Denník N

Alexandrovovci sú najprv vojaci, až potom umelci. Sú spievajúcou zbraňou

Členovia armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci vystupujú počas koncertu v Moskve v marci 2016. Foto – TASR
Členovia armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci vystupujú počas koncertu v Moskve v marci 2016. Foto – TASR

Tragická smrť Alexandrovovcov je citeľným bodnutím do ruskej duše. Armádny súbor piesní a tancov totiž symbolizuje sovietske časy aj dnešné Rusko. Je to mimoriadny umelecký ansábel, ktorý je však zároveň mierovou propagandou Kremľa, vývozným artiklom. Patrí k rozpoznávacím znakom Ruska. Matrioška, ​​kalašnikov, Boľšoj Teatr a spievajúci chlapíci v uniformách a v smiešnych okrúhlych čiapkach

Za zrodenie legendy Alexandrovovcov môže do istej miery Adolf Hitler. Jeho vojská nečakane napadli 22. júna 1941 Sovietsky zväz a dovtedajšie spojenectvo sa razom premenilo v nepriateľstvo na život a na smrť. Dva dni po štarte operácie Barbarossa vyšla v novinách Izvestija a Červená hviezda báseň, ktorá burcovala sovietsky ľud k obrane vlasti. Krátky text začínal veršami: „Povstaň, obrovská krajina, povstaň na smrteľný boj! S fašistickou temnou silou, s prekliatou hordou.”

Noviny si prečítal aj Alexander Alexandrov. Hudobný skladateľ, autor vojenských i národných piesní a šéf armádneho súboru piesní a tancov, ktorý založil v roku 1928. Za štyri hodiny napísal na vlastenecký text hudbu. Rázny pochod s výraznou melodickou zvukomalebnosťou. V zhone dorazil na skúšku orchestra a noty napísal kriedou na tabuľu. Na tlač notového záznamu nebol čas. Prví vojaci sa už chystali na cestu na front a Alexandrov ich chcel odprevadiť piesňou, ktorá im dodá guráž, odvahu a zbaví strachu. Na druhý deň sa Alexandrovovci zoradili pred Bieloruskou stanicou v centre Moskvy, odkiaľ odchádzali špeciálne vlaky s vojakmi ústrety Wehrmachtu.

Prvýkrát verejne zahrali Svätú vojnu. „Keď doznel posledný tón, bolo absolútne ticho. Dedko si myslel, že sa skladba nepodarila, že sa ľuďom nepáči, že to je prepadák. Ľudia len stáli a nijako nereagovali. Až zhruba po minúte sa spustil nekončiaci aplauz a nasledovalo päť opakovaní. Svätá vojna sa v tej chvíli stala symbolom, legendou,“ spomínal v dokumente ruskej štátnej televízie Jevgenij Alexandrov, vnuk slávneho skladateľa.

Alexander Alexandrov, zakladateľ súboru. Foto – Wikipedia
Alexander Alexandrov, zakladateľ súboru. Foto – Wikipedia

Svätá vojna síce vyprevádzala vojakov na front, ale verejnosť ju veľmi nepoznala. V texte sa neveštilo rýchle víťazstvo, ale smrteľný, ťažký boj preliaty krvou. To nechcel nikto počuť. Všetko sa zmenilo v októbri 1941, keď sa sovietskej armáde nedarilo odraziť postup Nemcov. Bolo jasné, že Veľká vlastenecká vojna bude dlhá. Svätá vojna v podaní Alexandrovovcov sa začala vysielať denne v štátnom rozhlase po doznení zvonov z Kremľa. Stala sa vojenskou hymnou a mala za cieľ držať ducha a morálku vojakov.

Alexandrovovci ju spievali naživo v zákopoch, v kasárňach, dvakrát ju nahrali na vinylovú platňu. Dnes bez nej nemôže byť jediný ich koncert. Ak vystupujú v Rusku a spustia Svätú vojnu rozpoznateľnú už po prvých tónoch, ľudia v hľadisku sa bez vyzvania zdvihnú zo sedadiel.

Podmanivá hudba má až magickú silu, ktorá v Rusoch oživuje spomienky. Skoro každá ruská rodina je poznamenaná vojnou, tragickou smrťou predkov a tiež hrdosťou z „veľkého“ víťazstva. Táto skladba sa stala súčasťou genetického kódu ruskej spoločnosti a novým a novým generáciám pripomína, ako kedysi sovietska ríša bojovala s Nemcami. Aj preto sa potom ťažko Rusi zbavujú stereotypného pohľadu na svet zaťaženého minulosťou a delenia na my a oni.

V sídle NATO

Svätá vojna si pripísala aj najväčšie nevojenské víťazstvo v dejinách Ruska. A to, keď ju Alexandrovovci v roku 2007 zaspievali priamo v centrále NATO v Bruseli. V mieste, kde nikdy žiadny ruský umelec nevystúpil. Nápad vznikol spontánne počas belgického turné súboru. Vtedajšie vzťahy Ruska a Západu boli zrovna v tej lepšej fáze, a tak stačila bezpečnostná previerka, pár rýchlych povolení a umelecký súbor ruskej armády sa ocitol priamo v srdci niekdajšieho najväčšieho protivníka.

Sálu pre pár stoviek ľudí zaplnilo dvetisíc divákov. „Vedeli sme, že v hľadisku sú aj ľudia, ktorí majú veľmi negatívny postoj k Rusku. Ale všetkých nás spojila hudba. Tlieskali v stoji a v tej chvíli zabudli na ideológiu, politiku, rozpory. Kričali bravó,“ povedal mi pred rokmi dlhoročný člen Alexandrovovcov Viktor Kadinov.

Ľudia z NATO si brali po koncerte zadarmo cédečká Alexandrovovcov a v belgických novinách vyšli v nasledujúci deň články s titulkami: Rusi bez jediného výstrelu dostali NATO!

Misia splnená, mohli si povedať ruskí generáli doma v Moskve. Cudzinci podľahli kúzlu Alexandrovovcov rovnako ako v roku 1945 Winston Churchill. V Jalte sa práve končilo zákulisné politické rokovanie Stalina, Roosevelta a Churchilla. Sféry vplyvu v Európe boli viac-menej podelené a štátnikov čakal na konci Jaltskej konferencie zábavný program. Na pódium nastúpili Alexandrovovci.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie