Krásu potrebujeme v akejkoľvek forme (tipy na výstavy)

Praha

Narodil sa do hitlerovského Nemecka, študovať začal na východ od Berlínskeho múru, aby neskôr prekročil hranice mnohých žánrov. Dnes je Gerhard Richter klasik. Dlho obdivovaný aj zatracovaný. Svojho času autor najdrahšie vydraženého súčasného diela. Má osemdesiatštyri rokov a stále pracuje. Vyskúšal už všetko. Keď sa na začiatku zdalo, že bude robiť znepokojivé fotorealistické maľby, mätúce myseľ aj oči, začal robiť farebné štvorčeky, presne také, aké nájdete ako vzorkovníky odtieňov v predajniach Farby-laky. Potom maľoval oblaky, moria, krajinky, zväčšeniny, zbombardované mestá, portréty a abstrakciu. „Krásu predsa potrebujeme v akejkoľvek forme,“ hovoril pred pár rokmi, keď mal veľkú retrospektívu v Londýne, Berlíne a Paríži.

Ak ste ju vtedy náhodou nevideli, teraz netreba chodiť ani tak ďaleko – retrospektívnu prehliadku Richtera chystá v spolupráci s nemeckými partnermi pražská Národní galerie. Ale to bude až v apríli. Teraz ešte pár dní do polovice januára stihnete Colníka Rousseaua, jednu z najlepšie hodnotených výstav minulého roku. Novú sezónu potom otvorí expozícia Charta Story, keďže je to presne štyridsať rokov od vzniku Charty 77. Ústrednou osou výstavy bude život básnika a patróna undergroundu Magora Jirouse.

Potom príde na rad František Skála, ktorý vlani pracoval aj na veľkoformátovej maľbe na stanici v Banskej Štiavnici. Vo Valdštejnskej jízdárni pripravuje špeciálnu výstavu, ktorá naruší bežný obraz o tom, ako výstava umenia väčšinou vyzerá. V ďalšej budove, vo Veletržnom paláci, otvorí Národná galéria v marci ďalší veľký projekt – dve site specific inštalácie, ktoré špeciálne pre NG pripravili Aj Wej-wej a Magdalena Jetelová.

Bratislava

Nie je veľa výstav, ktoré by mohli mať v názve výkričník. Táto ho má a je viac než namieste. V marci otvára Slovenská národná galéria výstavu Adamčiak, začni!. Ťažko povedať, čo presne má Milan Adamčiak začať, ale s úplnou ľahkosťou je možné povedať, že on, neúnavný experimentátor, neoavangardista, no najmä umelec vymykajúci sa žánrom, predstaví čosi, na čo sa bude iba ťažko zabúdať. Retrospektíva by mala v kurátorskej koncepcii predstaviť hlavné oblasti jeho tvorby od 60. rokov, najmä však experimentálnu poéziu, novú hudbu a grafické partitúry. Súčasťou výstavy bude aj množstvo živých vystúpení a performancií.

V spolupráci so Slovenským múzeom dizajnu otvorí SNG v apríli výstavu, aká tu už dlho nebola – výstavu módy. Kurátorky Zuzana Šidlíková a Viera Kleinová ukážu, ako fungoval „módny biznis“ v rokoch reálneho socializmu. Predstavia domácu odevnú produkciu aj módne časopisy a fotografov, ktorí módu fotili. Na záver roka príde na rad architektúra najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku – Friedricha Wein­wurma.

Brno

Betón, sídliská, normalizácia. Moravská galéria v Brne otvorila ešte koncom roka zaujímavú výstavu o československej normalizácii v koncepcii Rostislava Koryčánka, o nových sociálnych podmienkach a spôsobe, akým sa s nimi ľudia vyrovnávali a ako hľadali životný obsah v prostredí vnútenej architektúry, úžitkového aj voľného umenia. Projekt nesie podtitul Výskum sídliska a vidieť sa dá až do marca. Oplatí sa sem však vrátiť v máji, keď sa začína výstava Kmeny 90, ktorá nadväzuje na mimoriadne úspešný knižný projekt Vladimíra 518. Fotografie, videá, kostýmy, objekty, grafický dizajn aj hudobné nástroje budú na výstave rozprávať o dôsledkoch premeny, ktorá nastala po roku 1989 a ktorá výrazne zmenila charakter mestskej nonkonformnej mládeže.

Do Brna sa však, okrem pripravovaných domácich projektov, oplatí ísť aj teraz na slovenských umelcov. Do 17. januára totiž predstavuje Fait Gallery Denisu Lehockú, Svätopluka Mikytu a Martina Lukáča.

Viedeň

Narodila sa na mliečnej farme vo Wisconsine a nikto by si v tom čase netrúfol povedať, že by mohla byť umelkyňou. Dokonca tou najlepšou svojej doby. Doby, ktorá ženám v umení veľmi nepriala. Lenže ona sa rozhodla žiť a maľovať deväťdesiatdeväť rokov, ale nielen preto, že vydržala, dokázala to, čo pred ňou žiadna iná. Maľovala to, čo videla, a videla to, čo nevidel nikto iný. A stala sa ikonou moderného amerického maliarstva.

Je to presne sto rokov, čo sa prvýkrát predstavila v newyorskej galérii 291 a získala si prvú priazeň. Dnes jej mnohotvárne krajiny, zátišia s lebkami a kosťami a nepoznané uhly pohľadu môžeme vidieť aj v Európe – a mnohé z nich dokonca po prvý raz. Veľkú retrospektívu Georgie O’Keeffe mapujúcu šesť dekád jej tvorby pripravili britská galéria Tate Modern v spolupráci s Art Gallery of Ontario a viedenskou galériou Kunstforum. Práve tam môžete výstavu O’Keeffe vidieť až do 26. marca. A netreba sa nechať spliesť plagátom, na ktorom je jej najznámejší biely kvet – White Flower No. 1, ktorý sa stal najdrahšie vydraženým dielom ženskej autorky. Lebo Georgia O’Keeffe, to zďaleka nie sú len kvety, ktoré ju do istej miery zaškatuľkovali. Na tejto výstave sú v úplnom minime a nie je to na škodu.
V Albertine bude tento rok nielen doma obľúbený Egon Schiele, ba aj velikán starých majstrov Raphael.

Londýn

Do vynovenej londýnskej Tate Modern sa oplatí ísť, aj keby nechystala žiadnu špeciálnu výstavu. Desaťposchodová prístavba k existujúcej budove bývalej elektrárne na brehu Temže totiž vystavuje vo veľkorysých priestoroch (a zadarmo) množstvo moderného a súčasného umenia z celého sveta, a od decembra dokonca aj zo Slovenska v podobe diel Marie Bartuszovej. Je to práve Tate Modern, ktorá stojí za mnohými putovnými projektmi, ktoré sa z Londýna často posúvajú aj bližšie k nám. Nebude to zrejme prípad pripravovanej výstavy sochára Alberta Giacomettiho ani Modiglianiho.

Výstavu Giacomettiho uvádza s prívlastkom „taká, aká tu ešte nebola“. Kurátori dostali prístup ku kompletnému archívu a dielam v zbierke a správe nadácie Alberta a Anette Giacometti a chystajú sa predstaviť jedného z najdôležitejších umelcov povojnovej Európy v širokom zábere od neznámych raných diel až po bronzové realizácie a maľby.