štvrtok

Kaliňák: Korupcia na najvyšších miestach neexistuje, niet čo stíhať

Keďže za minulý rok nevie minister o žiadnom prípade korupcie, tak nie je. Tak to vidí minister vnútra Robert Kaliňák.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Korupciu v najvyšších kruhoch nemožno stíhať, pretože neexistuje, povedal minister vnútra Robert Kaliňák. Preto sa Slovensko v roku 2017 nedočká odstíhania korupcie na najvyšších poschodiach politiky.

„Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať,“ vysvetlil Kaliňák v stredu po tlačovej konferencii k vyhodnoteniu dopravno-bezpečnostnej situácie za rok 2016 v odpovedi na otázku, či sa Slovensko dočká v roku 2017 stíhania korupcie na najvyšších poschodiach politiky.

„Povedzte mi jeden príklad za minulý rok, kde na najvyšších poschodiach politiky bola spáchaná korupcia. Prosím, aspoň jeden. Povedzte mi aspoň jeden. Neviete? Nestala sa. Ani vy tú informáciu nemáte, ani ja ju nemám,“ argumentoval.

NAKA aj Úrad špeciálnej prokuratúry pritom preverovali z korupcie aj samotného Kaliňáka. A to v súvislosti s tým, ako kúpil podiel vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Existuje podozrenie, že ho Kaliňák kúpil príliš lacno.

„Úrad špeciálnej prokuratúry ubezpečuje, že sa bude zaoberať všetkými skutočnosťami, ktoré boli mediálne prezentované v súvislosti s B. A. Haus,“ napísala ešte v júni hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová na otázku, či preveria fakt, že Kaliňák mohol kúpiť podiel vo firme B. A. Haus od Bašternáka pod cenu. Prípad dozoroval prokurátor Vasiľ Špirko, ktorého neskôr obvinili v súvislosti s iným prípadom. Obvinenie generálna prokuratúra zrušila.

Vo štvrtok Daniel Lipšic zverejnil, že toto podozrenie už NAKA nevyšetruje. "Vyšetrovateľ NAKA sa vo svojom uznesení nedal zahanbiť. Vo vzťahu k podozreniu, že uvedenou transakciou mohli byť legalizované príjmy z daňových podvodov L. Bašternáka uviedol, že nie sú známe informácie, ktoré by nasvedčovali, že by všetky alebo čo i len niektoré spoločnosti v ktorých štatutárnych orgánoch L. Bašternák posobí alebo v minulosti posobil, neoprávnene uplatňovali nadmerné odpočty k dani z pridanej hodnoty," napísal Lipšic. Bašternáka pritom od marca pre neoprávnené nadmerné odpočty DPH vyšetrujú.

Polícia ani prokuratúra vo štvrtok na otázky v tejto veci neodpovedali.

Korupciu vidí aj SIS

Iný názor ako Kaliňák na existenciu korupcie na najvyšších miestach má Slovenská informačná služba. "Naša spravodajská služba v hodnotenom období zaznamenala prípady podozrenia z korupcie a klientelizmu pri verejnom obstarávaní a nakladaní s majetkom štátu a samosprávy, pri čerpaní dotácií zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ a pri činnosti orgánov finančnej správy, polície, prokuratúry a súdov. Služba tiež externých príjemcov informovala o podozreniach z nezákonného ovplyvňovania rozhodovania súdov a prokuratúry," napísala SIS v poslednej výročnej správe. Všimol si to analytik Progresívneho Slovenska Martin Dubéci.

Prezident nemá presné informácie, tvrdí Kaliňák

Kaliňák nesúhlasí s tvrdením prezidenta Andreja Kisku, ktorý v novoročnom príhovore uviedol, že na Slovensku už príliš dlho trvá neudržateľná situácia, keď veľká časť ľudí považuje neochotu štátu skutočne bojovať s korupciou a nastoliť rovnosť pred zákonom za závažný problém a niektorí predstavitelia štátu sa tvária, že sa nič nedeje.

„Ja si myslím, že nemá pán prezident úplne presné informácie,“ reagoval. „Ani on, ani ja, ani nikto ďalší z politikov nie sme vyšetrovatelia. A jednoducho premietať novinové články do reality je obrovskou chybou, pretože sú nepravdivé, čo potvrdilo viacero káuz,“ vysvetlil minister.

Ani vyšetrovanie káuz netrvá dlho

Podľa Kaliňáka sa situácia v oblasti boja proti korupcii za posledné roky zmenila výrazne k lepšiemu – prijalo sa množstvo protikorupčných a ďalších opatrení. „To znamená, že je situácia dramaticky lepšia a ja teraz úplne presne neviem, v ktorej oblasti teda mal pán prezident čo na mysli, ale tiež sa každý z nás má vyhýbať tomu, aby vynášal súdy za tých, ktorí sú tu na to oprávnení,“ vysvetlil.

Kaliňák reagoval na výhradu Kisku, že vyšetrovanie káuz trvá neprimerane dlho. „Myslím si, že naozaj vyšetrovanie nie je súťaž, a my sme v niektorých prípadoch aj po 17 rokoch uzavreli prípady. Proste niektoré trvajú dlhšie a niektoré trvajú kratšie, ale to je proste princíp a my sme pripravení každý jeden prípad dopodrobna vysvetliť, aby ste mali všetky relevantné informácie a mohli dopodrobna posúdiť, či polícia v tej veci urobila dosť, alebo málo,“ ozrejmil.

Za negatívnym naladením verejnosti v tejto oblasti Kaliňák vidí médiá. „To, že vyvolávajú médiá tú náladu a neustále opisujú kauzy vymyslené, deformované alebo nepravdivé, to je vec, s ktorou musíme tento rok začať bojovať. Musíme sa pravde pozrieť do očí,“ predznačil.

Hlavné úlohy sú jasné, keď korupcia neexistuje

Hlavnými úlohami rezortu vnútra v tomto roku budú bezpečnosť na Slovensku, boj proti terorizmu a extrémizmu, ďalšia modernizácia vybavenia hasičov, ale napríklad aj rekonštrukcia viacerých policajných budov.

„Mal by tam vzniknúť nový špecializovaný odbor boja proti terorizmu a extrémizmu, kam pôjdu z nášho pohľadu špičky našich najlepších odborníkov z NAKA, a mali by sme sa intenzívnejšie venovať týmto témam. Myslím si, že terorizmus aj extrémizmus sú veci mimoriadne ohrozujúce nielen bezpečnosť, ale aj základné kamene demokracie. V každom štáte preto musíme byť omnoho prísnejší a tvrdší v tejto oblasti. Aj preto to bude mať osobitnú pozornosť,“ zdôraznil Kaliňák.

Neskôr sa opravil

Vo štvrtok podvečer vydal Kaliňák stanovisko, že médiá jeho tvrdenie prekrútili. „Ministerstvo vnútra sa ohradzuje voči spôsobu ako niektorí novinári interpretujú boj proti korupcii na Slovensku. Minister vnútra nikdy nepovedal, že na Slovensku korupcia neexistuje,“ napísal jeho tlačový odbor.

„Tvrdíme, že ani novinári, ani mimovládne organizácie, ani opoziční politici neprišli vlani so žiadnym obvinením z korupcie, ktoré by sa týkalo niektorého z členov vlády. Prichádzali na stôl len kauzy, ktoré boli deformované, menené alebo úplne vymyslené.“ Za nezmysel označil Kaliňák kauzu Bašternák ešte v marci.

Kaliňák hovorí, že korupciu vyšetrujú: „V roku 2014 bolo za korupciu stíhaných 141 ľudí, z toho 28 za prijímanie úplatku, 89 za podplácanie, 13 za nepriamu korupciu a 12 za volebnú korupciu. Sú medzi nimi aj prípady, kedy sme za korupciu stíhali vicežupana za Smer,“ napísal. Aj v tomto prípade je však podozrenie, že polícia prípad odflákla. Vicežupan Vladislav Borík totiž najprv povedal, že plnil len pokyny Tibora Glendu, krajského predsedu Smeru v Nitre. Polícia sa ale na Glendu zásadne nezamerala a Borík neskôr svoju výpoveď odvolal.

Prečítajte si celé Kaliňákove opravné stanovisko:

Ministerstvo vnútra sa ohradzuje voči spôsobu ako niektorí novinári interpretujú boj proti korupcii na Slovensku. Minister vnútra nikdy nepovedal, že na Slovensku korupcia neexistuje.

Tvrdiť, že sa na Slovensku s korupciou nebojuje, je neférové a účelové a už vôbec nie pravdivé. Rovnako tak, že situácia na Slovensku s korupciou v roku 2016 je neudržateľná. Je to aj úplná ignorácia rebríčka Transparency International v boji proti korupcii, kde Slovensko oproti vláde Ivety Radičovej poskočilo o 16 miest. Pri interpretácií výrokov ministra vnútra R. Kaliňáka sa novinári priamou otázkou opýtali na korupciu na najvyšších miestach – úrade vlády či u ministrov a ich prípadne stíhanie a čo hovorí na výrok prezidenta, že situácia v roku 2016 s korupciou je neudržateľná. Na čo minister odpovedal otázkou: „Povedzte mi aspoň jednu korupčnú kauzu, ktorá sa týkala ministrov na Slovensku za minulý rok?!“ Ani jeden z novinárov na to odpovedať nedokázal.

Minister nikdy nepovedal, že korupcia na Slovensku nie je. Tvrdíme, že ani novinári, ani mimovládne organizácie, ani opoziční politici neprišli vlani so žiadnym obvinením z korupcie, ktoré by sa týkalo niektorého z členov vlády. Prichádzali na stôl len kauzy, ktoré boli deformované, menené alebo úplne vymyslené. Sám Gabriel Šípoš z Transparency International vo svojom blogu, kde rozoberal sms-správy novinárov s poslancom Gáborom Grendelom  napísal, že v „99% káuz, o ktorých médiá píšu, nie je ani stopa po dôkazoch korupcie. Väčšinou ide o súbor indícií, konfliktov záujmov, nepriamych prepojení.“

Dobrým príkladom je prípad ministra Plavčana a Študentského pôžičkového fondu, kde v zmysle Trestného zákona aj Trestného poriadku absentuje najzákladnejšia esencia toho, aby trestným činom mohla byť a to je škoda. Naopak investovaním neviazaných finančných prostriedkov Študentského pôžičkového fondu organizácia zarobila 1 milión eur, jej majetok teda značne narástol.

Každé jedno podozrenie z korupcie na Slovensku sa vyšetruje a vyšetrujú ho tí, ktorí na to majú oprávnenie – vyšetrovatelia a prokurátori. Hovoria za to aj čísla, keď v posledných štyroch rokoch bolo z korupcie obvinených viac ako 500 ľudí. Napríklad v roku 2015 bolo za trestné činy korupcie stíhaných 111 osôb, 31 za trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske, 72 za trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a 8 za iné trestné činy. V roku 2014 bolo za korupciu stíhaných 141 ľudí, z toho 28 za prijímanie úplatku, 89 za podplácanie, 13 za nepriamu korupciu a 12 za volebnú korupciu. Sú medzi nimi aj prípady, kedy sme za korupciu stíhali vicežupana za Smer, bývalého policajného riaditeľa hraničnej polície alebo rektora policajnej akadémie, sú medzi nimi aj primátori a starostovia a aj úradníci na ministerstvách. Netreba zabúdať ani na obvinenie troch ministrov z minulých volebných období.

Žiaľ, novinári mnohé prípady vydávajú za korupciu, aj keď porušenie zákona vôbec nejde. Napríklad nedávny útok na nákup zdravotníckeho vybavenia pre Nemocnicu sv. Michala, kde sa vo veľmi krátkom čase ukázalo, že nemocnica nakupovala transparentne a za najnižšie ceny. Rovnako aj v prípade predraženého nákupu CT-prístrojov sa nakoniec ukázalo, že ten, kto sa prvý pri verejnom obstarávaní snažil manipulovať tender v nemocnici v Piešťanoch, bol lekár a neskôr aj poslanec za OĽaNO, ktorý za to získal Bielu vranu. A tú musel nakoniec potupne vrátiť. Vláda R. Fica tento navyše tento nákup zastavila.

Ak sa za neudržateľnú situáciu ukazuje prípad Gorila, netreba ignorovať, že je to prípad druhej Dzurindovej vlády a týka rokov 2005 a 2006.  Súčasní opoziční poslanci SaS a OĽaNO, ktorí boli vo vláde v rokoch 2010-2012, neurobili pre vyšetrenie Gorily vôbec nič. Aj minister vnútra aj policajný prezident jasne povedali, že po skončení vyšetrovania musí byť v Gorile urobený odpočet a verejnosť má byť informovaná, ako jednotlivé trestné stíhania dopadli a prečo.

Priestor na korupciu na Slovensku sa naopak v minulom volebnom období výrazne zmenšil. Napríklad ministerstvo vnútra zaviedlo pri verejných obstarávaniach tzv. elektronické trhovisko, ktoré je anonymné a tak akékoľvek dohody pri verejných súťažiach sú výrazne obmedzené. Toto najväčšie protikorupčné opatrenia ušetrilo za takmer 2 roky fungovania 182 miliónov eur z verejných zdrojov, to je 5,5 miliardy slovenských korún. Rovnako sme prišli s novelou zákona o financovaní politických strán, ktoré rovnako prinieslo transparentnosť do tejto oblasti a túto legislatívu ocenilo aj zoskupenie GRECO, teda skupina štátov proti korupcii pri Rade Európy. Ministerstvo vnútra nemalo počas súčasného vedenia žiadnu korupčnú kauzu, ktorá by sa týkala verejných obstarávaní, naopak nakupuje transparentne a v cenách, ktoré sú mnohokrát o tretinu nižšie ako sú trhové ceny.

Rovnako sme sa popasovali od roku 2012 aj s prípadmi daňových podvodov, keď práve prijatým opatreniam (kontrolný výkaz DPH, obmedzenie hotovostných platieb na 5000 eur a pod.) sa na daniach vybralo viac ako 2,5 miliardy eur. Aj práve preto, už k takým podvodom na daniach, k akým dochádzalo v rokoch 2010 až 2012, obdobia, ktorého sa týkajú aj podozrenia v prípade Bašternák, dnes dochádzať nemôže. V tomto volebnom období už došlo k prijatiu prísneho protischránkového zákona, čo je ďalšia tehlička do múru boja proti korupcii.

Orgány činné v trestnom konaní vyšetrujú a aj budú vyšetrovať každý korupčný prípad, kde dôkazná situácia ukáže, že niekto bral alebo ponúkal úplatky. A je irelevantné, či je to lekár, starosta obce, primátor, župan, úradník alebo minister.

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 82596 z vás dostáva správy e-mailom