Dobrý koniec Obamov odkaz už nezachráni

Posledné týždne v úrade je administratíva Baracka Obamu veľmi aktívna. Prezident svojmu nástupcovi sťažil odblokovanie ťažby ropy a arktických oblastiach. USA sa v Bezpečnostnej rade OSN zdržali hlasovania vo veci izraelských osád, čím umožnili prijať rezolúciu, ktorá ich odsudzuje. Z Gauntánama Američania prepúšťajú takmer tretinu zo zostávajúcich šesťdesiatich väzňov a prezident taktiež omilostil takmer osemdesiatich ľudí.

Zlatým klincom programu však zrejme budú sankcie proti Rusku za jeho zasahovanie do amerických prezidentských volieb. No s nimi sa spája niekoľko problematických bodov.

Snaha urobiť niečo pred tým, ako do úradu nastúpi nevypočítateľný Trump, je úplne pochopiteľná, no v princípe ide o to, že prezident tri týždne pred odchodom robí ťažko zvrátiteľné rozhodnutie.

Ústrednej spravodajskej službe môžeme veriť, že to boli Rusi, a nie niekto z Demokratickej strany, kto posunul WikiLeaks citlivé dokumenty, no ani ona nepriniesla nijaký nepriestrelný dôkaz, že to tak naozaj bolo, čo je veľký rozdiel oproti ruskému zasahovaniu na Ukrajine, kde je dôkazov nepreberné množstvo. Ale dobre, verejnosť nikdy nemá toľko informácií ako Biely dom a musí sa spoľahnúť na to, že ju nikto nezavádza.

Lenže je tu aj tretí problém, ktorý má korene v hlbokej minulosti. Akokoľvek tvrdo a oprávnene posledné roky Obama koná, možno to na Ukrajine, v Sýrii či v zasahovaní do volieb v mnohých krajinách nemuselo zájsť tak ďaleko, keby si odchádzajúci prezident počas svojej predvolebnej kampane v roku 2008 viac všímal rusko-gruzínsku vojnu a menej sa spoliehal na to, že sa Rusko bude správať tak, ako si predstavoval, že sa bude správať. Dobrá koncovka to len zmierni, ale nezachráni.