Denník N

Filc: Chceli sme viac reprezentantov. S projektom dvadsiatky sa stal opak

Ján Filc. Foto – TASR
Ján Filc. Foto – TASR

Bývalý tréner juniorskej aj seniorskej reprezentácie bol pred desaťročím pri zrode projektu hokejovej dvadsiatky. Mala byť dočasným riešením.

Ako hodnotíte vystúpenie slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta do 20 rokov?

„Neviem nájsť veľa pozitív. Splnili sme základný cieľ – víťazstvo nad Lotyšmi. Potom bolo veľmi málo momentov, ktoré by sme mohli označiť ako hranie hokeja. Hra bola postavená na defenzíve a brankároch. Ani to však celkom nevyšlo, počet striel na našu bránku bol vysoký v každom zápase. Výsledky v základnej skupine boli lepšie ako výkony, štvrťfinále so Švédskom to len podčiarklo.“

Tréner Bokroš povedal, že ôsme miesto je reálnym obrazom stavu nášho hokeja. Súhlasíte?

„Áno, dlhodobo tam smerujeme. Robilo sa málo pre to, aby sa to zmenilo. Podmienky na športovanie mládeže zostávajú nedostatočné. Podpísalo sa pod to veľa oblastí našej spoločnosti. Neostáva nám nič iné, len veriť, že situácia sa zmení. A to novým zákonom o športe, novým vedením zväzu a aj celospoločenskou situáciou, ktorá uvoľní peniaze a vytvorí organizačnú štruktúru, aby sa dalo pracovať na potrebných projektoch.“

Mohlo by slovenskému hokeju z dlhodobého hľadiska pomôcť, ak by dvadsiatka vypadla z elitnej kategórie?

„Nie, no možno to tak vyzerá. Ako povedal tréner Bokroš, my sme si vedomí situácie a netreba nás prebúdzať. Dlhodobo sme sa neúspešne snažili prebudiť tých, ktorí sú v spoločnosti zodpovední za to, ako funguje šport. Je to veľmi dôležitá oblasť, hlavne pre mladých ľudí. Verím, že sa to v budúcnosti začne meniť. Nie je to záležitosť len hokejového zväzu, ale aj všetkých inštitúcií, ktoré sa zaoberajú športom – od ministerstva cez olympijský výbor po všetky federácie, ktoré sa na tomto procese zúčastňujú. Výsledky našich hokejistov sú dôsledkom dlhodobého postavenia športu v tejto spoločnosti.“

Filc na valnom zhromaždení SOV v roku 2012. Foto - tasr
Filc na valnom zhromaždení SOV v roku 2012. Foto – TASR

Ste súčasťou jednej z pracovných skupín na hokejovom zväze. Čo tam riešite?

„Návrh projektu, v ktorom sa zameriavame na profil hokejistu budúcnosti. Riešime, aké kvality by mal mať z pohľadu vývoja hry a čo je potrebné spraviť, aby ich mohol mať a aby sme mohli vyhodnotiť, ako pracujú tréneri. Ide o širší koncept kvality hráča, ktorý by mal v budúcnosti možnosť dosahovať úroveň, aby sa vedel presadiť na medzinárodnom fóre.“

Ako by sa na to dohliadalo? Cez mandátnych trénerov, ktorí sú platení zväzom a sú po celom Slovensku?

„Projekt bude čerpať aj zo zahraničných skúseností. Chceme zakomponovať školy a odbornú kvalifikáciu trénerov, ktorí vedú dorastencov a juniorov. U mladších ročníkov ešte máme kvalitu porovnateľnú s inými krajinami, no od štrnástich-pätnástich rokov sa začíname vytrácať. Môže za to napríklad nedostatok tréningov, ktorý je spôsobený ťažkou prístupnosťou ľadu. Problémová je tiež kombinácia športovej prípravy a školy v kategórii dorastencov a juniorov. Budeme však riešiť aj viacero menších oblastí, ktoré by mali prispieť k rozvoju hokeja.“

Je nový prezident zväzu Martin Kohút človekom, ktorý dokáže priniesť zmenu? 

„Všetko potrebuje čas. Pán Kohút je človek, ktorý prichádza z manažérskeho prostredia s malou hokejovou skúsenosťou. Verím, že ľudia, ktorí majú pracovať spolu s ním a majú pripravovať projekty, budú dostatočnou garanciou odbornej kvality.“

Kohút chce tento rok začať s výstavbou malých hokejových hál pri školách.

„Každá ľadová plocha je vítaná. Otázne je, ako budú naviazané na tú časť športovej prípravy, ktorá má smerovať k vrcholovému hokeju. Potrebujeme zvýšiť počet detí. Tým sa aj zvýši predpoklad výskytu talentu. Mám pocit, že ústup z pozícií je čiastočne zapríčinený aj demografiou.“

Zväz posledné dva roky láka deti projektom Deti na hokej.

„Áno, toto sú projekty, ktoré prinášajú predpoklady, že o nejakých desať-dvanásť rokov by sa mohlo začať zbierať ovocie. My popritom potrebujeme riešiť aj situáciu, ktorá súvisí s obdobím budúcich piatich-šiestich rokov. Treba hľadať spôsoby, ktoré umožnia naštartovať vyššiu kvalitu.“

Tréner dvadsiatky Ernest Bokroš. Foto - tasr
Tréner dvadsiatky Ernest Bokroš. Foto – TASR

Stáli ste pri zrode projektu HK Orange 20. Bol dočasným, no funguje už desaťročie. Mal byť len začiatkom zmien, nakoniec k žiadnym neprišlo.

„Projekt mal v prvom rade vytvoriť mimoriadne dobré tréningové podmienky a možnosť zápasovej praxe v seniorskej súťaži pre hráčov, ktorí mali reprezentovať Slovensko na šampionáte do 20 rokov. Aby sme si udržali pozíciu medzi najlepšími. Nemyslel som si, že bude trvať desať rokov. Predpokladal som, že v náväznosti na jeho funkciu príde k výraznému zvýšeniu kvality podmienok na športovú prípravu v doraste a junioroch v kluboch, kde veľmi zaostávame. A tak by sa zvýšil počet hráčov, ktorí by mohli kandidovať na reprezentačný dres.

Nám sa stal opak. Projekt sa stal sieťou, ktorá zachytáva hráčov z prirodzeného klubového prostredia, juniorská súťaž sa preto dlhodobo oslabuje. Vyslovene trpí aj dorastenecká súťaž, pre obdobný projekt osemnástky. Gro práce aj s najkvalitnejšími hráčmi treba preniesť do väčšieho počtu stredísk aj s previazaním na stredné školy. Taký model funguje vo Švédsku a všetci v Európe si z neho berú príklad. Česi to už rozbiehajú a pomaly to cítiť.“

V posledných rokoch sú však dobre hodnotení brankári. Cítite zásluhy? Rastislav Staňa povedal, že tomu veľmi pomohli letné brankárske školy, ktoré organizujete každé leto.

„Tento rok budeme mať 25. ročník. Za ten čas prešlo cez naše ruky okolo 2-tisíc brankárov, 95 percent zo Slovenska. Nemôžeme povedať, že sme nejakého vychovali, ale pomohli sme zamerať pozornosť detí a rodičov na individuálnu prípravu brankárov. Pomohli sme ich naštartovať na začiatku hokejovej kariéry, starších na začiatku sezóny a verím, že to zanechalo pozitívne momenty v každom jednom z nich. Chalani sa k nám radi na tie dva týždne vracajú, je to dobrým znakom. Je to jedna z príčin, prečo kvalita brankárov v každej kategórii na Slovensku predbieha kvalitu hráčov. Nešlo by to však bez toho, aby v kluboch a reprezentáciách fungovali tréneri brankárov. Brankári boli lepší ako hráči aj na uplynulom šampionáte, ale pod tlakom sa nevyhli chybám. Aj somaticky vyhovujú nárokom veľkého hokeja a verím, že práve títo dvaja (Húska a Tomek, pozn. redakcie) majú pred sebou dobrú perspektívu.“

Povedali ste, že výchova hráčov do 13-14 rokov je v poriadku. Znamená to, že ak nastanú správne zmeny, výsledky na úrovni juniorov bude vidno už o päť-šesť rokov?

„Možno aj skôr, tento termín je však najreálnejší, keby sa veci začali realizovať, ako by sme chceli. Závisí to aj od iných, hlavne ekonomických a štrukturálnych podmienok. Aj od ministerstva školstva, ktoré má na starosti šport. Treba s ním veľmi úzko spolupracovať, lebo bez neho sa podmienky nebudú dať nastaviť, aby sa veci pohli dopredu.

Ani v nižších kategóriách to však nie je úplne v poriadku. Hokej je momentálne veľmi závislý od vplyvu rodičov, ktorí do veľkej miery vstupujú do výchovy, no negatívne. Je potrebné vytvoriť výraznejší rukopis klubov a trénerov, aby sa veci nediali pod tlakom rodičov, ale na základe odborného pôsobenia ľudí, ktorí majú realizovať proces hokejovej výchovy a vzdelávania.“

Kúpte si knihu o Matejovi Tóthovi Odchýlka

Do obchodu

MS20 v hokeji

Teraz najčítanejšie