Prečo sa hádame o politike? Na opačné názory reagujeme ako na osobné urážky

Zmysluplnú debatu a spoluprácu, ktoré sú pre demokraciu úplne kľúčové, môžeme mať iba vtedy, ak pri politických názoroch budeme flexibilní, hovorí pre Denník N psychológ Jonas Kaplan.

Ilustračné foto – Fotolia

Ísť na večeru s človekom, ktorý má rád narcisy, zatiaľ čo vy obdivujete tulipány, nie je problém.

Ale stolovať s odporcom homosexuálov, ktorý utečencov neznáša a chcel by vystúpiť z NATO, zatiaľ čo vy máte celkom odlišné morálne a politické predstavy, už problém je. V čom je rozdiel?

Psychológ Jonas Kaplan z University of Southern California Los Angeles a jeho tím zistili, že na pochybnosti o politických názoroch, ktoré sú súčasťou našej identity, reagujeme ako na osobné urážky.

Štúdia, ktorá vyšla koncom minulého roka v časopise Scientific Reports, vysvetľuje, prečo je také ťažké zmeniť názor v otázkach, ktoré sa týkajú utečencov, potratov, trestu smrti alebo výšky daní.

Útok na identitu

„Prinajmenšom u nás v Spojených štátoch platí, že pre mnoho ľudí sú politické názory dôležitou súčasťou ich sociálnej identity: vplývajú na to, s kým sa stotožňujeme, kto sú naši priatelia a za koho sa považujeme,“ povedal pre Denník N Kaplan.

Vysvetlil tak, prečo opačné politické názory vnímame ako osobné ohrozenie. Ak máme pocit, že je naša identita spochybnená, prechádzame do ofenzívy a vinu zvaľujeme na druhých. Je jednoduchšie povedať, že ostatní sa mýlia, ako si priznať vlastné chyby.

Keď debatujeme o politike, racionálne argumenty idú často bokom, pretože si diskusiu pomýlime s osobným útokom na našu osobu. Keď cítime, že naša identita je ohrozená, nastupujú emocionálne reakcie a racionálna debata je stratená.

Odlišné reakcie mozgu

Úlohou mozgu je chrániť telo pred poškodením. Myseľ má podobnú funkciu a chráni nás v prípadoch, keď máme pocit, že je ohrozená naša osoba, vysvetlil Kaplan pre Vox.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |