Poviedky z roku 2016: Deň náš každodenný

Narodeniny mám 25. 2. „Á, ty si sa narodil na Víťazného februára!“ počúval som už ako dieťa. Keď som časom pochopil, o čo ide, odpovedal som: „Nie, Víťazný február sa narodil na mňa, ja som o dva roky starší.“

Ja môžem za to, že som mal narodeniny spolu s februárovým víťazstvom pracujúceho ľudu? Číslica v kalendári bola červená, ale deň pracovného pokoja to nebol, až takú výhodu som nemal. Keby to bol štátny sviatok, nemusel by som ísť do školy. Ako povedzme 9. mája, čo bol Deň víťazstva, hoci kapitulácia bola podpísaná už 8. mája. Na 28. október pripadol Deň znárodnenia. V správnej interpretácii to znamenalo, že vedúca sila národa olúpila národ o jeho majetok. Opäť až neskôr som sa dozvedel, že je to zatajený deň vzniku Československej republiky. No paradoxne bol ten kryptonázov presný – v tento deň v roku 1918 sme sa stali štátotvorným národom. (Aj keď podľa niektorých až 14. marca 1939 a podľa iných dokonca až 1. januára 1993 – odvtedy sa úporne snažíme, aby 1. január nebol až tak veľmi Nový rok.) 28. marec bol Deň učiteľov – súdružkám učiteľkám sme doniesli po kvietku a neskúšalo sa. Ani 6. decembra, lebo sme si to vynútili veľkým nápisom na tabuli – Na svätého Mikuláša v našej triede neskúša sa. Ako sme v päťdesiatych rokoch vedeli, že Mikuláš bol svätý? A odkiaľ sme vôbec vedeli o nejakom Mikulášovi, keď oficiálne existoval len Dedo Mráz, pôvodom zo sovietskej Čukotky? Ten bol dokonca dvojjediný – 6. decembra suploval Mikuláša a 24. decembra Ježiška. To bolo v čase, keď Októbrová revolúcia bola v novembri, keď nebola Veľká noc, ale Sviatky jari a Vianoce sa volali Sviatky pokoja a mieru…

Táto spomienková úvaha vznikla viac-menej náhodou. Pri hľadaní už neviem čoho na internete som našiel niečo iné – stránku Medzinárodné dni 2017. Začítal som sa do nej a doteraz čumím na ňu ako puk.

Priatelia, v nasledujúcom roku budeme mať 337 (!) medzinárodných, svetových, európskych alebo len prosto Dní! Rád by som upriamil vašu pozornosť aspoň na tie najdôležitejšie.

1. január je Svetový deň mieru. Trošku ma mýli, že 21. september je zasa Medzinárodný deň mieru, ale prosím, mieru nikdy nie je dosť. Aby ho však zasa nebolo priveľa, 15. januára slávime Svetový deň armády. A aby sa zasa ona nerozťahovala, 9. júl je Medzinárodný deň za zničenie malých a ľahkých zbraní. Zničenie veľkých a ťažkých zbraní som v zozname dní nenašiel.

Teraz zopár sviatkov, milých môjmu srdcu: 24. január – Deň komplimentov. Rozdávať či prijímať? Nepíšu. 20. marca bude Medzinárodný deň šťastia. O deň nato Svetový deň zdravého spánku. Horúce mlieko s medom, bŕŕŕ… A ak nezaberie, čítajte si. 6. júl je Medzinárodný deň bozkávania. To je už lepšie. Tuším ešte lepší je 13. október – Medzinárodný deň bez podprseniek. Ach, zabudol som na 26. jún – Medzinárodný deň bez nohavičiek!

7. júl je môj obľúbený Deň čokolády. A predstavte si – 13. septembra je Medzinárodný deň čokolády! Chcú ma nasr…diť, vedia, že mi ju doktorka zakázala. Ešteže tri dni predtým – 10. septembra – je Deň pozitívneho myslenia.

Sviatky majú aj zvieratá. 22. marec je Medzinárodný deň tuleňov, 1. apríl Medzinárodný deň vtáctva (platí pre všetkých bez rozdielu: aj pre čoríka bahenného, aj pre ďubníka trojprstého, aj pre krakľu belasú), 23. máj Svetový deň korytnačiek. Zdá sa, že ostatné zvery sú diskriminované, no niektoré skupiny svoje sviatky majú: 23. apríl je Svetový deň laboratórnych zvierat a 1. október Svetový deň hospodárskych zvierat. Vo vlastnej veci ma zaujal 24. apríl – Svetový deň tučniakov. Som na rozpakoch: myslí sa aptenodytes patagonicus alebo homo sapiens? Ak to druhé – značím si tento deň do kalendára a teším sa na drobné pozornosti. Poteší pozvanie na obed. Najradšej 6. mája, lebo to je Medzinárodný deň bez diét!

Svojej žene by som venoval 12. február Svetový deň manželstva. A ešte 24. november – Medzinárodný deň nenakupovania. Svojmu pätnásťročnému vnukovi 29. január – Medzinárodný deň bez internetu a 6. február – Svetový deň bez mobilu. Kamarátom 24. jún – Medzinárodný deň borovičky a na vyváženie 16. august – Medzinárodný deň rumu. A sebe… niektorí moji priatelia si myslia, že 5. júl – Deň workoholikov, ale mýlia sa: mojím dňom je 10. august – Deň leňošenia.

Teraz zopár sviatkov pre našu politickú scénu. Smer by mal sláviť 13. august – Medzinárodný deň ľavákov. A ešte 14. október – Svetový deň normalizácie. Prepáčte, pán premiér, Deň špinavých slovenských prostitútok v zozname významných dní nie je. Zatiaľ. Zato je v ňom 27. september – Svetový deň besnoty. 9. december je Medzinárodný deň boja proti korupcii – pardon, to sa Smeru netýka. Strane Most-Híd pasuje 16. október – Svetový deň chrbtice v súbehu s 11. novembrom, keď je Svetový deň použiteľnosti. Slovenskej národnej strane a jej predsedovi náleží 8. september –

Medzinárodný deň gramotnosti. Alebo radšej 22. október – Medzinárodný deň porozumenia koktavosti? A čo opozícia/nekoalícia? OĽaNO: 18. apríl – Medzinárodný deň žonglovania. SAS: 19. jún – Svetový deň žonglovania. Sme rodina: 1. august – Svetový deň na podporu dojčenia. ĽSNS: 1. december – Deň boja proti AIDS.

Aj my, občania unesenej Slovenskej republiky, sa môžeme tešiť zo svojich sviatkov. Vychutnajme si najmä tieto tri: 9. marec – Deň paniky (mám pocit, že je minimálne trikrát týždenne), 9. október – Európsky deň depresie a 9. november – Deň chaosu.

Na záver som si nechal tri dni, o ktorých fakt neviem, čo si mám myslieť: 9. august – Medzinárodný deň pôvodného obyvateľstva sveta; 28. september – Svetový deň za právo vedieť; 11. október – Medzinárodný deň za zredukovanie prírodných katastrof.

Ešte dobre, že 19. októbra je Svetový deň absurdít. Na Slovensku ho budeme nadšene sláviť celý rok.