V Izraeli sa policajti neboja, pre korupciu vyšetrujú už tretieho premiéra za sebou

V pondelok večer dorazili do sídla izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vyšetrovatelia elitnej policajnej jednotky Lahav 433. Opýtali sa ho, ako je to s podozreniami, že bral veľké finančné dary od domácich aj zahraničných podnikateľov.

Nebolo to po prvý raz, čo Netanjahu čelil podobným otázkam a riziku, že ho napokon aj obvinia a on príde o premiérsku stoličku a možno aj o slobodu.

Jeho predchodca Ehud Olmert za korupciu sedí v base a Ariela Šarona, ktorý bol premiérom pred Olmertom, tiež vyšetrovali. Vyšetrovanie v jeho prípade zastavila mozgová porážka a následná kóma, takže sa ani nedozvedel, že jeho syn, pravá ruka a poslanec Knessetu Omri, nastúpil v roku 2008 na deväťmesačný trest väzenia pre podvody a korupciu.

O tom, či by podobne dopadol aj Ariel Šaron, sa dá len špekulovať.

Desiatky prípadov

Ak to zhrnieme, tak Izrael mal od roku 2001 troch premiérov a všetci boli zapletení do korupcie. Samozrejme, korupcia na premiérskom poste existovala aj predtým. V roku 1977 napríklad rezignoval Jicchak Rabin, keď sa zistilo, že má s manželkou účet v americkej banke, čo vtedy bolo protizákonné.

V Izraeli tiež za posledných zhruba 30 rokov na tresty väzenia aj mastné pokuty odsúdili okolo desať ministrov, do dvadsať poslancov Knessetu a niekoľko starostov väčších aj menších miest.

V Izraeli je celkom bežné, že ak sa stretnú príbuzní z rôznych miest, jednou z prvých otázok debaty je to, či aj ich starostu vyšetrujú pre korupciu. Momentálne vyšetrujú starostov miest Ramat Gan a Zichron Yaakov.

Starostku Netanje zatkli rovno v jej kancelárii, rovnako ako jej kolegu z Aškelonu. To sú prípady za posledný polrok.

Vo viacerých prípadoch sú starostovia či členovia mestských rád vyšetrovaní nielen pre korupciu, ale aj zastrašovanie či sexuálne obťažovanie, čo je podľa odborníkov vlastne pochopiteľné, pretože ide o ľudí, ktorí zneužívajú svoju moc rôznymi spôsobmi.

Zásadnou otázkou je, či je izraelská spoločnosť náchylná na korupciu viac ako iné, alebo v nej viac funguje citlivosť na to, čo je korupčné správanie, ohlasovanie takéhoto konania a potom aj následné vyšetrovanie a prípadné odsúdenie vinníkov. Odpoveďou zrejme je, že ide o kombináciu viacerých faktorov.

Ako sme sa dostali až sem

Väčšina Izraelčanov, ktorá sa denne stretáva s rozsiahlou byrokraciou a je nahnevaná na to, ako sa peniaze, vyšetrovatelia a iné zdroje míňajú na preverovanie korupčných podozrení, vám zrejme povie, že korupciu majú politici v DNA. Podľa prieskumov si 72 percent Izraelčanov myslí, že ich krajina je skorumpovaná, a až 92 percent je presvedčených, že bez správnych kontaktov sa veci nedajú pohnúť želaným smerom.

83 percent ľudí zase tvrdí, že politici sú skorumpovaní. Prítomné je aj presvedčenie, že ani sudcovia nie sú kóšer. 58 percent občanov ich označuje za nestranných a príliš podliehajúcich verejnej mienke.

Izrael sa v rebríčkoch korupcie pohybuje medzi skorumpovanejšími krajinami, spomedzi 34 krajín OECD je na 24. mieste. „Izrael je mladý a malý štát s uzavretou kultúrou, čo viedlo k tomu, že rodinná protekcia a nepotizmus sa stali normou v politike aj biznise,“ vysvetľuje Ifat Zamirová z izraelskej pobočky Transparency International.

Podľa nej sa to však už začalo viac riešiť, čo potvrdzuje aj vytvorenie špeciálneho protikorupčného útvaru v izraelskej policajnej organizácii Lahav 433, prezývanej aj izraelská FBI.

Vznikol v roku 2008 a nasadzujú ho na prípady politickej aj ekonomickej korupcie, či zneužívania postavenia verejného činiteľa. Problémom však je, že aj v tejto jednotke sa už vyskytli prípady korupcie, keď vysoko postavení dôstojníci za peniaze predávali interné informácie o záujmových osobách alebo priebehu vyšetrovania.

Záleží aj na poctivosti policajta a sudcu

Šlomo Mešulam, ktorý teraz vedie vyšetrovanie Netanjahua, má však veľmi dobrú povesť. V jeho profile v denníku Haarec jeden z jeho kolegov povedal, že „ak je on zodpovedný za vyšetrovanie Netanjahua, potom má premiér dôvod myslieť si, že má problém“.

Mešulam je známy tým, že sa nenechá ovplyvňovať vonkajšími tlakmi a zaujíma ho len vecná stránka prípadu.

Netanjahu na všetky podozrenia reaguje s tým, že z celého vyšetrovania nič nebude, lebo sa nič nestalo. Komentátori však hovoria, že generálny prokurátor Avichai Mendelblit by neinicioval vyšetrovanie, ak by mu policajti nepredložili dostatok dôkazov.

Netanjahua počas jeho dlhej politickej kariéry viackrát podozrievali aj vyšetrovali pre korupciu, ale nikdy voči nemu nevzniesli obvinenia.

„Systém je k politikom príliš zhovievavý,“ myslí si Eli Sulam z mimovládnej organizácie Hnutie za spravodlivú vládu. Upozorňuje na to, že aj v súčasnosti uväznený expremiér Ehud Olmert dostal pomerne nízky trest v dĺžke necelých dvoch rokov, hoci mohol dostať až sedem rokov.

To vo verejnosti vyvoláva dojem, že politici a sudcovia sa medzi sebou kryjú a že za rozhodnutím súdov sú všelijaké zákulisné hry.

Verejnosť zle vníma aj skutočnosť, že odsúdení politici sa po vypršaní trestu môžu vrátiť do politiky a dokonca do vlády, ako je to v prípade súčasného ministra za náboženskú stranu Šas Arjeho Deriho.

Deri si odsedel tri roky za korupciu, ktorej sa dopustil ako minister hospodárstva. V Netanjahuovej vláde je dokonca ministrom vnútra, čo je jedna z kľúčových pozícií v štáte.