Denník N

Putin je o to silnejší, o čo silnejšie Západ verí v jeho moc

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Nepredvídateľnosť Ruska je pre Západ možno väčšou hrozbou ako jeho domnelý či skutočný vplyv na svetové dianie.

Keď príde útok, premiér Britov je práve v krčme, Nemcov paralyzuje strach, Gréci a Maďari sú na strane nepriateľa. Takže keď Rusko za jednu noc obsadí Pobaltie, nemá kto vydať povel na obranu. Nasledujúci deň už je neskoro, pretože Rusi oznámia, že na akýkoľvek pokus armád NATO dobyť späť územie svojich troch členských štátov (Litva, Lotyšsko a Estónsko) odpovedia nukleárnymi raketami. Jedným úderom sa tak Rusku podarilo rozložiť Severoatlantickú alianciu.

Túto pochmúrnu predpoveď na rok 2017 napísal generál Richard Shirreff v knihe „Vojna s Ruskom“, ktorá má síce charakter trileru, ale podľa autora to nie je „bežná fikcia“, je to opodstatnená predpoveď založená na dôverných znalostiach ruských vojenských možností a stratégie. Shirreff by mal vedieť, o čom hovorí, bol totiž druhým najvyšším mužom vo vojenskom velení NATO v rokoch 2011 – 2014.

Snaha predvídať, čo urobí Rusko v roku 2017 alebo čo sa v tejto krajine stane, je však napriek Shirreffovým varovaniam takmer zbytočne vynaloženou námahou. Ako vraví stará ruská múdrosť, v Rusku nedokážete predvídať nielen to, aká bude budúcnosť, ale ani to, aká bude minulosť.

Jedna otázka, dve odpovede

Základná otázka, na ktorú sa pokúšajú odpovedať stovky analytikov, sa dá zhustiť do stručnej vety: Akou veľkou hrozbou pre západnú civilizáciu je dnešné Rusko? V princípe existujú dva typy odpovedí. Prvá hovorí, že Západ dlhodobo podceňuje ruskú hrozbu, lebo sa podvedome obáva konfliktu. Podľa druhej ju Západ, naopak, preceňuje a zo všetkého zlého obviňuje Rusko len preto, lebo tak môže alibisticky viniť niekoho iného za vlastné zlyhania.

Výborný znalec Ruska Ivan Krastev patrí k zástancom druhej odpovede a nedávno v článku pre New York Times napísal, že preceňovanie ruskej hrozby môže viesť k prehnanej reakcii zo strany Západu a tým aj ku konfliktu. Navyše – kto vidí napríklad za nárastom populizmu a víťazstvom Donalda Trumpa predovšetkým ruský vplyv, posilňuje obraz prezidenta Vladimira Putina ako politika, ktorý rozhoduje o vývoji vo svete. To je však podľa Krasteva hlboký omyl, hoci práve Putin si najviac želá, aby tomuto bludu Západ a aj jeho ruskí voliči uverili.

Ďalší významný znalec ruskej politiky a jej bezpečnostnej doktríny Mark Galleotti pripúšťa, že Rusku sa v posledných rokoch podarilo oslabiť Európu, a odporúča Západu, aby posilnil svoje obranné schopnosti. Zároveň však veľmi pochybuje o tom, že by sa Putin rozhodol napadnúť Pobaltie, pretože Rusi berú záväzok NATO brániť svojich napadnutých členov veľmi vážne – možno vážnejšie ako samotní členovia NATO.

Hlas tých, ktorí považujú Rusko za mimoriadne vážnu hrozbu, je však dnes asi silnejší, ale čiastočne je to preto, lebo týmto hlasom začali hovoriť aj západní politici. Americký prezident Barack Obama obvinil koncom roka Rusko a jeho tajné služby zo zasahovania do amerických volieb. „Všetci Američania by mali byť znepokojení ruskými aktivitami,“ vyhlásil.

Keďže v roku 2017 budú významné voľby vo Francúzsku a v Nemecku, tamojší politici sa po americkej skúsenosti otvorene obávajú ruského vplyvu. „Zámerom Ruska je destabilizovať nemeckú vládu a oslabiť našu demokraciu,“ povedal pre Financial Times Stephan Mayer, hovorca parlamentného klubu vládnej CDU/CSU. A nemecká kancelárka Angela Merkelová vyhlásila, že „hybridná vojna“ vedená Ruskom je dnes súčasťou každodenného života a „musíme sa naučiť jej čeliť“.

Muž, ktorý sa nebojí

Najťažším rébusom však nie je to, aký významný je ruský vplyv, ale ako sa bude vyvíjať situácia v samotnom Rusku. Ako píše Masha Gessen, autorka jednej z kníh o Putinovi, tento muž, mnohými obdivovaný pre svoje strategické schopnosti, v skutočnosti nedokáže odhadnúť následky svojich činov.

Anexiou Krymu si na východnej hranici vytvoril smrteľného nepriateľa (Ukrajinu) a privodil sankcie, ktoré vrhli ruskú ekonomiku do recesie (spolu s nízkymi cenami ropy). Olympijské hry v Soči, ktoré mu mali priniesť svetové uznanie, boli politickým (na otvorenie neprišli svetoví lídri) aj športovým (vinou dopingovej aféry) fiaskom. To sú skôr prehry ako víťazstvá a v ich výpočte by sa dalo dlho pokračovať.

Je známe, že keď KGB prijímala Putina do svojich radov, do jeho psychologického profilu napísala vetu, že tento muž má „znížený prah strachu“. Inými slovami, podceňuje riziko, ktoré vzniká následkom jeho rozhodnutí. Najväčšou hrozbou teda v skutočnosti je, že Putin sa bude rozhodovať ešte horšie ako doteraz.

Ruský ekonóm Vladislav Inozemtsev vidí v situácii súčasného Ruska znepokojujúce paralely s pádom ruskej ríše, ktorej existenciu ukončila komunistická revolúcia v roku 1917, a s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991. „Tieto udalosti boli do veľkej miery dôsledkom toho, že vodcovia mimoriadne precenili odolnosť krajiny a podľahli túžbe po vonkajšej expanzii,“ píše.

A na Inozemtseva nepriamo nadväzuje ďalší významný autor, Gleb Pavlovsky, podľa ktorého sa ruská spoločnosť ocitá v ére spontánnej transformácie, ktorej dôsledky nikto – ani Putin – nedokáže odhadnúť. „Tí, ktorí sú dnes v Kremli pri moci, nerozumejú tomu, ako ju správne použiť,“ píše. Preto čelíme „nepredvídateľnej budúcnosti“.

Nech je nám útechou aspoň to, že nepredvídateľnosť Ruska je to jediné, čím si môžeme byť istí.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie