utorok

Základný príjem testovali aj v kanadskom mestečku, klesol počet hospitalizácií na psychiatrii

Fínsko je prvá krajina, ktorá oficiálne testuje základný príjem, Švajčiari ho v referende odmietli. V 70. rokoch to skúsilo malé kanadské mestečko.

Foto – Fotolia

Vo Fínsku spustili dvojročný experiment, počas ktorého budú dve tisícky náhodne vybraných ľudí bez práce dostávať každý mesiac nezdanených 560 eur. Pilotný projekt má odpovedať na otázku, či ich automaticky prideľované peniaze od štátu budú motivovať k práci, ktorú by predtým odmietli.

Účastníkmi projektu sú nezamestnaní vo veku od 25 do 58 rokov. 560 eur budú dostávať každý mesiac až do decembra 2018 a nikoho nebude zaujímať, koľko zarábali v poslednom zamestnaní a či začnú aj pracovať. Nikto tiež nebude kontrolovať, čo s peniazmi urobia.

Základnú dávku presadzuje fínsky premiér Juha Sipilä. Vo Fínsku totiž už niekoľko rokov po sebe rastie nezamestnanosť, v roku 2015 dosiahla 9,4 %, čo bolo najviac od roku 2001.

Základný príjem je len o niečo vyšší ako podpora v nezamestnanosti po zdanení.

Základný príjem na viac spôsobov

O základnom príjme pre všetkých už pred polstoročím hovoril nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman. Fínsko je prvá krajina, ktorá ho oficiálne testuje, aj keď zatiaľ len na nezamestnaných.

Zaručený príjem bol témou aj vo Švajčiarsku, pred pol rokom ho tam však v referende odmietli. Švajčiarski iniciátori chceli 2500 frankov pre každú dospelú osobu, pre deti 625 frankov.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž hovorí, že za obdobu základného príjmu sa dajú považovať aj naše prídavky na deti. Sú rovnaké bez ohľadu na to, aké majú rodičia príjmy. Nejde však o automatický príjem pre každého.

So základnou štátnou dávkou vo výške životného minima (dnes je zhruba 200 eur) počíta

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 125252 z vás dostáva správy e-mailom