Zomrela slávna astrofyzička Rubinová: Neexistuje problém, ktorý by vyriešil muž, ale nie žena

Vera Rubinová, svetoznáma astrofyzička, ktorá upozornila na existenciu tmavej hmoty, zomrela túto nedeľu vo veku 88 rokov.

Smutnú udalosť potvrdil Carnegieho inštitút pre vedu, kde vedkyňa pracovala. Prezident inštitúcie Rubinovú označil za „národný poklad“.

V 60. a 70. rokoch skúmala Rubinová pohyb hviezd v galaxii Androméda. Podarilo sa jej určiť rýchlosť ich obežného pohybu okolo jadra galaxie, vraví pre Denník N fyzik Peter Maták z Katedry teoretickej fyziky a didaktiky fyziky na Univerzite Komenského v Bratislave.

Maták vo vysvetlení pokračuje: „Ak poznáme rozloženie hmoty v galaxii, vieme vypočítať, aká by táto rýchlosť mala byť. Nesúlad pozorovania s naším výpočtom znamená, že máme zlé predpoklady (napríklad, že v galaxii je viac hmoty ako tá, ktorú vidíme) alebo sa mýlime v samotnom výpočte (gravitáciu alebo Newtonovu mechaniku treba na kozmologických škálach mierne pozmeniť). Dnes sa veľká väčšina fyzikov prikláňa k prvej možnosti a predpokladá, že v galaxiách je výrazne viac hmoty, než je tá, ktorú možno priamo pozorovať.“

Tmavá hmota

Takúto hmotu odborne nazývame ako tmavú. Ide o „hmotu vo vesmíre, ktorú priamo nevidíme, pretože nevydáva žiadne žiarenie a nijako priamo neinteraguje so žiariacou hmotou. Vieme o nej len na základe jej gravitačného pôsobenia na viditeľnú hmotu“, vysvetlil minulý rok pre Denník N teoretický fyzik Juraj Tekel.

„Ukazuje sa, že takejto hmoty je vo vesmíre veľmi veľa. Dokonca viac ako tej žiariacej, a to asi päťkrát. Predpokladá sa, že ide o nejaký druh častíc, takže táto hmota nie je ‚veľmi‘ iná ako tá zvyčajná, ale nevieme, o aké častice presne ide,“ dodal odborník.

Tmavá hmota je štandardnou súčasťou fyziky. „Lebo existujú aj iné pozorovania, ktoré na jej existenciu poukazujú,“ vraví Maták. „Na druhej strane, stále je aj dosť ľudí, ktorí skúmajú rôzne alternatívy. Napríklad je tu modifikovaná Newtonova dynamika (MOND). Iná možnosť spočíva v modifikovaní gravitácie na veľkých vzdialenostiach a zrejme existujú aj rôzne ďalšie, exotickejšie možnosti. Asi však možno povedať, že obraz vesmíru obsahujúceho tmavú hmotu je najkonzistentnejší,“ doplnil Maták. 

Existenciu tmavej hmoty predpovedal švajčiarsky astrofyzik Fritz Zwicky už v 30. rokoch, ale viac dôkazov, presnosti a správnej interpretácie pozorovaných javov priniesla až Rubinová a jej kolegovia, uvádza NPR.

Z posledných meraní družice Planck máme najnovšie údaje o množstve tmavej hmoty vo vesmíre. „Mala by tvoriť 26,8 percenta z celkovej hmotnosti vesmíru. Pre porovnanie, bežná hmota zložená z atómov, teda prevažne vodíka, tvorí 4,9 percenta. Zvyšných 68,3 percenta prislúcha tmavej energii. Tú si nezamieňajme s tmavou hmotou,“ vraví fyzik Maták.

Boj za práva vedkýň

Rubinová sa v odborných kruhoch často spomínala ako kandidátka na Nobelovu cenu, no najvyššie vedecké vyznamenanie nikdy nedostala. V roku 1993 jej prezident Bill Clinton udelil národnú medailu za vedu (National Medal of Science). Vedkyňa bola členkou Americkej akadémie vied.

Preslávila sa aj obhajobou žien vo vede. Na Princetone ju odmietli, pretože na odbor astronómie neprijímali ženy. Táto politika bola na univerzite v platnosti až do roku 1975. Namiesto toho šla Rubinová študovať na Cornell a Georgetown. Doktorát si začala robiť vo veku 23 rokov, keď už vychovávala jedno dieťa a druhé bolo na ceste.

Ako vôbec prvá žena robila vedecký výskum na observatóriu Palomar Observatory v Kalifornii.

Ženy rovnako schopné ako muži

V minulosti vedkyňa narážala na stereotypy, že astronómia je výhradne mužská záležitosť. New York Times približuje jej otrasné zážitky, keď išla na stretnutie s prominentným astrofyzikom Georgeom Gamowom, ale mohli sa stretnúť iba vo vestibule, a nie na poschodí v kancelárii, kam ženy nesmeli.

Rubinová o diskriminácii žien vo vede povedala: „Nikomu nedovoľte, aby vás obmedzoval pre také hlúpe dôvody, ako kým ste.“ Rebecca Oppenheimerová, astrofyzička z Amerického prírodovedného múzea, spomína, ako jej Rubinová radila: „Nestarajte sa o ceny a slávu. Skutočná odmena spočíva v objave niečoho nového.“

„Žijem a pracujem podľa troch základných predpokladov,“ vyjadrila sa Rubinová a o postavení žien vo vede dodala: „Po prvé, vo vede neexistuje problém, ktorý by vedel vyriešiť muž a nevedela ho vyriešiť žena. Po druhé, polovica všetkých mozgov je v ženách. Po tretie, všetci potrebujeme oprávnenie na to, aby sme mohli robiť vedu. Ale z dôvodov, ktorú sú hlboko zakorenené v histórii, dostávajú toto oprávnenie častejšie muži ako ženy.“