Nepoučili sme sa, po Rusku vyzbrojujeme aj Čínu

Zákaz úniového exportu na vývoz zbraní do Číny treba zrušiť, lebo ak si bude môcť Peking kúpiť hotové zbrane, možno nevyvinie vlastné, argumentoval už pred desiatimi rokmi vtedajší francúzsky minister obrany proti obmedzeniam, ktoré Európa na Čínu uvalila po krvavom potlačení protestov na námestí Tchien-an-men.

V tom čase Čína naozaj bola najväčším dovozcom zbraní na svete, to sa však medzitým zásadne zmenilo. Napriek tomu, že čoraz intenzívnejšie zbrojí, dováža Čína zbraní oveľa menej a čoraz viac ich naopak sama vyváža.

Vývoz európskych zbraní do Číny tomu nezabránil. Najmä Paríž, ale aj ďalšie európske štáty totiž formálne stále platné embargo celý čas obchádzali. Podobne ako v každej inej oblasti však Čína legálne i nelegálne získané zbrane a technológie bez akýchkoľvek zábran skopírovala a začala ich vyrábať sama. Bolo naivné predpokladať, že sa to nestane.

Uprednostnenie krátkodobého zisku za cenu dlhodobej straty trhov pre vlastný zbrojársky priemysel však nie je to najhoršie, v čom sa európski politici mýlia. Čína dnes síce neznamená pre Európu a jej spojencov takú bezprostrednú vojenskú hrozbu ako Rusko, to sa však môže kedykoľvek zmeniť.

Peking síce neustále opakuje, že zbrojí len pre vlastnú obranu, to je však asi rovnako dôveryhodné, ako tvrdenie Moskvy, že sa agresiou voči Ukrajine vlastne len bráni.

Čína stavia už svoju druhú lietadlovú loď a tento druh zbraní nikto nepotrebuje na obranu vlastného pobrežia. Na to sú oveľa vhodnejšie lietadlá štartujúce z domácej pevniny.

Lietadlovú loď potrebujete na boj ďaleko od vlastných letísk, ak sa chystáte zasahovať alebo rozšíriť svoju moc na nejaké sporné ostrovy. Alebo ochrániť svoje ekonomické záujmy v Afrike, kde si Čína pomaly vytvára vlastnú polokoloniálnu ríšu zo závislých kleptokratických režimov. Čína, samozrejme, stále väčšinu zbraní dováža z Ruska.

Svoju novú svetovú moc si však buduje aj pomocou bojových helikoptér pôvodom z Francúzska a vojnových lodí a ponoriek, ktoré využívajú francúzske a nemecké technológie. Moderné čínske vojenské plavidlá, ktoré napádajú lode ostatných východoázijských štátov v sporných vodách, poháňajú väčšinou nemecké motory.

Rýchly rozvoj čínskeho námorníctva by bez dovozu európskych zbraní nebol možný a práve vojenské námorníctvo je hlavným nástrojom agresívnej politiky Pekingu. Dúfajme, že sa v dohľadnom čase nezopakuje situácia, keď bude demokratická Európa opäť čeliť vlastným zbraniam v rukách režimu, ktorý sama nerozumne a zo ziskuchtivosti pomáhala vyzbrojiť.