Tomáš Gális
Slovenský verejný diskurz ako keby ani nebol doménou novinárov, politikov či intelektuálov, ale psychiatrov zaoberajúcich sa chorobnými strachmi. Po januárovom týždni, keď sa v médiách skloňovala islamofóbia, a po nasledujúcom mesiaci homofóbie nastolila anketa Slovensko-ruskej spoločnosti tému rusofóbie.
Prvý problém ankety sa týka už samotnej definície pojmu. Stránka ju neponúka, ale zo zoznamu „ocenených“ sa dá vydedukovať, že najhorší rusofób nie je – ako by sa mohlo z pomenovania zdať – niekto, kto trpí úzkosťami zo všetkého ruského, kto sa prezentuje nenávistným slovníkom alebo činmi.
Napokon, z vyjadrení mnohých z nich neraz vyplynulo, že Rusko, jeho obyvateľov i jeho kultúru majú v úcte. Keď vyjadrujú svoje obavy, poukazujú na ruskú politiku, na jej čoraz autoritatívnejšie tendencie doma a expanziu vonku. Nazvať odpor k politike, ktorá ničí samotné Rusko, rusofóbiou, môže byť najskôr výsledkom ignorantstva alebo zlého úmyslu.
Druhým problémom je samotná anketa. Na slovenskom internete sme už videli všeličo: zoznamy údajných Židov, čo tu majú ťahať za nitky, či matičný „hanebný menoslov“ ľudí, čo sa „postavili proti štátnosti a zatracovali ju“.
Zoznam údajných rusofóbov, ktorý sa tvári ako objektívny výsledok ankety (jej dotazník už z webu zmizol), môže byť na smiech, ale rovnako ho možno zaradiť do tej istej nešťastnej línie súpisov nepriateľov.
Tretím problémom je reakcia Jána Čarnogurského, ktorý sa tvári, že s anketou na stránke spoločnosti, ktorú vedie, nič nemá. To si myslí, že sme padli na hlavu všetci?
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
