Denník N

Základný príjem testovali aj v kanadskom mestečku, klesol počet hospitalizácií na psychiatrii

Foto – Fotolia
Foto – Fotolia

Fínsko je prvá krajina, ktorá oficiálne testuje základný príjem, Švajčiari ho v referende odmietli. V 70. rokoch to skúsilo malé kanadské mestečko.

Vo Fínsku spustili dvojročný experiment, počas ktorého budú dve tisícky náhodne vybraných ľudí bez práce dostávať každý mesiac nezdanených 560 eur. Pilotný projekt má odpovedať na otázku, či ich automaticky prideľované peniaze od štátu budú motivovať k práci, ktorú by predtým odmietli.

Účastníkmi projektu sú nezamestnaní vo veku od 25 do 58 rokov. 560 eur budú dostávať každý mesiac až do decembra 2018 a nikoho nebude zaujímať, koľko zarábali v poslednom zamestnaní a či začnú aj pracovať. Nikto tiež nebude kontrolovať, čo s peniazmi urobia.

Základnú dávku presadzuje fínsky premiér Juha Sipilä. Vo Fínsku totiž už niekoľko rokov po sebe rastie nezamestnanosť, v roku 2015 dosiahla 9,4 %, čo bolo najviac od roku 2001.

Základný príjem je len o niečo vyšší ako podpora v nezamestnanosti po zdanení.

Základný príjem na viac spôsobov

O základnom príjme pre všetkých už pred polstoročím hovoril nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman. Fínsko je prvá krajina, ktorá ho oficiálne testuje, aj keď zatiaľ len na nezamestnaných.

Zaručený príjem bol témou aj vo Švajčiarsku, pred pol rokom ho tam však v referende odmietli. Švajčiarski iniciátori chceli 2500 frankov pre každú dospelú osobu, pre deti 625 frankov.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž hovorí, že za obdobu základného príjmu sa dajú považovať aj naše prídavky na deti. Sú rovnaké bez ohľadu na to, aké majú rodičia príjmy. Nejde však o automatický príjem pre každého.

So základnou štátnou dávkou vo výške životného minima (dnes je zhruba 200 eur) počíta  aj odvodový bonus Richarda Sulíka a jeho SaS. Nahradila by niekoľko desiatok sociálnych dávok, okrem toho by bolo ešte šesť mimoriadnych sociálnych dávok, napríklad na dieťa alebo pre invalidných občanov. Témou bol najmä za Radičovej vlády, tá sa však predčasne skončila. Opozičná SaS ho má stále vo svojom programe.

Exminister práce Jozef Mihál (SaS) upozorňuje na niekoľko rozdielov oproti fínskemu modelu. Napríklad obec, ktorá bude základný príjem vyplácať, by mala právo žiadať určitú pracovnú aktivitu. Ak by sa poberateľ základnej dávky zamestnal alebo by začal podnikať, dávka by sa mu znížila o 10 % vlastného príjmu. Vo fínskom modeli zostáva príjem stále rovnaký.

Treba ešte dodať, že odvodový bonus hovorí aj o zmene systému platenia daní a odvodov a o superhrubej mzde.

Kanadský experiment

Na to, ako experiment zaberie vo Fínsku a či naozaj zníži nezamestnanosť, si treba ešte počkať. Štátna sociálna poisťovňa Kela po roku posúdi, či experiment rozšíria aj na ďalších ľudí.

Baláž však pripomína experiment s upravenou verziou základného príjmu v kanadskom mestečku Dauphin ešte v 70. rokoch. Základný príjem tam dostávalo 30 percent obyvateľov mestečka, niektorí mali prácu, iní nie.

Tí, čo pracovali, dostali k platu príplatok 50 centov na každý zarobený dolár. Vláda experiment nikdy oficiálne nevyhodnotila, podľa štúdie Manitobskej univerzity vyplácanie základného príjmu však spôsobilo len minimálny pokles zamestnanosti.

„Kritici experimentu namietajú, že obyvatelia mestečka vedeli, že pokus je dočasný a raz sa skončí. Preto bol pokles zamestnanosti taký nízky. Ak by ľudia mali istotu, že základný príjem je garantovaný doživotne, mnohí by sa nenamáhali ani pracovať, ani študovať,“ povedal Baláž.

Z výsledkov je zaujímavé ešte to, že matky – účastníčky experimentu – zostávali doma dlhšie s deťmi, tínedžeri uprednostnili dlhšie štúdium pred zamestnaním, poklesol aj počet hospitalizácií na miestnej psychiatrii.

Ako by to pomohlo nám

Podobný experiment ako vo Fínsku beží od januára v holandskom Utrechte. Zabral by však v slovenských podmienkach?

Richard Ďurana z inštitútu INESS si myslí, že len ťažko. „Už teraz sme v situácii, keď je u nás nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a zamestnávatelia ju musia dovážať zo zahraničia,“ hovorí.

Naša nezamestnanosť vlani klesla pod 10 %, v tomto roku sa očakáva, že padne pod 9 %. Medzi nezamestnanými je však stále najviac tých, ktorí sú bez práce dlhšie ako jeden rok. Tým by podľa Ďuranu najviac pomohlo zníženie odvodov.

Ficova vláda zaviedla odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, čo ekonómovia chvália. Akurát zabudla na to, že jej výška sa s rastúcou minimálnou mzdou nemení.

Teraz najčítanejšie