Denník N

Česi majú úrad proti klamstvám – lepšie ako nič, ale nie oveľa

Miloš Zeman - Foto TASR/AP
Miloš Zeman – Foto TASR/AP

Vedomému šíreniu klamstiev sa treba postaviť, zriadením nejakého úradu si však politici skôr len uľahčujú život.

V Česku začalo na ministerstve vnútra pracovať Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám. Nový odbor s dvomi desiatkami zamestnancov bojuje proti domácim a zahraničným dezinformáciám, najmä proti propagande šíriacej sa internetom. Mal by byť súčasťou väčšieho Centra boja proti terorizmu, ktoré vzniká v reakcii na teroristické útoky v Európe.

Nový odbor má vyhľadávať dezinformácie na internete vrátane sociálnych sietí, mal by na ne reagovať, upozorňovať na to, že ide o falošné správy a klamstvá, a mal by ich vyvracať. Podľa možností do niekoľkých minút alebo hodín, a to aspoň spočiatku hlavne cez Twitter. Na ňom sa už niekoľko podobných reakcií centra objavilo. Upozornili napríklad na falošnú správu o pokuse moslimských imigrantov „niekde v Európe“ znásilniť dievča. Nemal by to byť jediný odbor tohto druhu. Podobné plánujú zriadiť i na ostatných ministerstvách, pričom ich činnosť by mal koordinovať úrad vlády.

Dôležité je, že úrad môže len komentovať a vyvracať falošnú propagandu šíriacu sa najmä z extrémistických kruhov, Ruska a Číny. Na nič iné nemá právomoci. Podľa toho, čo tvrdí ministerstvo, a podľa iných dostupných informácií nie je orgánom činným v trestnom konaní, nemôže zakazovať webové stránky, nemôže ich cenzurovať a čokoľvek z nich odstraňovať. Mal by to byť analytický a komunikačný odbor, ktorý bude aj poskytovať poradenstvo iným štátnym orgánom, ako dezinformáciám čeliť.

Dezinformačný prejav

Napriek tomu sa nový úrad okamžite ocitol v centre útokov a začali sa aj o ňom šíriť dezinformácie – logicky naň útočia najmä médiá vedome šíriace klamstvá, ktoré sa ním cítia byť ohrozené. Najväčšiu pozornosť však vyvolalo, že proti nemu vo vianočnom prejave vystúpil Miloš Zeman. Prejav stojí za pozornosť, je totiž sám dobrou ukážkou toho, ako fungujú dezinformácie a prekrucovanie pravdy, ktorým by mal nový odbor čeliť.

Centrum prezident prirovnal k ideovej polícii a k niekdajšiemu komunistickému Úradu pre tlač a informácie. Oboje vraj nepotrebujeme, ak máme naďalej žiť v slobodnej a demokratickej spoločnosti. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by jeho prirovnanie sedelo a nový odbor by sa chystal, alebo mohol internet cenzurovať.

Zeman v prejave tvrdil, že je zásadne proti cenzúre. S jeho osobou sa pritom priamo spája najtvrdší pokus o – pravda svojrázny – cenzorský zásah v ponovembrovej českej histórii. V roku 2001 ako premiér plánoval spolu so všetkými členmi svojej jednofarebnej sociálnodemokratickej vlády podať hromadnú žalobu na týždenník Respekt za články o vládnej korupcii. Zeman verejne priznal, že cieľom žaloby je noviny finančne znemožniť, aby „Respekt konečne zanikol“. Od plánu pravdepodobne odstúpil len pre verejné pohoršenie, ktoré vyvolal.

Nie priamo k Zemanovej osobe, ale k jeho premiérskej ére sa tiež viaže (a o jej pomeroch vypovedá) najznámejší pokus o fyzickú likvidáciu českého novinára – štátny úradník blízky vtedajšiemu ministrovi zahraničia si objednal vraždu investigatívnej novinárky Sabiny Slonkovej. Aj ona písala o korupcii vo vládnych kruhoch. Našťastie bol pokus mimoriadne amatérsky a skončil sa na polícii skôr, než mohol napáchať škodu.

Zeman je veľkým obdivovateľom ruského a čínskeho vládneho modelu. Cenzúra a likvidácia nezávislých a kritických médií je nutnou súčasťou fungovania oboch diktatúr a nezdá sa, že by to Zemanovi akokoľvek prekážalo. Naopak presadzuje čoraz užšiu spoluprácu s Moskvou a Čínou a odmieta kritiku na ich adresu.

„Kto zabraňuje druhým, aby vyslovovali svoje argumenty, iba dokazuje, že sám dostatok argumentov nemá,“ tvrdil prezident na adresu centra vo svojom prejave. To je obvykle pravda, snaha zabrániť iným vo vyslovovaní argumentov je však typická pre Zemanových priateľov, nie pre nové centrum.

V prejave Zeman privítal víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. K nemu – možno v rozhodujúcej miere – prispeli dezinformácie šírené Trumpom a jeho prívržencami, od extrémistických webov až po Vladimira Putina.

Ostatne, sám Zeman si od argumentov a otvorenej debaty už dávno odvykol. V minulosti bol pohotovým diskutérom, ako politik však i vtedy často namiesto argumentov a overiteľných faktov radšej používal bonmoty, aby slovným kúzelníctvom zakryl neisté základy svojich tvrdení. Ako prezident prestal fakty používať úplne. Zvykol si na monológy, rozhovory najradšej dáva médiám, ktoré s ním súhlasia a nič nepríjemné sa ho určite neopýtajú a ak sa dostane do úzkych, zaštiťuje sa namiesto argumentov svojou funkciou.

Vrcholom bol pokus Zemanových prívržencov, poslancov z viacerých strán, najmä bývalých a súčasných komunistov, presadiť gumový zákon, ktorý by trestal hanobenie prezidenta. Zeman sám návrh nepodporil, je však nepravdepodobné, že by ho jeho blízki presadzovali proti vôli prezidenta.

Pochybnosti

To je však len jedna stránka mince. Nezávisle od toho, ako Zeman účelovo kritizuje nový odbor a prekrúca jeho určenie, pochybnosti o zmysle Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám sú namieste. Týkajú sa však skôr toho, či vo svojej dnešnej forme niečomu skutočne pomôže.

Západ stojí proti informačnej vojne najmä zo strany Ruska a radikálnych islamistov. Je jasné, že sa jej treba aktívne brániť, rovnako, ako sa musíme brániť každému inému napadnutiu. Nový odbor ministerstva však bude v tomto boji ťažko účinným nástrojom a skôr budí dojem, že si vláda zriadeným útvaru len vybrala tú najľahšiu cestu. Odfajkla si nepríjemnú povinnosť tým, že zriadila nový úrad a celú vec prehodila na subalterných úradníkov, nech tí niečo robia. To je napokon dosť typická reakcia politikov na všetko, s čím si nevedia rady.

Najmenší problém je, že tých, čo šíria konšpiračné teórie, a tých, čo im veria (zďaleka vždy nejde o totožných ľudí), úrad tak či tak neosloví. Pre nich bude len ďalšou súčasťou veľkého sprisahania vlád, nadnárodných firiem, Židov, iluminátov či ufónov… podľa potreby sa dá doplniť čokoľvek.

Žiadny úrad však pravdepodobne nijako zvlášť neosloví ani tých, čo konšpiračným teóriám či ruskej propagande nutne neveria a dezinformačné kampane u nich dosiahli len to, že už neveria ničomu a nedokážu rozoznať fakty a podložené argumenty od nezmyslov a vedomých klamstiev. Ide pritom hlavne o to, aby táto druhá skupina v spoločnosti neprevážila.

Centrum pri ich informovaní môže pomôcť, oveľa väčší úspech by však priniesli kvalitné školstvo, silné seriózne médiá a dôveryhodné osobnosti z kultúry a politiky, ktoré by sa v boji s dezinformáciami úprimne angažovali. Celebrity sa však väčšinou verejnému angažmánu vyhýbajú a ak tak robia, tak skôr na opačnej strane (prípad dynastie Banášovcov). Seriózne médiá oslabujú nielen z ekonomických dôvodov, ale aj pre vytrvalú snahu mnohých politikov zmenšiť ich vplyv a oslabiť ich kontrolnú úlohu.

Babiš

Trvalo niekoľko rokov, kým sa českí politici pokúsili vážne urobiť niečo so svojím kolegom Andrejom Babišom a aspoň mu sťažiť to, aby mohol ním vlastnené médiá využívať na šírenie dezinformácií. Nie je náhoda, že Zeman príslušný zákon vetoval a že sa pri novom zákone o konflikte záujmov postavil na Babišovu stranu.

Väčšina politikov nielen v Česku napriek všetkým rečiam úlohu vzdelania nedoceňuje a sami dezinformácie radi využívajú, ak sa im to hodí. Len máloktorý z nich v posledných rokoch odolal tomu, aby sa priživil na strachu z utečencov.

Je tu odôvodnená obava, že vznik centra bude nakoniec najviac kontraproduktívny práve v tom, že politici budú mať pocit, že už urobili dosť, a viac sa o celú záležitosť nemusia starať.

Nedôveru vzbudzuje obrovská potreba súčasnej českej vlády regulovať a presadzovať kontrolu štátu i tam, kde je nielen zbytočná, ale vyslovene na škodu, od úplného zákazu fajčenia v reštauráciách až po reguláciu pracovného trhu. Štátom predpísané pravidlá pre prácu doma sú napríklad mimo reality a kladú na firmy také nároky, že prácu doma svojim zamestnancom pravdepodobne radšej vôbec neumožnia. Pri takejto vláde je reálne nebezpečenstvo, že právomoci nového oboru a ministerstva vnútra budú ďalej rásť a že časom predsa len dospeje do blízkosti štádia, pred ktorým varovali i seriózni kritici.

Tohtoročné parlamentné voľby v Česku sa navyše ľahko skončia práve víťazstvom Babiša. Celý štátny antidezinformačný aparát by potom ovládol človek, ktorého politická kariéra sa na dezinformáciách zakladá rovnako ako úspech Zemana či Trumpa. A tiež človek, ktorý by pokojne tento aparát využil vo vlastný prospech a v protiklade s jeho pôvodným určením.

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie