Denník N

Prečo sa hádame o politike? Na opačné názory reagujeme ako na osobné urážky

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Zmysluplnú debatu a spoluprácu, ktoré sú pre demokraciu úplne kľúčové, môžeme mať iba vtedy, ak pri politických názoroch budeme flexibilní, hovorí pre Denník N psychológ Jonas Kaplan.

Ísť na večeru s človekom, ktorý má rád narcisy, zatiaľ čo vy obdivujete tulipány, nie je problém.

Ale stolovať s odporcom homosexuálov, ktorý utečencov neznáša a chcel by vystúpiť z NATO, zatiaľ čo vy máte celkom odlišné morálne a politické predstavy, už problém je. V čom je rozdiel?

Psychológ Jonas Kaplan z University of Southern California Los Angeles a jeho tím zistili, že na pochybnosti o politických názoroch, ktoré sú súčasťou našej identity, reagujeme ako na osobné urážky.

Štúdia, ktorá vyšla koncom minulého roka v časopise Scientific Reports, vysvetľuje, prečo je také ťažké zmeniť názor v otázkach, ktoré sa týkajú utečencov, potratov, trestu smrti alebo výšky daní.

Útok na identitu

„Prinajmenšom u nás v Spojených štátoch platí, že pre mnoho ľudí sú politické názory dôležitou súčasťou ich sociálnej identity: vplývajú na to, s kým sa stotožňujeme, kto sú naši priatelia a za koho sa považujeme,“ povedal pre Denník N Kaplan.

Vysvetlil tak, prečo opačné politické názory vnímame ako osobné ohrozenie. Ak máme pocit, že je naša identita spochybnená, prechádzame do ofenzívy a vinu zvaľujeme na druhých. Je jednoduchšie povedať, že ostatní sa mýlia, ako si priznať vlastné chyby.

Keď debatujeme o politike, racionálne argumenty idú často bokom, pretože si diskusiu pomýlime s osobným útokom na našu osobu. Keď cítime, že naša identita je ohrozená, nastupujú emocionálne reakcie a racionálna debata je stratená.

Odlišné reakcie mozgu

Úlohou mozgu je chrániť telo pred poškodením. Myseľ má podobnú funkciu a chráni nás v prípadoch, keď máme pocit, že je ohrozená naša osoba, vysvetlil Kaplan pre Vox.

Experimentu, ktorý psychológ s kolegami spravil, sa zúčastnilo 40 ľudí. Tvrdili o sebe, že majú silné liberálne názory. Vedci pozorovali, čo sa dialo v mozgu respondentov, keď ich vystavili názorom, ktoré sa týkali alebo netýkali politiky.

V prvom prípade išlo o vyjadrenia typu „Spojené štáty by mali zredukovať svoj vojenský rozpočet“, v druhom „Albert Einstein je považovaný za jedného z najväčších fyzikov všetkých čias“.

Potom ľudí vystavili argumentom, ktoré uvedené tvrdenia spochybňovali. Autori zistili, že na politické a bežné protiargumenty reagoval mozog inak. „Pri spochybňovaní politických názorov sme zaznamenali zvýšenú aktivitu v ‚default mode sieti‘ mozgu,“ povedal pre Denník N Kaplan.

Ide o takú sieť mozgových oblastí, ktoré sú zapojené do mozgovej aktivity v pokojnom stave, pri snení s otvorenými očami, keď naša myseľ voľne putuje a keď myslíme na seba, vysvetlil nám Kaplan.

„Tiež sme zistili, že aktivita v oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie emócií, ako sú amygdala a insula, bola spojená s ochotou ľudí zmeniť svoje názory. Ak sa uvedené oblasti aktivovali viac, u ľudí klesala pravdepodobnosť, že ľudia otočia a názor zmenia,“ dodal zahraničný psychológ pre Denník N.

Problém s interpretáciou dát

Z iných výskumov v minulosti, na ktorých sa tiež podieľal Kaplan, plynie, že podobné oblasti mozgu sa aktivovali aj v prípadoch, keď ľudia čítali príbehy, ktoré sa dotýkali ich osobných hodnôt a náboženských predstáv. Aj tie sú súčasťou osobnej identity človeka.

Nevýhodou novej štúdie je, že bola malá a zúčastnilo sa jej iba niekoľko desiatok ľudí. Oveľa väčším nedostatkom tohto druhu výskumu je, že nie je vôbec jednoduché určiť, čo presne aktivácia určitej oblasti v mozgu znamená po psychologickej stránke. Naše obavy potvrdil aj Kaplan.

Optimisticky však dodal, že „štúdie, ako je tá naša, nám pomáhajú lepšie porozumieť vzťahu medzi psychickými a neurálnymi (neuróny sú mozgové bunky, pozn. red.) procesmi“.

Význam pre demokraciu

Odborník považuje za mimoriadne dôležité, aby sme porozumeli procesom, ktoré sú spojené so zotrvávaním na pôvodných predstavách alebo ich zmenou.

„Zmysluplnú debatu a spoluprácu, ktoré sú pre demokraciu úplne kľúčové, môžeme mať iba vtedy, ak pri politických názoroch budeme flexibilní. Pochopenie toho, ako môžeme zmeniť svoje názory, je dôležité, pretože potrebujeme neustále upravovať svoje názory pri tom, ako sa o svete učíme stále nové veci,“ povedal pre Denník N.

Keď sme sa psychológa opýtali na radu, čo by sme mohli robiť, aby sme politickú konfrontáciu nebrali osobne, vysvetlil, že jednoznačnú odpoveď nemá. „Jediné, čo teraz môžem povedať, je, že je skvelý nápad pokúsiť sa oddeliť naše názory od toho, za koho sa považujeme. Takýmto spôsobom nebudeme brať pochybnosti o našich názoroch osobne.“

Koaličné inštinkty

Otázkou je, prečo k javu, keď vytvárame koalície ľudí s názormi takými silnými, že sa stávajú súčasťou našej identity, vôbec dochádza. Odpoveď by mohol poskytnúť John Tooby, jeden z najznámejších evolučných psychológov.

Keď sa Edge na konci minulého roka pýtal, „aký vedecký koncept by mal byť viac známy“, Tooby odpovedal, že ide o „koaličné inštinkty“.

Psychológ argumentuje, že zaradením sa do nejakej skupiny človek zvyšuje svoju silu. Ak by stál stranou a do žiadnej z nich by sa nezaradil, oslabil by svoju pozíciu, pretože by bol vydaný napospas tým, ktorí sú súčasťou nejakej širšej koalície.

Pre našu myseľ bolo z evolučného hľadiska veľmi dôležité, aby bola stranícka – rozumej súčasťou nejakého väčšieho celku, na ktorý sa môže spoľahnúť. Témy, ktoré nás rozdeľujú, ako sú potraty alebo utečenci, sú prejavom tejto dispozície mysle.

Dostupné z: doi:10.1038/srep39589

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie