Je tu gig ekonomika

Z médií sa na nás valia výrazy ako zdieľaná ekonomika, platformová ekonomika, ekonomika na požiadanie či gig ekonomika. Obyčajne sa spájajú s firmami ako Uber alebo Airbnb. Znamenajú všetky tie výrazy to isté?

Ekonomika na požiadanie (on demand economy) označuje stav, keď poskytovateľ práce alebo služby nepracuje pre dodávateľa podľa vopred stanoveného plánu alebo zmluvy, ale len vtedy, keď o to objednávateľ požiada. Typickým prípadom môže byť zavolanie taxíka cez službu Uber, objednanie ubytovania cez Airbnb, ale aj tzv. práca na zavolanie (zero hour contract). V rámci práce na zavolanie zamestnávateľ využíva prácu zamestnanca podľa potreby a objednaný/odpracovaný čas za mesiac môže byť aj nula hodín. Platformová ekonomika je časťou ekonomiky na požiadania, v prípade, že sa dodávka práce alebo služieb vybavuje cez internetovú aplikáciu (platformu).

Len si tak trochu gignúť

Módnym a veľmi obľúbeným výrazom je gig ekonomika. V angličtine gig znamená krátke a neformálne umelecké vystúpenie, najmä hudobné. „Štek“, záskok či fuška, to je povaha práce v gig ekonomike. Krátkodobé, príležitostné či variabilné dodávky práce a služieb samozrejme nie sú ničím novým. Čo je nové, je spôsob, akým sa prepája dopyt a ponuka po takejto práci a službách. Kedysi to bolo najmä na základe osobnej známosti alebo cez agentúru. Dnes na prepojenie dopytu a ponuky slúžia aj webstránky a mobilné aplikácie.

Gig ekonomika sa nám tradične spája s taxikárskymi firmami ako Uber či Lyft, alebo s prenájmom ubytovania cez internet v rámci Airbnb. Ak potrebujete niekoho na upratanie domácnosti alebo pokosenie trávnika, môžete sa obrátiť na platformu TaskRabbit. Na objednanie ručne vyrábaných hračiek a domácich potrieb je to Etsy. Niektoré gig firmy dokázali za pár rokov narásť na skutočné giganty. Napríklad Uber mal koncom roka 2016 na americkej burze hodnotu 60 miliárd dolárov a Airbnb 30 miliárd.

Aká veľká je gig ekonomika?

Nadšenci pre gig ekonomiku hovoria, že ide o budúcnosť práce a podnikania. Ale koľko ľudí vlastne v takejto ekonomike pracuje?

V USA pôsobí v gig ekonomike v nejakej forme asi jedna tretina celej pracovnej sily. Výraz „v nejakej forme“ je však veľmi dôležitý. Práca v gig ekonomike môže mať podobu 5-minútovej účasti na vyplnení online prieskumu, kde odmenou sú body na nákup v hypermarkete. Takisto môže ísť o ročný projekt na manažment dát. A tiež môže ísť o prácu murára na fuške, agentúrneho zamestnanca či študenta dokladajúceho tovar, ale aj taxikára v Uberi. Nejasné hranice neformálnej práce značne sťažujú získavanie údajov o skutočnom rozsahu gig ekonomiky. Trochu svetla do tejto problematiky priniesla štúdia, ktorú v tomto roku publikovali americkí ekonómovia Lawrence Katz a Alan Krueger. Štúdia sa týkala rozvoja alternatívnych foriem práce v USA v rokoch 1995 – 2015.

Ak budeme brať do úvahy len ľudí pracujúcich na zmluvu priamo pre klienta (bez agentúry), pre ktorých je priama práce pre klienta hlavným zdrojom obživy, potom v USA pôsobilo v roku 2015 v gig ekonomike 8,4% pracovnej sily, t. j. 12,6 milióna ľudí. Ale obrovská väčšina týchto ľudí pracuje „off-line“ t. j. mimo internetovej platformy. Typickým predstaviteľom takýchto ľudí je učiteľ na dôchodku, ktorý si privyrába doučovaním alebo novinárka na voľnej nohe. Čo sa týka ľudí mobilizovaných cez internetové platformy (Uber, Airbnb, TaskRabbit), tí tvoria v USA len 0,5% pracovnej sily. A inde vo svete ešte menej.

Príležitosť pre každého

Gig ekonomika teda zďaleka nie je len Uber a Airbnb. Nie každý si pustí domov upratovať človeka dohodeného cez internet. Osobný kontakt je stále dôležitý. Celkovo však význam gig ekonomiky rastie. Za posledných 10 rokov narástol celkový počet ľudí pracujúcich v príležitostných džoboch o 9,4 milióna. To je mimochodom viac ako celkový prírastok počtov pracovných síl v USA, ktorý činil len 9,1 milióna. Inak povedané, gig ekonomika má stále väčší podiel na pracovnej sile USA a to na úkor formálneho zamestnania. Veľmi zaujímavá je veková štruktúra pracovníkov v gig ekonomike. Práca na požiadanie sa najčastejšie uplatňuje v doprave (najmä osobnej), ubytovaní, informačných a komunikačných službách, v dizajne, médiách a v stavebníctve. Napríklad v osobnej doprave v USA už v pracuje v gig ekonomike viac ľudí ako vo formálnom zamestnaní alebo na živnosť.

Zdalo by sa, že gig ekonomika je záležitosť mladých ľudí, ktorí sú nepretržite zavesení na internete. Ale nie je to tak. V USA veľkú časť prírastku pracovnej sily v tomto sektore tvorili ľudia vo veku 55 – 74 rokov a viac ženy ako muži. Zaujímavým trendom je aj pokles počtu živnostníkov podnikajúcich v rámci gig ekonomiky. Môžeme sa na to dívať tak, že títo ľudia nemohli alebo nechceli získať formálne zamestnanie, a tak sa museli uspokojiť s príležitostnou prácou.

Svetlá…

Flexibilita gig ekonomiky je bezpochyby najväčšou devízou pre objednávateľa a dodávateľa. Objednávateľ si objedná prácu alebo službu len vtedy, keď ju momentálne potrebuje. Nie je nutné niekoho zamestnávať na trvalý pracovný pomer. Dodávateľ zas pracuje vtedy, keď má čas a chuť. Často môže pracovať aj pre viacerých dodávateľov naraz. Na rozdiel od klasického zamestnanca si dodávateľ v gig ekonomike môže viac vyberať práce, ktoré ho bavia.

… a tiene gig ekonomiky

Najväčšie výhody gig ekonomiky sú samozrejme aj jej najväčšími nevýhodami. Zamestnanec dostáva mzdu pravidelne, účastník v gig ekonomike len vtedy, keď je práca. Klasický zamestnanec má nárok na minimálnu mzdu, dovolenku, podporu v nezamestnanosti a tiež zdravotné a nemocenské poistenie. V obrovskej väčšine džobov v gig ekonomike nič také neexistuje. Veľmi problematickou stránkou gig ekonomiky je prakticky mizivá možnosť osobnostného rozvoja a kariéry. Kým klasický zamestnanec sa môže vďaka talentu a úsiliu prepracovať na post riaditeľa, taxikár v Uberi zostane len taxikárom.

S rastom významu gig ekonomiky sa ako čoraz väčší problém ukazuje dôchodkové poistenie. Zamestnanci a živnostníci si zo zákona musia prispievať na dôchodok aspoň nejakou minimálnou čiastkou. Pri práci na požiadanie to zďaleka tak nemusí byť. Kto bude platiť dôchodok ľuďom, ktorí si naň nikdy (alebo len veľmi málo) neprispievali? Prirodzene to bude musieť formou sociálnych dávok alebo minimálneho dôchodku hradiť štát, z daní tých, čo pracovali alebo podnikali. Objednávateľ práce v gig ekonomike vlastne presúva náklady na dôchodkové poistenie na iných účastníkov trhu a na štát.

Iným problémom je vytváranie tzv. negatívnych externalít. Ak má niekto fabriku s čmudiacim komínom, je zo zákona povinný obmedziť škodlivý vplyv emisií na zdravie a majetok. Majiteľ hotela a reštaurácie zas musí dodržiavať predpisy o nočnom pokoji a hygiene. Trochu inak je to, ako niekto prenajíma svoj byt cez Airbnb. Veľké mestá sú zaplavené sťažnosťami obyvateľov činžiakov na hlučných hostí a špinu tam, kde sa prenajímajú byty cez Airbnb. Majitelia prenajímaných bytov sa tvária, že nejde o žiadne podnikanie a že ich prišli navštíviť príbuzní. Na rozdiel od klasických hotelov často ani neplatia dane. Preto aj mnohé mestá stanovujú limity nato, koľko dní v roku je možné prenajať byt bez toho, aby nešlo o podnikanie v hotelovom sektore. V Londýne a San Franciscu je to 90 dní, v New Yorku dokonca len 30 dní do roka.

Nová „ekonomika na požiadanie“ zatiaľ vytvára príležitostné a nestabilné džoby, s minimom práv pre zamestnancov. Niektorí zamestnávatelia hovoria, že ich vecou je zarábať peniaze a nie starať sa o sociálne istoty zamestnancov. Spoločnosť s prevahou nízkopríjmových džobov bez elementárnych sociálnych istôt je však veľmi nestabilná. V USA napríklad taxikári Uberu podali na Uber hromadnú žalobu. Žiadajú, aby neboli považovaní za „nezávislých dodávateľov“, ale za zamestnancov so všetkým, čo k tomu patrí.

Všetko nové potrebuje čas na utrasenie. Aj gig ekonomika. Výstrelky v podobe negatívnych externalít uprace regulácia. Tá bude musieť aj forsírovať výhody gig ekonomiky v podobe flexibility a znížiť nevýhody v podobe nízkej sociálnej ochrany pracovníkov.