Denník N

Na juhu Poľska je viac smogu ako v Pekingu, ľudia kúria uhlím aj plastovými fľašami

Zámok na krakovskom Waveli zahalený v smogu. Foto – flickr.com/Grzegorz Bednarczyk
Zámok na krakovskom Waveli zahalený v smogu. Foto – flickr.com/Grzegorz Bednarczyk

Poľská dedina Skała sa vinou rekordného znečistenia ovzdušia dostala aj do svetových médií.

Podkrakovská dedina Skała s 9-tisíc obyvateľmi vždy túžila dostať sa na titulné stránky svetových médií. Je o čom písať, na jej území sa nachádza Ojcovský národný park, jeden z najkrajších v Poľsku.

Obyvateľom Skały sa to konečne podarilo, nedávno o obci napísal aj britský Financial Times. Ale nie pre krásu národného parku, ale vďaka rekordnému smogu, ktorý v tomto mestečku dosahuje 2000 percent povolenej normy.

Ovzdušie je tu horšie ako v Pekingu alebo v priemyselných oblastiach Sliezska. Samotná Skała by sa mohla stať objektom postapokalyptického turizmu, podobne ako Černobyľ.

Takéto zlé je to aj vo viacerých iných dedinách južného Poľska, najmä Malopoľského vojvodstva a juhu Sliezska.

„O Skałe sa začalo hovoriť ako o novom hlavnom svetovom meste smogu. Podobná alebo horšia situácia je aj v Novom Targu pri slovenských hraniciach, kde zariadenie nameralo ešte vyššie čísla. Je tiež veľa miest, kde nie je žiadny monitoring a môže to tam byť ešte horšie ako v Skałe,“ hovorí pre Denník N Andrzej Gula, predseda organizácie Krakovská smogová hliadka.

Lepšie už bolo

Poľsko už raz obrovský smog, ktorý bol veľkým problémom v 80. a na začiatku 90. rokov, takmer vyriešilo. Vtedy bol príčinou ekologickej katastrofy hlavne socialistický priemysel. Najhoršia situácia bola v Sliezsku. V Katoviciach a ostatných mestách Hornosliezskeho priemyselného okruhu sa proste nedalo dýchať.

Dnes je situácia v Katoviciach relatívne dobrá, obyvatelia Krakova sem môžu chodievať na ozdravné túry. Vzduch v hlavnom meste Sliezska je na prekvapenie lepší ako v Zakopanom, Krynici, Rabke aj iných sanatórnych rezortoch v Karpatoch.

V Krakove bol zdrojom znečistenia hlavne metalurgický kombinát v Novej Hute na východe mesta. Od juhozápadu mesto otravovali toxické emisie z priemyselných závodov v podkrakovskej Skawine. Všetko dopĺňali emisie z uhoľných kotlov a áut, ktorých však bolo oveľa menej ako teraz.

V 90. rokoch sa kvalita ovzdušia prudko zlepšila, najmä v Krakove. Z mesta takmer zmizol ťažký priemysel a existujúce továrne a uhoľné elektrárne sa prispôsobili prísnym ekologickým štandardom EÚ (aj keď i teraz sa vyskytujú škandály – napríklad krakovská huta niekoľkokrát vypustila toxické výpary a štátna ekologická inšpekcia prakticky nereagovala).

Takmer všetky socialistické paneláky prešli v 90. rokoch rozsiahlou termomodernizáciou. Mesto likvidovalo staré uhoľné kotly a pripájalo budovy k systému centrálneho vykurovania. Zlepšila sa aj kvalita mestskej dopravy – namiesto starých ikarusov dnes jazdia už výlučne ekologické autobusy a moderné električky.

Na poľskej strane Tatier sa dokonca svojho času entuziasticky pustili do rozvoja geotermálnej energetiky. Po roku 2000 však nadšenie zmizlo a ľudia sa vrátili k uhliu.

Pozor smog, dusíme sa. Aktivisti z Greenepace protestujú na Waweli. V iných mestách je to však ešte horšie. Foto - flickr.com/Greenpeace Polska
„Pozor, smog, dusíme sa!“ Aktivisti z Greenepace protestujú na Waweli. V iných mestách je to však ešte horšie. Foto – flickr.com/Greenpeace Polska

Keď Poľsko v roku 2004 vstupovalo do EÚ, nálady boli optimistické. „Problém smogu sme zvládli a už sa nevráti, veď sme súčasťou Únie, ktorá kladie veľký dôraz na ekológiu,“ mysleli si Poliaci.

Smog sa však postupne vrátil. Približne po roku 2010 sa stal neznesiteľný, hoci až do roku 2013 sa vláda a samosprávy tvárili, že problém neexistuje. Zlom nastal v roku 2012, keď Andrzej Gula a Ewa Lutomská zriadili Krakovskú smogovú hliadku. Podobné iniciatívy sa objavili v celom Poľsku. O smogu sa konečne začalo hovoriť a v Krakove s ním chceli aj niečo robiť.

Hlavná príčina – uhlie a smeti

Prečo sa situácia tak prudko zhoršila? „Po roku 1989 sa síce zlepšila situácia s priemyslom, ale pritom stále pribúdali nové rodinné domy, v ktorých sa kúri hlavne uhlím. V Poľsku pomer uhlia v kúrení v prípade rodinných domov je 72 percent, čo je oveľa viac ako v Českej republike a na Slovensku. Problémom je, že nikto nekontroluje kvalitu uhlia a samotných kotlov. Väčšina z nich by na Slovensku nespĺňala základné normy. V Poľsku kúria aj uhoľným odpadom,“ hovori Andrzej Gula.

V 90. rokoch Poľsko postupne prešlo na plyn a niekde (Podhalie) aj na obnoviteľné zdroje energie vrátane geotermálnej energie. Uhoľné bane mali vo veľkom skončiť pre svoj negatívny vplyv na životné prostredie a svoju nerentabilitu.

Vláda Jerzyho Buzeka (1997 – 2001) realizovala program obmedzenia ťažby: každý baník, ktorý dobrovoľne odišiel z práce, získal príspevok zhruba 10-tisíc eur, čo na vtedajšie pomery bola obrovská suma (ako 25-tisíc eur dnes).

Uhoľné bane už nemali prijímať nových baníkov, v prevádzke malo ostať iba zopár rentabilných baní a priemysel Sliezska sa mal prispôsobiť moderným technológiám. Uhlie malo v domácnostiach postupne skončiť a používať sa ako palivo iba v moderných elektrárňach.

Okolo roku 2000 sa však začal prudký rast cien plynu a moci v Rusku sa chopil Vladimir Putin. Plyn sa stal súčasťou politiky a uhlie sa stalo poľskou odpoveďou na energetické vydieranie. Na program dobrovoľných banských dôchodkov sa rýchlo zabudlo, ťažba uhlia sa zvýšila a každá ďalšia vláda viac alebo menej podporovala uhlie ako základ poľskej energetickej nezávislosti.

Kúria aj odpadom

Veľkú rolu v tom zohrala aj jeho cena. Po roku 2000 sa uhlie stalo najlacnejším zdrojom energie pre domácnosť. Pre obyvateľov panelákových bytov v mestách to až tak neplatí, v ich prípade sa oplatí pripojiť k systému centrálneho mestského vykurovania, ani plyn nie je pre menšie byty až taký drahý.

Problémom sú rodinné domy, ktoré väčšinou neprešli termomodernizáciou. Rodina s mesačným príjmom na osobu 1500 – 2000 zlotých má na výber: platiť 100 – 200 zlotých mesačne za uhlie alebo 400 – 500 za plyn.

Ľudia si pritom navykli kúriť aj odpadom. Je zaujímavé, že to robia aj ľudia s nadpriemerným platom. Je to otázka mentality: kým na severe Poľska sa smeťami neohrievajú ani chudobní ľudia, v Malopoľsku je to všeobecne akceptovateľné, najmä v dedinách a menších mestečkách. Práve tak je to v Skałe a iných obciach v oblasti Ojcovského národného parku, kde smeti používa na kúrenie väčšina obyvateľov vrátane tých majetných.

Zasnežený a znečistený Krakov. Foto – autor
Zasnežený a znečistený Krakov. Foto – autor

V Krakove na boj s touto praxou už nestačia obyčajné metódy ako hliadky mestskej polície. Na žiadosť mestského poslanca Krakova Łukasza Wantucha sa od budúcej zimy budú na kontrolu dymu používať drony. Mestská rada Krakova už takéto uznesenie prijala, teraz sa chystajú detaily.

„Problém je v tom, že mestská polícia nemôže kontrolovať popol zo súkromného kotla cez noc, a práve vtedy ľudia spaľujú odpad. Drony v noci zistia, v ktorých domoch sa pálili napríklad plastové fľaše, a potom sem ráno prídu policajti. Vďaka dronom mestská polícia už nebude musieť robiť hliadky u všetkých, ale príde len tam, kde sa s vysokou pravdepodobnosťou kúri smeťami,“ komentuje pre Denník N Lukasz Wantuch.

V Krakove pritom od roku 2019 bude platiť zákaz kúrenia uhlím. Snahy Krakova však nič nezmôžu, kým sa nevyrieši situácia v okolitých obciach ako Skała, Sułoszowa alebo Liszki. Podľa slov Andrzeja Gułu v Malopoľskom vojvodstve sa vďaka dotáciám podarilo vymeniť asi 3-tisíc kotlov za nové, ekologické. V tom istom čase však pribudlo 13-tisíc nových uhoľných kotlov starej generácie, v ktorých sa dá kúriť odpadom.

Napriek tomu, že niektoré samosprávy so smogom skutočne bojujú, nielenže nevidieť výsledky, ale kvalita vzduchu sa každým rokom zhoršuje. Kým Sejm neschváli zákaz používania kotlov starej generácie, asi to ani lepšie nebude.

Teraz najčítanejšie