem nelegálne. Dostal som zelenú kartu a po rokoch aj občianstvo. A prisahal som vernosť Spojeným štátom. A viete čo? Bol som na to hrdý. Celý život som tu chcel žiť, podarilo sa mi to a z mojich detí už budú Američania. Doma s nimi ešte rozprávam po slovensky, ale nežijeme v nijakom gete, oslavujeme Deň nezávislosti i Deň vďakyvzdania a darčeky u nás nosí Santa. Verím totiž, že keď sa človek rozhodne pre nejakú krajinu dobrovoľne, má sa jej prispôsobiť a nie naopak.

Jasné, že nakoniec tu väčšina latinos zostane. Ale myslím si, že by pre každého mali platiť rovnaké pravidlá. A rovnaké pravidlá majú platiť aj pre „azylové mestá“. Tie sa síce tvária vznešene, že pomáhajú prisťahovalcom, ale úmyselne pri tom porušujú federálne zákony či odmietajú spolupracovať s federálnymi orgánmi. Viete, čo sa stalo, keď ich v šesťdesiatych rokoch porušovali v Alabame? Kennedy tam poslal Národnú gardu.

Priamo a natvrdo

Ale späť k Trumpovi. Človek k nemu môže mať iks výhrad, napríklad, že si na svoju tretiu svadbu zavolal tých Clintonovcov, ktorým potom nadával, alebo že stále mení názory alebo že aj on má konflikt záujmov. Ale páči sa mi – a rozhodne v tom nie som sám –, že hovorí veci priamo a natvrdo.

Keď ide o nelegálnych migrantov, nezatajuje, že sú tu protizákonne. Keď ide o terorizmus, povie, že je to terorizmus a nepoužíva ako Obama smiešne slovné spojenia ako násilie na pracovisku. Keď hovorí, že Európanov nemôžeme chrániť, keď neplatia toľko, koľko by mali, tak verím, že s tým, na rozdiel od všetkých predchádzajúcich prezidentov, aj niečo spraví. Je to predsa biznismen, vie, že nič nie je zadarmo a všetko niečo stojí.

Viem, čo mi chcete namietnuť, ale Európu trochu poznám, veď som odtiaľ a trochu to ešte sledujem. Nikdy neviete, kto sa tam s kým poháda, kedy znovu prepukne nejaký ďalší stáročný spor, kto komu čo bude vyčítať a kto koho napadne a bude okupovať. Amerika ich za sto rokov trikrát vytiahla z kaše a oni si myslia, že to bude robiť donekonečna. Nech si to riešia sami. Alebo nech si to aspoň zaplatia, keď sa toho Ruska tak boja.

Títo nás budú poučovať?

Napríklad takí Francúzi. Raz Amerike vyčítajú, že sa do všetkého mieša, a keď si niečo začnú v Líbyi, dôjdu im patróny a volajú nás na pomoc. O Nemcoch, ktorí cvičia s násadkami od metiel, radšej pomlčím.

A tie ich plány! Raz sa im nepáči naše GPS a trvá im sedemnásť rokov, kým vypustia polovicu satelitov. Potom sa boja amerických vyhľadávačov, a vymyslia vlastný, ktorý dopadol ako tá ich slávna stratégia, podľa ktorej nás mali dohnať a predbehnúť.

Smejú sa nám, že nepoznáme rozdiel medzi Českom a Čečenskom, akoby oni poznali rozdiel medzi Arkansasom, Kansasom a Kansas City. A títo ľudia nás budú poučovať a budú hovoriť, za akých podmienok budú spolupracovať s naším novým prezidentom. To už je smiešnejšie ako vyhrážky všetkých tých celebrít, ktoré tvrdili, ako kvôli Trumpovi emigrujú do Kanady.

Už im neverím

Ale najväčší kazatelia sú aj tak v médiách. Pred a počas primárok nám niektorí dokonca hovorili, že Trump nie je až taký strašný ako protikandidáti, ba môže byť aj užitočný. Potom, samozrejme, zmenili názor. Ale ktorý z ich názorov by ste považovali za dôveryhodnejší? A považovali by ste za dôveryhodnú osobu, ktorá pošle Trumpovej protikandidátke zoznam otázok? A čítali by ste ešte články komentátora, ktorý si dal podľa všetkého vyhľadať podklady pre svoj článok v straníckej centrále?

Nemám pocit, že by médiá hlavného prúdu v týchto voľbách informovali, skôr robili všetko preto, aby vyhrala Clintonová. Ale raz už museli naraziť a zistiť, že ľudia ich už majú dosť. Niektoré si už uvedomili, že ich snaha môže viesť k opačnému výsledku, ale predpokladám, že všetky tie ich prepojenia na politikov a biznis sú také silné, že sa z toho nedostanú a preberú sa, keď ich prevalcuje alternatíva. Ale môžu si za to samy. A mne ich nebude ľúto.

O mne a takmer polovici národa, ktorá volila Trumpa, dnes hovoria, že sme poľutovaniahodní (dá sa to preložiť aj ako úbohí), ale ľutovať by mali najmä seba. Hovoria o nás, že sme náchylný naletieť na falošné správy, ale prezident Obama o tom rozpráva pre časopis, ktorý len niekoľko dní predtým prehral súd za to, že uverejnil jednu z najcitovanejších falošných správ za posledné roky. Počúvam, že veríme konšpiračným teóriám, ale viete, čomu verí šéf Clintonovej kampane a poradca dvoch prezidentov John Podesta? Roky túži odhaliť, ako to bolo s mimozemšťanmi v Nevade. Ale tí hlupáci sme, samozrejme, my z Juhu a zo Stredozápadu.

Nech nás študujú

Keď tak nad tým rozmýšľam, som nahnevaný. A už mi je jedno, kto o mne čo bude hovoriť, aj tak na tom už nezáleží. Som nahnevaný, že Amerika už nie je, čo bývala. Som nahnevaný, že za Obamu bojujeme už dlhšie ako za Busha. Som nahnevaný, že desiatky miliónov ľudí musia dostávať potravinové lístky. Som nahnevaný, že moje deti, ktoré sa narodili už tu, majú horšiu perspektívu ako ja.

Práca ide stále preč, ale namiesto toho nás z Washingtonu, z New Yorku či z LA poučujú, čo si máme myslieť, smejú sa nám, ako sa obliekame, tvrdia nám, že keď nám zoberú aj tú prácu, čo tu ešte je, bude lepšie. Vravia nám, že sa máme sťahovať za prácou, ale za koľko tu predám dom? A Clintonová sa sem na rozdiel od Trumpa ani neunúvala. Len krátko pred voľbami a ešte chvíľu po voľbách nás začali študovať ako nejaký pralesný kmeň a vraj o tom vyšla aj kniha.

Fajn, nech nad tým teraz premýšľajú, nech sa bárs aj odsťahujú do tej Kanady alebo Európy, keď sa im tam tak páči. Ale hlavne nech nám už nikdy nehovoria, že to, čo potrebujeme, vedia lepšie ako my sami.