Denník N

Päť lekcií poľského populistického vládnutia

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Po roku má Kaczyński v rukách sociálne transfery i imigráciu. Kým kontroluje tieto dve bašty voličského sentimentu, je v bezpečí.

Jarosław Kaczyński, de facto vodca Poľska, sa stal popri Donaldovi Trumpovi predstaviteľom populistickej hrozby pre západný model demokracie. S očakávaním Trumpovej inaugurácie do úradu amerického prezidenta 20. januára je potrebné pripomenúť si prvý rok populistickej vlády v Poľsku. Výsledky totiž boli iné, než sa čakalo.

Bude opakovať chyby

Konvenčný pohľad na to, čo čaká USA (a možno aj Francúzsku a Holandsko) v roku 2017, je nevypočítateľný vládca, čo bude schvaľovať rozporuplné opatrenia, ktoré budú primárne prospešné tým bohatým. Chudobní stratia, pretože populisti nemajú napriek sľubom v pláne obnovovať výrobné pracovné miesta. A bude pokračovať masívny príval migrantov a utečencov, pretože populisti nemajú žiadny plán na riešenie jadra týchto problémov. Vo výsledku to budú populistické vlády, ktoré sa – neschopné efektívnej vlády – rozdrobia a ich vodcovia budú buď čeliť obžalobe, alebo sa im nepodarí znovu vyhrať voľby.

Kaczyński čelil podobným očakávaniam. Liberálni Poliaci si mysleli, že bude pracovať v prospech bohatých, vytvorí chaos a čoskoro urobí chybu, čo je presne to, čo sa stalo v rokoch 2005 – 2007, keď naposledy vládla Poľsku Kaczyńského strana Právo a spravodlivosť (PiS).

Nie neoliberalizmu

Liberáli sa však mýlili. PiS sa transformovala z ideologického nič do strany, ktorá bola schopná pripraviť šokujúce zmeny s rekordnou rýchlosťou a efektivitou. Iné krajiny, ktoré v súčasnosti očakávajú populistickú vládu, by mali vziať na vedomie jej hlavné charakteristické znaky.

Nie neoliberalizmu. V rokoch 2005 – 2007 prijala PiS neoliberálne ekonomické opatrenia (napríklad zrušenie najvyššej kategórie dane z príjmu či zrušenie dane z nehnuteľnosti); teraz uzákonila najväčšie sociálne transfery súčasných poľských dejín. Rodičia dostávajú príspevok 500 zlotých (113 eur) mesačne za každé ďalšie dieťa po ich prvom, alebo na všetky deti u chudobnejších rodín (priemerný čistý mesačný príjem je zhruba 2900 zlotých, ale viac ako dve tretiny Poliakov zarábajú menej). Výsledkom je, že miera chudoby klesla o 20 – 40 percent a o 70 – 90 percent u detí.

A výpočet pokračuje: V roku 2016 predstavila vláda lieky zadarmo pre ľudí nad 75 rokov. Minimálna mzda je teraz vyššia, než o akú usilovali odbory. Vek odchodu do dôchodku bol znížený zo 67 rokov pre ženy i mužov na 60 rokov pre ženy a 65 rokov pre mužov. Vláda tiež plánuje úľavu na daniach pre daňových poplatníkov z nízkej príjmovej skupiny.

Majster poriadok

Obnovenie „poriadku“. Nezávislé inštitúcie sú najdôležitejším nepriateľom populizmu. Populistickí vodcovia sú manipulátori. Pre populistov je to liberálna demokracia, ktorá vedie k chaosu a ktorú musí „dať do poriadku zodpovedná vláda“. Pluralizmus médií vedie k informačnému chaosu, nezávislé súdnictvo znamená právny chaos, nezávislá verejná správa vytvára inštitucionálny chaos. A silná občianska spoločnosť je receptom na chronické hašterenie a konflikt.

Populisti však veria, že takýto chaos sa neobjaví len tak. Je to výsledok práce zradných cudzích mocností a ich domácich bábok. Aby sa Poľsko stalo znova „veľkým“, musia národní hrdinovia týchto zradcov poraziť, pretože to nie sú rovnocenní uchádzači o moc. Populistickí lídri majú teda povinnosť obmedziť práva svojich oponentov. Ich politický ideál vskutku nie je poriadok, ale skôr podriadenosť všetkých nezávislých zdrojov moci, ktoré by ich mohli ohroziť: súdy, médiá, biznis, kultúrne inštitúcie, mimovládne organizácie a podobne.

Nejaké voľby budú

Volebná diktatúra. Populisti vedia, ako vyhrať voľby, ale ich koncepcia demokracie ďalej nedosahuje. Naopak, populisti vidia práva minorít, oddelenie vládnej moci a nezávislé médiá – všetko základy liberalizmu – ako útok na vládu väčšiny a preto na samotnú demokraciu.

Politický ideál, o ktorý sa populistická vláda usiluje, je v podstate volená diktatúra. A nedávna skúsenosť v USA napovedá, že to môže byť udržateľný model. Koniec koncov, všetko záleží na tom, ako sa tí pri moci rozhodnú zorganizovať voľby, čo môže zahŕňať prekreslenie volebných okrskov či upravenie pravidiel riešiacich financovanie kampaní či politickej reklamy. Voľby môžu byť sfalšované nepostrehnuteľne.

Prejaviť silu

Sila robí rozdiel. Populisti ťažia zo šírenia falošných správ, ohovárania svojich protivníkov a sľubovania zázrakov, ktoré mainstreamové médiá berú ako normálne vyhlásenie v rámci kampaní. Je však chybou si myslieť, že pravda je efektívnou zbraňou proti „postpravde.“ V postpravdivom svete je to sila, nie overovanie faktov, ktorá rozhoduje. Kto je najviac bezcitný a bezškrupulózny, vyhráva.

Populisti sú neslušní a nadradení. Stúpenci Trumpa napríklad vidia bezočivosť ako dôkaz dôveryhodnosti, zatiaľ čo zdvorilosť, pravdu a rozum ako známku elitárstva. Pokiaľ sa majú ľudia horšie v liberálnej demokracii, tým horšie pre liberálnu demokraciu.

Tí, ktorí by populizmu vzdorovali, sa musia zmieriť s faktom, že pravda nestačí. Musia ukázať tiež odhodlanie a bezohľadnosť, ale bez toho, aby sa stali odrazom svojich oponentov.

Súčasná situácia v Poľsku môže slúžiť ako užitočný príklad. Po roku ustupovania začali dve najväčšie opozičné strany okupovať Sejm (poľský parlament), aby protestovali proti ilegálnemu hlasovaniu o štátnom rozpočte. Vyzývajú Kaczyńského vládu: ustúp alebo pristúp k násiliu. Prehrá tak alebo tak.

Čo s migráciou?

Nacionalizmus nezomrel. Bohužiaľ, to, čo v Poľsku ani inde neprehrá, je nacionalizmus – jediná ideológia, ktorá prežila v postideologickej ére. Tým, že apelujú na nacionalistický sentiment, získali populisti podporu všade, bez ohľadu na ekonomický systém či situáciu, pretože nacionalizmus je poháňaný externými faktormi, najmä prílivom migrantov a utečencov.

Politici hlavného prúdu, ale najmä ľavica, nemajú v súčasnosti na túto tému žiadny efektívny argument. Stavať sa proti migrácii odporuje ich ideálom, zatiaľ čo jej podpora znamená istú porážku vo voľbách.

Voľba by však mala byť jasná. Buď oponenti populizmu drasticky zmenia svoju rétoriku ohľadom migrantov a utečencov, alebo budú naďalej vládnuť populisti. Migranti a utečenci prehrajú v každom z týchto scenárov, ale to aj liberálna demokracia. Takéto vyhliadky nie sú pekné – áno, ničia liberálne hodnoty –, ale ako sme videli, populisti sú schopní oveľa odpornejších kompromisov.

Po roku populizmu v Poľsku uspel Kaczyński v zavedení kontroly nad dvomi témami, ktoré sú voličom blízke: sociálne transfery a imigrácia. Kým kontroluje tieto dve bašty voličského sentimentu, je v bezpečí. Tí, ktorí sa snažia oponovať Trumpovi alebo Marie Le Penovej vo francúzskych prezidentských voľbách v apríli, môžu z tohto faktu vyvodiť vlastné závery.

© Project Syndicate

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie