Odborník na školstvo: Deti neučíme pýtať sa, ale slepo poslúchať

Opakovane tvrdíme, že pri výučbe filozofie v slovenských školách musí dôjsť k systematickej zmene. Od obyčajného memorovania faktov (kedy daný mysliteľ žil a čo napísal) k premýšľaniu o veciach: čo je dobro, čo je priateľstvo alebo čo je spoločnosť?

Nie je nevyhnutné stáť pred tabuľou a prednášať nudu. Žiaci a študenti môžu ísť do divadla či kina a potom sa s učiteľom baviť o existenciálnej kríze hrdinu, ktorá spôsobila, že prepadol závislosti a opustil rodinu.

Potom sa dá pýtať, čo je to závislosť, čo je vernosť, prečo sú vzťahy dôležité, čo nás robí smutnými a depresívnymi, či ako čeliť negatívnym emóciám.

Hodina filozofie je ideálne miesto, kde sa žiaci a študenti môžu učiť klásť otázky, argumentovať, počúvať druhých, posudzovať váhu ich argumentov a tešiť sa zo spolupráce, keď s kamarátmi pracujú na spoločnom projekte.

Filozofia pre deti

Čím skôr začneme, tým lepšie. V zahraničí to pochopili a rozbehli projekty filozofie pre deti.

Žiaci sa na hodinách učia uvažovať o témach ako čo je to spravodlivosť, rozvíjajú potrebné zručnosti, napríklad schopnosť klásť otázky, a učia sa viesť konštruktívnu debatu založenú na argumentoch, nie hádkach či emocionálnych apeloch.

V Británii robili prieskum o účinkoch filozofie pre deti. Do projektu sa zapojilo 26 škôl, ďalších 22 fungovalo ako kontrolná skupina. Výučba trvala rok a prebiehala raz týždenne.

Prečítajte si

15-roční žiaci sa prepadli v matematike, čítaní aj prírodných vedách. V testovaní PISA sme opäť pod priemerom OECD

Zameraná bola na rozvoj schopnosti argumentácie a kladenia otázok, nie na memorovanie. Deti nečítali Platóna, ale príbehy či básne, pozerali filmy a debatovali o ich obsahu. Žiaci mali deväť a desať rokov.

Z výsledkov vyplynulo, že deti, ktoré boli na filozofii, sa zlepšili v matematike a porozumení textu. Najviac z výučby ťažili deti zo znevýhodnených rodín, platilo to na písanie, čítanie i matematiku.

Skúsenosti odborníkov

Filozofka Mihaela Frunza, ktorá pracuje na univerzite v rumunskom Kluži, nám povedala, že filozofiu pre deti si vyskúšala minulý rok. „Zaznamenala som pokrok detí v ich verbálnych a logických schopnostiach. Som presvedčená, že filozofia pre deti má potenciál rozvinúť u žiakov intelektuálne schopnosti,“ povedala pre Denník N.

Juraj Hipš pôsobí v Centre environmentálnej a etickej výchovy ŽIVICA ako riaditeľ. Filozofiu učil na stredných školách niekoľko rokov.

„Neriešili sme, kto sa kedy narodil a koľko diel napísal, ale podľa vzoru veľkých filozofov sme sa učili klásť otázky a počúvať sa. Do dnešného dňa si pamätám, ako za mnou prišli rodičia a prekvapene sa pýtali, čo na hodinách robíme, lebo ich adolescenti začali čítať. Nebolo v tom žiadne kúzlo. V Sartrovi alebo Platónovi už nevideli postavy na test, ale spoločníkov, ktorí odpovedali na mnohé ich otázky o zmysle ľudskej existencie,“ vraví pre Denník N.

Aj Hipš je presvedčený, že filozofia zlepšuje výsledky detí v matematike a porozumení textu.

„Ale filozofia tu neznamená to, čo sa učí na väčšine našich škôl – memorovanie a recitovanie mien filozofov a ich diel. Vo filozofii ide o umenie klásť otázky, počúvať sa a spoločne hľadať pravdu. Filozofia nemá byť diskusnou súťažou, kde protivníka preargumentujeme a cítime sa ako víťazi. Filozofia deti učí väčšej spolupráci a rešpektu ako súťaživosti,“ hovorí odborník.

To, že filozofia patrí k málo obľúbeným predmetom, považuje za hanbu nášho školstva: „Od detí nechceme, aby sa pýtali, ale aby nás počúvali. Neučíme ich spochybňovať, ale slepo poslúchať,“ vraví.

Podľa Jany Feherpataky-Kuzmovej z Inštitútu pre aktívne občianstvo filozofia u študentov umožňuje rozvoj „nielen matematických a jazykových zručností, ale aj schopnosti kritického myslenia, základov analytického a syntetického myslenia či rozmýšľania v súvislostiach“.

Učme deti myslieť

Kouč a konzultant Martin Kríž, ktorý momentálne spolupracuje s Cirkvenou základnou školou Narnia v Bratislave, si tiež myslí, že výučba filozofie cez kladenie otázok a formulovanie argumentov môže zlepšovať intelektuálne schopnosti detí.

Prečítajte si

V bratislavskej Vrakuni jej žiaci nadávali: Najväčší problém je nezáujem detí

Veci však vidí širšie: „Môj názor je, že musíme učiť deti a mladých ľudí myslieť. Je úplne jedno, o obsah akého predmetu pôjde. Hlavne učme deti myslieť. Môže to byť matematika, filozofia, prírodné vedy, dejepis alebo hoci aj dejiny umenia. Ten, kto vie myslieť, bude dosahovať dobré výsledky vo všetkých oblastiach vzdelania, ktoré ho zaujímajú.“

Aj skepsa

Vladimír Burjan, šéfredaktor časopisu Dobrá škola, je k projektu viac skeptický. „Existuje veľa lepších spôsobov, ako zlepšiť výsledky v matematike, než učiť deti filozofiu. Napríklad učiť matematiku lepšie. Dnes ju učíme hrozne. Čítanie s porozumením zlepšíme tak, že budeme so žiakmi v škole čítať viac textov a najmä rozoberať ich, hovoriť s nimi o tých textoch. Či to budú filozofické texty, alebo iné, je sekundárne,“ hovorí pre Denník N.

„Mám z toho výskumu pocit, že zúfalí filozofi proste hľadajú spôsob, ako sa ‚priživiť‘ na záujme o matematiku a čítaní s porozumením a získať tak pozornosť (a peniaze) aj pre vyučovanie filozofie,“ dodal odborník.

Existuje aj iná kritika. Výskum filozofie pre deti si všimol aj svetoznámy psychológ Steven Pinker z Harvardovej univerzity a na sociálnej sieti napísal, že pozitívny vplyv filozofie na intelektuálne schopnosti detí považuje za možný, hoci má svoje pochybnosti. Súvisia s takzvaným Hawthornským efektom.

Teaching kids philosophy makes them smarter in math & English (no control for Hawthorne Effect, but plausible). https://t.co/QlAbx32iKi

— Steven Pinker (@sapinker) December 28, 2016

Hawthornský efekt

V 20. a 30. rokoch minulého storočia vedci skúmali vplyv pracovných podmienok na efektivitu práce v továrenskom komplexe Hawthorne Works v americkom štáte Illinois. Zistili, že viac ako na zmenu pracovných podmienok reagovali robotníci na to, že boli stredobodom pozornosti a niekto sa o nich zaujímal.

K rovnakému javu mohlo dôjsť aj v prípade filozofie pre deti. Ak deti vedia, že sú na ne takpovediac namierené reflektory, budú sa viac snažiť a zlepšia sa bez ohľadu na zvolené intervencie.

Úloha humanitných vied

Pri výučbe filozofie či iných predmetov treba mať na pamäti, že samotný rozvoj argumentačných schopností nás nespasí.

Psychologický výskum o rozhodovacom procese nás učí, že ľudia, ktorí sú zruční v matematike a majú vysoké IQ, využívajú rozum nezriedka len na to, aby ním precíznejšie obhájili všemožné stereotypy a predsudky, ktoré majú.

Záleží teda aj na rozvoji úcty k humanite, tolerancii a demokracii. V tomto sú spoločenské a humanitné vedy nezastupiteľné.