Juraj Čokyna
Keď so svojím priateľom vstúpila v ten decembrový večer pred dvoma rokmi do neoficiálneho autobusu, mala Jyoti Singh 23 rokov a pred sebou lepšiu budúcnosť ako jej rodičia. Singh vyrastala vo veľmi skromných podmienkach na predmestí Naí Dilí, no dokázala vyštudovať za lekárku. Do praxe však už nastúpiť nestihla.
V autobuse, do ktorého nastúpila, ju totiž brutálne znásilnili šiesti muži (jeden z nich mal len 17 rokov). Singh po trinástich dňoch zomrela na vnútorné zranenia. Útočníkov z autobusu zatkla polícia už o pár dní po útoku. Jeden z nich sa v cele obesil, ďalších štyroch čaká zrejme trest smrti.
Prípad zaujal aj britskú dokumentaristku Leslee Udwin. Rozhodla sa preto nakrútiť film, ktorý by mal pomôcť vysvetliť, prečo vlastne k brutálnemu znásilneniu prišlo.
V Indii si dokument nepozrú
Dokument, ktorý Udwin pre BBC nakrúcala asi dva roky, sa mal pôvodne odvysielať v nedeľu na Medzinárodný deň žien. Okrem Británie ho do vysielania zaradili aj televízie z iných krajín, vrátane Indie. Po protestoch indickej vlády je však všetko inak.
,,Môžeme ten film zakázať. Toto je medzinárodné sprisahanie s cieľom očierniť Indiu. Chceme, aby sa dokument nevysielal ani v iných krajinách,“ povedal podľa denníka Guardian Venkaiah Naidu, indický minister parlamentných vecí.
Indickej vláde prekážalo, že sa v dokumente objavila aj výpoveď jedného z útočníkov, Mukesha Singha. Ten britskej dokumentaristke povedal, že za svoj ohavný čin necíti žiadnu ľútosť.
,,Slušné dievča nemá na ulici čo hľadať po deviatej hodine večer. Ženy sú za znásilnenie oveľa viac zodpovedné ako muži. Ženy a muži si nie sú rovní,“ tvrdil Singh v dokumente s názvom ,,Dcéra Indie“.
https://www.youtube.com/watch?v=9W6WrShqKGE
Aj keď dokument v Indii zakázali, spustila sa okolo neho veľká verejná debata. Indovia dnes riešia, či ich vláda premietanie dokumentu naozaj zastavila len pre útočníkove bezcitné vyjadrenia (dokument nebol len o ňom), alebo preto, lebo sa bojí o probléme debatovať.
Ženy sú považované za menejcenné
Dokument podľa oficiálneho stanoviska indickej vlády zakázali preto, že v ňom zazneli slová útočníkov o tom, ako si za znásilnenie môžu ženy samy. ,,Médiá sa stali hlasom pre páchateľa, pretože mu opakovane poskytli možnosť hovoriť o jeho názoroch,“ napísala podľa CNN v liste médiám indická vláda.
Autorka dokumentu s touto výhradou nesúhlasí. ,,India by mala tento film vítať, nie ho automaticky a hystericky zakázať bez toho, aby ho vôbec videla celý. Pre krajinu to bola možnosť ukázať svetu, ako sa od toho ohavného činu zmenila,“ napísala Udwin pre indickú televíziu NDTV.
Prakticky ihneď po tom, ako sa na verejnosť dostala správa o hromadnom znásilnení mladej študentky medicíny, vyšli do ulíc tisíce Indov. Protestovali za práva žien.
,,Keď som prvýkrát uvidela správu o znásilnení, bola som šokovaná a nahnevaná. No čo ma skutočne inšpirovalo, aby som nakrútila tento film, bol optimizmus z reportáží, ktoré ukazovali dianie v indickej spoločnosti po znásilnení,” povedala pre BBC filmárka Udwin.
V Indii sú ženy tradične považované za menejcenné. Podľa Leily Seth, bývalej šéfky indického najvyššieho súdu, to zachádza až tak ďaleko, že v prípade potratov ide v drvivej väčšine o plody dievčat.
,,Kedykoľvek sa stane zločin, na vine je žena. Hovoria: Nemala ísť von, nemala sa túlať povonku tak neskoro, nemala mať také šaty. Sú to muži, ktorí by mali byť obvinení, a ich sa treba pýtať, prečo to spravili,” povedala v dokumente Asha Singh, matka znásilnenej ženy.
Znásilnenia sú časté
Podľa správy indického Národného registra kriminality je v krajine každý deň znásilnených 93 žien. V roku 2013 bolo polícii ohlásených takmer 34-tisíc znásilnení. V 94 percentách takýchto prípadov bol útočníkom niekto, koho žena poznala – susedia, blízky alebo rodič.
Skutočný počet znásilnení však bude niekoľkonásobne vyšší. Vo väčšine prípadov totiž ženy zločin nenahlásia. Sudha Sundararaman, riaditeľka Indickej asociácie demokratických žien, pre denník Wall Street Journal odhadla, že z desiatich znásilnení je na polícii ohlásený v priemere len jeden prípad.
,,Nedá sa zovšeobecňovať, že je India pre ženy nebezpečnou krajinou,“ povedala pre Denník N Zuzana Halánová, ktorá v krajine momentálne žije. ,,Platí však, že je to krajina mužov a ženy tu hrajú druhé husle,“ dodala.
Podobne to vidí aj Luboš Fellner, riaditeľ slovenskej cestovky Bubo. ,,Je to tak, že mladé ženy môžu mať v Indii problém. Odporúčame im, aby radšej chodili v skupinách a so skúseným sprievodcom. Do Indie však robíme zájazdy už dvadsať rokov a nikdy sa žiadnej žene nič podobné nestalo,“ povedal Fellner pre Denník N. India je podľa neho veľmi bezpečnou krajinou.
Halánová tvrdí, že záleží aj na tom, do ktorého regiónu žena cestuje. Iné je to podľa nej v turistických oblastiach na juhu Indie, oveľa horšie vo veľkých mestách. Tam sa s obťažovaním stretla aj ona.
,,Indovia idú priamo na vec, využijú každú tlačenicu, aby sa vás dotkli na intímnych miestach. Nedeje sa to každý deň, ale stáva sa to,“ hovorí Halánová. ,,Ak sa žena vyberie do Indie, mala by rešpektovať pravidlá, ktoré tu fungujú. Základom je nenosiť minisukne, krátke šaty alebo tielka. Tiež sa vyhýbam niektorým častiam miest, a to nielen v noci, ale aj cez deň.“
Nebezpečne sa však podľa jej slov v Indii necíti.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
