Denník NNaozaj sa svet rozpadá? Päť grafov a vedec z Harvardu vás presvedčia o opaku

Otakar HorákOtakar Horák

V ostatných desaťročiach klesol počet obetí vojen, vrážd, klesla detská úmrtnosť, zvýšil sa priemerný vek dožitia, vzdelanie je dostupnejšie a čoraz viac ľudí žije v demokraciách. Naozaj sa svet rozpadá?

Trump, brexit, Dáiš, teroristické útoky v Nice či Berlíne a vojna v Sýrii sú len malým zlomkom udalostí, ktoré nás v tomto roku poriadne vystrašili.

Ak ich doplníme o šírenie propagandy, strachu a nenávisti na internete, nadšenie ľudí pre najbláznivejšie konšpiračné teórie či ich príklon k extrémizmu, môžeme rýchlo nadobudnúť pocit, že svet sa pomaly, ale isto rozpadá.

Je to naozaj tak? Svetoznámy psychológ Steven Pinker z Harvardovej univerzity si to celkom nemyslí. V rozhovore pre Vox upozorňuje, aby sme sa nenechali uniesť titulkami novín.

Lebo novinári upozorňujú na veci, ktoré sa stali, a nie na veci, ktoré sa nestali. „Nikdy nevidíte reportéra, aby do kamery hovoril: ‚Vysielame naživo z krajiny, v ktorej nevypukla vojna‘,“ napísal psychológ pre Slate.

Pre Denník N Pinker povedal, že na postfaktický svet neverí. „Ide o hyperbolu, neschopnosť novinárov dať veci do perspektívy. Ak vykradnú obchod, to neznamená, že 100 percent obchodov vykradnú sedem dní v týždni 365 dní v roku.“

Negatívne udalosti

Ľudská myseľ je obzvlášť citlivá na negatívne udalosti. Z evolučného hľadiska to dáva zmysel. Predstavte si, ako by to vyzeralo, že by nám javy ako hladomor alebo vojna boli ukradnuté. V takom prípade by sme riskovali, že zomrieme.

Z hľadiska prežitia a rozmnoženia nie sú pozitívne udalosti také dôležité. Lebo to, že zmeškáte príjemnú lyžovačku alebo zaujímavý film, je síce smutné, no žiť sa s tým dá.

Negatívna udalosť zaujme našu myseľ natoľko, že slúži ako kotva, podľa ktorej posudzujeme ďalšie javy. V prípade, že napríklad spadne lietadlo, pohltí nás strach, že lietanie ako také je nebezpečné, hoci opak je pravdou.

Ak sa na nás odvšadiaľ hrnú správy o vojnách, terorizme či propagande, hrozí, že prestaneme vnímať to pozitívne a podľahneme – neoprávnenej – skepse, že svet sa rozpadá.

Our World in Data

Podľa nedávneho prieskumu si iba desať percent Švédov, šesť percent Američanov a štyri percentá Nemcov myslia, že situácia vo svete sa zlepšuje. Je skepsa na mieste? Alebo je svet teraz lepší ako v minulosti?

Max Roser z Oxfordskej univerzity a jeho kolegovia si myslia, že situácia vo svete sa v mnohých ohľadoch zlepšuje. Odborníci rozbehli projekt Our World In Data (Náš svet v údajoch), kde pomocou štatistických dát ukazujú, že svet dnes je oveľa lepší ako pred 50, sto či dvesto rokmi.

Chudoba a gramotnosť

V roku 1820 žila drvivá väčšina ľudí v podmienkach, ktoré by sme dnes označili ako extrémnu chudobu (dnes menej ako 1,9 dolára na deň). „V roku 1950 žili tri štvrtiny sveta v extrémnej chudobe, v roku 1981 to bolo 44 percent. Výskum naznačuje, že minulý rok klesla miera extrémnej chudoby vo svete pod desať percent,“ píše sa na stránke Our World in Data.

Pokrok je o to pozoruhodnejší, že za uvedené obdobie dvoch storočí stúpol počet obyvateľov na Zemi sedemnásobne (na viac ako sedem miliárd). „Vo svete bez ekonomického rastu by taký nárast populácie viedol k čoraz menšiemu príjmu pre všetkých. Sedemnásobný nárast svetovej populácie by stačil na to, aby sa všetci ocitli v extrémnej chudobe.“

Autori Our World in Data píšu, že celosvetový pokles v extrémnej chudobe je taký výrazný, že novinové titulky by od roku 1990 museli každý deň hlásať, že „počet ľudí, ktorí žijú v extrémnej chudobe, klesol odvčera o 130-tisíc“.

screenshot-22
Svetová populácia, ktorá žila v extrémnej chudobe (červená) medzi rokmi 1820 až 2015. Reprofoto – OurWorldInData/Max Roser

V minulosti vedela čítať a písať iba časť ľudí, v roku 1820 bola gramotná len desatina populácie, v roku 1930 tretina. V súčasnosti je gramotných 85 percent svetovej populácie. „V roku 1820 iba 120 miliónov ľudí mohlo čítať a písať. Dnes má rovnaké zručnosti 6,2 miliardy ľudí,“ píše Our World in Data.

literate-and-illiterate-world-population
Počet gramotných (modrá) a negramotných (červená) ľudí vo svete medzi rokmi 1800 až 2014. Reprofoto – OurWorldInData/Max Roser

Detská úmrtnosť a demokracia

V roku 1800 sa až 43 percent detí nedožilo piatych narodenín. „V roku 2015 bola detská úmrtnosť nižšia ako 4,3 percenta, to je desaťnásobne menej ako pred dvomi storočiami.“

Pozitívne zmeny za ostatných niekoľko desaťročí vo svete

  • pokles celosvetovej chudoby
  • pokles detskej práce
  • celosvetový pokles vrážd a vojen
  • pokles detskej úmrtnosti
  • nárast voľného času
  • čoraz väčší počet ľudí žije v demokraciách
  • nárast priemernej dĺžky života
  • nárast gramotnosti
  • nárast dostupnosti internetu
  • Zdroj: Vox, Our World in DataSteven Pinker: The Better Angels of Our Nature

Jedným z dôvodov uvedeného zlepšenia je pokrok vo vede. Očkovanie, na ktoré niektorí ľudia tak frflú, reálne zachraňuje milióny životov. Zlepšili sa aj hygienické podmienky v našich obydliach a inde.

Ľudia sa stravujú zdravšie. Vďaka tomu sme viac odolní proti chorobám, ktoré predtým ľudí decimovali. Zlepšená strava a dlhotrvajúce zdravie spôsobili, že sme vyrástli do výšky a zvýšilo sa aj naše IQ.

screenshot-24
Detská úmrtnosť. Podiel detí vo svete, ktoré umierali v prvých piatich rokoch života (červená), roky 1800 až 2015. Reprofoto – OurWorldInData/Max Roser

V 19. storočí žili skoro všetci ľudia na Zemi v autokratických režimoch. „V druhej polovici 20. storočia sa svet dramaticky zmenil: koloniálne ríše zanikli a čoraz viac krajín sa zmenilo na demokracie. (…) Dnes viac ako každý druhý človek na svete žije v demokracii,“ píše Our World in Data.

„Veľká väčšina tých, čo žijú v autokracii – 4 z 5 ľudí, ktorí žijú v autoritatívnom režime –, žije v jednej krajine, Číne.“

screenshot-26
Podiel ľudí, ktorí žijú v demokratickom zriadení (zelená), roky 1816 až 2015. Reprofoto – OurWorldInData/Max Roser

Vzdelanie, násilie a vojny

Nielenže sú mladí ľudia viac vzdelaní ako starší, ale dostupné dáta naznačujú, že tento trend vzdelania, ktoré bude čoraz viac dostupné, bude pokračovať.

„V roku 2100 nebude takmer nikto bez formálneho vzdelania a viac ako sedem miliárd ľudí absolvuje aspoň strednú školu.“

screenshot-27
Podiel ľudí bez vzdelania (červená), roky 1970 až 2100. Reprofoto – OurWorldInData/Max Roser

Klesol aj počet úmrtí ako dôsledok politicky motivovaného násilia (vojna, terorizmus, genocída). Vojna v Sýrii spôsobila nárast, ale aj tak ide iba o zlomok úmrtí oproti obdobiu z prvej polovice 20. storočia či raného novoveku a stredoveku.

Klesá aj počet vrážd (z angl. homicide). „V 13. a 14. storočí pripadalo v Európe na 100-tisíc ľudí okolo 32 vrážd. Do roku 1900 číslo spadlo na okolo 1,4 na 100-tisíc,“ uvádza Vox.

V Spojených štátoch, ktoré patria zo západných krajín k tým najviac nebezpečným, bola v 70. a 80. rokoch minulého storočia miera zabití okolo 10 na 100-tisíc ľudí. Odvtedy počet zabití v USA ešte klesol. Na začiatku 21. storočia pripadala v západnej Európe menej ako jedna vražda na 100-tisíc ľudí za rok.

Svet je komplikované miesto

Moderný pokles násilia a vojen a rozmach slobodných spoločností, ktoré dbajú na rozvoj vedy, chránia ľudské práva a podporujú vzdelanie, opísal v knihe The Better Angels of Our Nature psychológ Steven Pinker. Publikácia vyšla pred štyrmi rokmi a okamžite sa zaradila medzi bestsellery.

Pinkera sme sa opýtali, či nie sme príliš optimistickí, ak nevidíme všetky tie hrôzy, ktoré sa vo svete dejú. Svetoznámy psychológ nám odpovedal, že „nie všetko, čo sa na planéte v budúcnosti stane, bude nevyhnutne pozitívne. Lebo svet je komplikované miesto“.

Ale negatívne titulky by nemali skresliť naše vnímanie sveta, v ktorom je oveľa menej vojen, násilia a oveľa viac vzdelania, zdravých ľudí, demokracie či ľudských práv ako v minulosti, dodal harvardský vedec pre Denník N.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].