Denník N

Zomrela Lenka Zogatová. Víla, ktorá odišla z hôr do klubov

Ak sa darilo všetkým možným skupinám z alternatívnej scény v 80. rokoch hrať, bolo to presne vďaka ľuďom ako ona.

Ak sa darilo všetkým možným (a občas aj nemožným) skupinám z alternatívnej scény v 80. rokoch hrať, bolo to presne vďaka ľuďom ako ona.

Bolo to v roku 1986, myslím, že v marci. Trenčianski CHVM nás s Bez ladu a skladu vzali so sebou do Bratislavy na Mladú gardu, kde mali naplánovaný koncert s brnenskou kapelou E. So skupinou E, mimochodom s jednou z najoriginálnejších svetových skupín, prišla Lenka Zogatová.

Po koncerte nás pozvala na Rockfest do Prahy, dovtedy najväčší československý festival, kde mala na starosti dramaturgiu Komorního sálu (to bolo niečo! Z kopce, Krásné nové stroje, E, Dunaj… to bola sila!). Potom sa dlhšie neozývala, prestávali sme dúfať, že sa naše sny splnia tak rýchlo.

Pár týždňov pred akciou nám však hranie potvrdila ako predsa dohodnutú vec, dala nám predsa slovo a to platí… Na plagát vo výklade trenčianskej pobočky CKM, kde sme boli maličkým písmom napísaní, som sa pozeral ako na zázrak a odvtedy sa tak pozerám aj na Lenku.

Lenka totiž bola a je zázrakom, dobrou vílou z moravsko-poľsko-slovenského pomedzia, ktorá vám naložila, koľko sa do vás zmestí – keď to bolo potrebné a zaslúžili ste si to. Priama a bezprostredná, vždy a v každej situácii. Ten jej hravý dievčenský výraz!

Bolo šťastím, že sa presunula z hôr do kaviarní, klubov a krčiem, čary robiť neprestala. Ak sa darilo všetkým možným (a občas aj nemožným) skupinám z alternatívnej scény v osemdesiatych rokoch hrať, bolo to presne vďaka ľuďom, ako je Zogatka. „Dunaj duní, Dunaj valí“ by pre slávnu brnenskú dunajskú deltu bez Lenky neplatilo v takej sile, vôbec netuším, čo by bolo bez nej s našou skupinou, bola to naša kapelová mamka, asi by sa jej toto prirovnanie nepáčilo, lebo to bola hlavne kamarátka, taká, aké vám môže závidieť celý svet.

Keď sa po Nežnej stala šéfkou Českého centra v Bratislave, bolo to pokračovanie tých vzácnych momentov, keď sa po Václavovi Havlovi dostávali aj do „páprdovských“ funkcií úžasní ľudia, ktorí svojou silou dokážu meniť oficiálne miesta na živé vzrušujúce priestory na stretávanie – svoje najlegendárnejšie časy zažilo Véčko vtedy, keď tam Lenka vozila to najlepšie z českej scény a umožňovala tam robiť to isté s tou našou.

Všetci, ktorí mali to šťastie a s Lenkou zažívali radosti života, majú iste milión skvelých zážitkov, vždy to boli až akési preteky v tom, čí je ten lepší. Napíšem jeden svoj, ktorý vošiel do mojich osobných dejín podobne silno ako ten pohľad na plagát Rockfestu.

Oslava štátneho sviatku Českej republiky na Pražskom hrade, obdobie, keď mal hrad najlepšieho pána vo svojich dejinách. Lenka si ma vzala ako garde. Recepcia, škrobení politici, ale aj Plastici v oblekoch, ktoré by im teraz závidela polovica mužskej populácie Bratislavy.

No a ako sme tam tak „žúrovali“, noc sa pomaly preklopila do skorého rána, Vašek už isto spal, ale ochrankári boli nainštruovaní perfektne, boli k nám milí, nechali nás oslavovať, ako sa patrí. A mnohí poznáme ten moment, keď Lenka začne spievať poľské pesničky… je jej vtedy dobre, spieva ako Edith Piaf (musím sa priznať, že nepoznám ani jednu pesničku Edith Piaf, aj tak myslím, že som jej práve sklonil obrovskú poklonu). Chodbami Pražského hradu sa niesol Lenkin hlas, jeden z ochrankárov sa dosť toporne snažil pridružiť ako „parťák“, čo Lenka odhalila asi za tri sekundy…

Napokon nás nejako von dostali, brieždilo sa a ja som nikdy nezažil tak dobre a ľudsky oslávený oficiálny sviatok niečoho tak neosobného, ako je štát. Odvtedy sme s Lenočkou porobili všeličo, vždy robila svoju časť na našom festivale, naposledy sme spolu robili nedávny Večer pre všímavých k 25. výročiu Nežnej revolúcie. A vždy, keď som jej zavolal a jej už bývalo horšie, sme sa napokon smiali a kuli sme ďalšie plány.

Viem, že sem môžem teraz napísať nekonečne veľa bodiek, ktoré by znamenali jej plány s mnohými ďalšími ľuďmi zo Slovenska či z Česka alebo to, čo s nimi stihla urobiť. Včera však naša Lenka zomrela. Je mi smutno. V noci, keď som stál na Námestí SNP medzi Véčkom a Poľským inštitútom, sa mi zdalo, akoby sa z neba ozývala nejaká pekná poľská pesnička spievaná takým tým nezameniteľným hlasom…

Verím, že je Lenke v nebi dobre, ale chýba nám veľmi.

 

Lenka Zogatová v Rádiu FM:

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Teraz najčítanejšie