štvrtok

Pred 40 rokmi vznikla Charta 77, najúspešnejšia sociálna bublina v moderných dejinách

Aktualizované 30. 12. 2016 o 19:00 - Na Slovensku sa nevytvorilo spoločenstvo ľudí s jasnou politickou a občianskou ideou, akú Charta reprezentovala. November 1989 tak zastihol krajinu nepripravenú na zmeny a vyprázdnený priestor moci nemal kto vyplniť.

Dominik Tatarka bol jedným z mála Slovákov, ktorí Chartu 77 podpísali. Počet prvých slovenských signatárov bol taký mizivý, že neumožnil vznik disentu. Foto - tasr

Pamätám sa na ten tenký papier s husto napísaným textom. Veľmi ma nezaujal, lebo obsahoval len to, čo som už vedel. Prišiel k nám domov v Bratislave tesne pred koncom roku 1976 (neviem, kto ho priniesol) a môj otec namrzene poznamenal, že naši českí priatelia nás vynechali. Nerád podpisoval texty, na tvorbe ktorých sa nepodieľal, a nahlas uvažoval, či tento jeden nie je len ďalším prázdnym gestom.

Bol to asi vôbec najchybnejší úsudok jeho obvykle jasnozrivej mysle. Išlo totiž o dokument s názvom Charta 77 a s odstupom 40 rokov je zrejmé, že práve ním sa začal rozpad komunistického režimu.

Rafinovaná hra

Na úvod trochu geopolitiky. Sovietsky zväz koncom 60. rokov pochopil, že Západ neporazí vojensky ani ideologicky a bude rozumnejšie sa s ním dohodnúť o neútočení. Na jeho popud teda po zdĺhavých rokovaniach podpísali v lete roku 1975 európske štáty (a tiež USA a Kanada) v Helsinkách dohodu, ktorá mala tri hlavné body: uznávala status quo rozdelenej Európy, teda legitimitu Sovietskeho zväzu a jeho nadvlády vo východnej Európe, vytvorila priestor na ekonomickú a bezpečnostnú spoluprácu medzi Západom a Východom (pod hlavičkou organizácie, ktorá sa dnes volá OBSE) a v treťom bode zaväzovala všetky štáty k dodržiavaniu ľudských práv. Sovietskemu zväzu záležalo na prvých dvoch bodoch, ten tretí bral ako povinný ústupok Západu, ktorý nemienil brať ani na okamih vážne.

Českí disidenti a spisovatelia (Václav Havel, Pavel Kohout a Ludvík Vaculík) ako prví v celej východnej Európe pochopili význam viet, pod ktoré sa komunistické štáty v Helsinkách podpísali a ktoré vyšli v československej zbierke zákonov 13. októbra 1976 pod názvom „Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach“. Charta 77 je v podstate otvorenou výzvou vtedajšiemu parlamentu a vláde, aby štát dodržiaval ľudské práva, keďže sa k tomu týmto zákonom verejne zaviazal.

Komunisti – na rozdiel od môjho otca – okamžite rozoznali rafinovanosť tejto hry na právny štát a jej obrovské riziko pre totalitný systém, ktorý sa tvári, že svoje zákony dodržiava. Nasledovala vlna

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 91020 z vás dostáva správy e-mailom