Denník N

V Markíze sa zmýlili. Ľudí, ktorí ju sledovali cez anténu, získajú len ťažko, hovorí Máčaj

Deň otvorených dverí v Markíze. Foto – TASR
Deň otvorených dverí v Markíze. Foto – TASR

Bývalý šéf Telekomunikačného úradu Branislav Máčaj hovorí, prečo bude pre Markízu ťažké po odchode z antény preorientovať ľudí na iné technológie.

Pred takmer desiatimi rokmi bol BRANISLAV MÁČAJ vysoko postavený úradník, šéf Telekomunikačného úradu. Prvá vláda Roberta Fica ho poverila, aby zariadil hladký prechod z analógového na digitálne vysielanie. V pláne bolo vybrať čo najviac firiem, ktoré by šírili signál cez anténu (preto, aby si konkurovali a nevydierali televízie poplatkami za vysielanie), a zabezpečiť, aby sa do antény zmestilo čo najviac televízií (preto, aby sa tu nezakonzervovali traja hlavní televízni hráči, ale aby si diváci mohli pozrieť cez anténu aj niečo nové, možno aj RTL). Príbeh sa skončil inak: Máčaja odvolali pre nezvládnutý prechod na digitál, vysielací tender vyhral monopol v tom čase spájaný s vlastníkom TV JOJ a vysielací priestor v anténe zostal úzky. Máčaja sme sa pýtali aj na to:

  • či tento príbeh súvisí s tým, že dnes Markíza cez anténu nevysiela,
  • prečo na rozdiel od nás v Česku pozerá väčšina divákov televízie cez anténu,
  • aká je šanca, že Markíza po odchode z antény opäť získa pozíciu trhového lídra,
  • prečo si myslí, že je zvyšovanie koncesionárskych poplatkov neakceptovateľné.

Markíza odišla z vysielania cez anténu, stratila tým divákov a s nimi aj líderstvo na trh. Ako hodnotíte toto rozhodnutie?

Sú dve možnosti: Buď si v Markíze povedali, že nevadí, ak stratia pár percent na trhu, ale ušetria vďaka tomu aj 8 miliónov eur ročne, ktoré platia za šírenie signálu cez anténu spoločnosti Towercom. Druhá možnosť je, že v Markíze neodhadli situáciu a mysleli si, že tá televízia je pre ľudí natoľko atraktívna, že ak budú vopred informovať o jej odchode z anténovej platformy, tak si ľudia kvôli nej kúpia satelit alebo prejdú ku káblovému alebo IPTV poskytovateľovi signálu. Podľa môjho názoru sa v tomto strašne zmýlili.

Myslíte si, že ľudia kvôli Markíze na spoplatnené technológie neprejdú?

Neviem to presne odhadnúť, ale v každom prípade platí, že tieto televízie žijú z reklamy. Televízia musí byť nasýtená reklamou a ľudia používajúci anténu to akceptovali. Množstvo reklamy chápali ako kompenzáciu za to, že Markízu sledovali zadarmo. Keď sa pozriete na reakcie ľudí v diskusiách, vidíte, že sú z toho vytočení: Mám za reklamu prerušovanú filmom – aj keby nie priamo televízii, ale šíriteľovi jej signálu – platiť? Je tu ešte druhá skupina ľudí, ktorí o prechod na iné technológie nemajú záujem, pretože sú pre nich užívateľsky nezaujímavé. Je s tým robota, starosti, stojí to peniaze.

Satelit či káblovka majú viac kanálov než bezplatná anténa. To by mohlo zabrať.

Načo je niekomu dobrých 170 kanálov? Aj keď niektorí ľudia majú 170 kanálov, reálne pozerajú 20.

Foto – TASR
Foto – TASR

Práve preto nerozumiem – aj doteraz niektorí ľudia platili za káblovku, hoci na nej nevyužili oveľa viac kanálov než na anténe. Takže hromadný prechod na spoplatnené vysielanie nie je úplne vylúčený.

Medzi divákmi používajúcimi anténu nájdete zrejme aj viac ľudí v staršom veku, ktorí si takéto platformy neobstarajú – ani to nevyužijú, ani o to nemajú záujem. O týchto ľudí televízia zrejme prišla. A to ešte nehovoríme o užívateľskej priateľskosti. Napríklad pri satelite, a to je v obciach často jediná alternatíva k terestriálnemu vysielaniu, musíte aj niekoľkokrát do roka meniť orientáciu alebo nastavenie. Pre človeka, ktorý v tom nie je gramotný, je to neriešiteľný problém. Doteraz si zapol televízor a išlo to.

Hovoríte, že ide zrejme hlavne o ľudí v staršom veku. V rozhodovaní Markízy mohli zohrať úlohu trendy v technológiách a to, či ide o hlavný a dôležitý cieľ televíznych inzerentov? 

Dôvodom odchodu neboli trendy v technológiách. DVBT určite nie je z technologického hľadiska platforma na odpis, minimálne nie v porovnaní so satelitným príjmom. Stačí sa pozrieť do Čiech. Podľa verejne dostupných informácií DVBT ako hlavnú platformu príjmu televízneho signálu využíva v Čechách približne 60 percent domácností. Odchod celoplošnej televízie z terestriálu by bol v Čechách jej samovražda. Treba tiež povedať, že na Slovensku nejde len o ľudí v staršom veku. Ide aj o druhý, tretí televízor v domácnosti, či víkendové objekty, kde sa DVBT vo veľkej miere využíva, takže ten trh nie je marginálny. Vraciame sa k tomu, či si v Markíze povedali, že nevadí, ak stratia nejaké percento na trhu, ale ušetria vďaka tomu slušné peniaze, alebo „len“ neodhadli situáciu. To je však otázka skôr pre nich.

Portál medialne.sk zverejnil, že na alternatívne platformy už prešlo 40-tisíc divákov terestriálneho vysielania, to je asi 20 percent užívateľov antény. Tam môže byť hranica, kde sa odchod z antény zastaví? 

Kým vo viacerých krajinách sa podiel terestriálneho vysielania zvyšuje, na Slovensku je to presne naopak. Na začiatku prechodu z analógového na digitálne terestriálne vysielanie v roku 2011 terestriálne vysielanie využívalo viac ako 60 percent domácností. Dnes je to podľa odhadu 15 percent domácností. Dôvodov je viac, pridelenie všetkých DVBT frekvencií Towercomu v akože súťaži, účelové úpravy licenčných podmienok, ktorých výsledkom bolo okrem iného nedostatočné pokrytie signálom v začiatkoch digitálneho vysielania, účelové použitie zastaraného kompresného štandardu, ktoré vyústilo do slabej ponuky televíznych kanálov, koncepcia takzvaného verejnoprávneho multiplexu a aj zlé strategické rozhodnutia vtedajšieho manažmentu Towercomu. Dostať firmu zo 60-percentného podielu na 15-percentný podiel na trhu v priebehu niekoľkých rokov ašpiruje na zlatú manažérsku malinu. Obávam sa, že v tejto situácii je nasmerovanie DVBT na rastovú trajektóriu mimoriadne zložitá, ak nie nemožná úloha. Príchod nových televízií by však mohol byť impulzom na rast DVBT.

Pätnásť percent je stále veľa. Prečo by niekto riskoval dobrovoľne prvenstvo na trhu?

Bolo úplne jasné, že pokiaľ Markíza prestane využívať túto platformu, nebude jednotkou. Motivácia môže byť jedine finančná, ako som povedal, podľa zverejnených informácií majiteľ Markízy, skupina CME, platil za šírenie svojich kanálov cez anténu aj 8 miliónov eur ročne.

Prečo sa poplatok platí monopolnému prevádzkovateľovi tejto platformy na Slovensku? 

V roku 2006 až 2008, keď som viedol Telekomunikačný úrad, sa nastavovala koncepcia, ako sa budú šíriť televízne kanály cez anténu prostredníctvom digitálneho terestriálneho vysielania. Presadzoval som koncepciu, že na Slovensku budú pôsobiť viacerí prevádzkovatelia takejto platformy, ako je to napríklad v Česku, tam sú traja šíritelia signálu cez anténu, ktorí si navzájom konkurujú.

Súperia o televízie poplatkami, ktoré pýtajú za šírenie signálu?

Áno, súperia o televízie, ponúkajú im určité podmienky, za akých ich budú šíriť, a to má priamy dosah na cenu, pokrytie, ako aj kvalitu poskytovaných služieb.

Na úrade ste hovorili o tlakoch smerom od majiteľa TV JOJ, spoločnosti J&T. Povedali ste aj: „Natvrdo mi povedali, že vlastnia Towercom.“ Towercom prepojenie s J&T vždy odmietal. To bolo v čase, keď vás z úradu vláda odvolala a nové vedenie úradu cez tender vybralo monopolného šíriteľa signálu – Towercom. Pred vyše dvoma rokmi Towercom zmenil majiteľa, písal o tom e-trend, kúpil ho austrálsky fond MIRA, na poste predsedu predstavenstva Towercomu ponechal pôvodného manažéra. Súvisí to všetko spolu?

Netrúfam si odhadnúť, aké sú majetkové prepojenia medzi TV JOJ a spoločnosťou Towercom dnes, a či nejaké sú. Ale v každom prípade som v tom čase nechápal vtedajšie vedenie Markízy. Presadzovalo tú istú koncepciu digitálneho vysielania cez anténu, ktorú razil Towercom a JOJ. Všade bola známa informácia, že medzi televíziou JOJ a Towercomom je prepojenie, preto som nerozumel stratégii Markízy. V praxi to znamenalo, že monopol ju bude môcť znevýhodňovať cenou za vysielanie oproti jej najväčšiemu konkurentovi, TV JOJ.

Táto stratégia nezaručovala Markíze, že aj keby sa počas vysielania cez anténu odovzdala firme spájanej s jej konkurenciou, bude mať istotu, že na trh už ďalší konkurenti neprídu? 

Nová koncepcia, ktorú presadili po mojom odvolaní, zaručovala aj to. Markíze to však na druhej strane garantovalo, že bude platiť vysokú cenu za šírenie digitálneho terestriálneho vysielania, pretože pokiaľ bude chcieť šíriť svoj signál terestriálne, bude odkázaná len na Towercom. Pokiaľ platila Towercomu televízia JOJ, bolo to viac-menej jedno, pretože peniaze skončia u toho istého majiteľa. Konkurenčnej Markíze to nemohlo byť jedno. Upozorňoval som vtedy, že z dlhodobého hľadiska krátkodobé výhody z obmedzenia konkurencie nevyvážia ostatné negatívne dosahy. Zdá sa, že v konečnom dôsledku to prinieslo práve negatívne výsledky pre Markízu.

Ak by to bolo tak, prečo celý ten čas Markíza poplatky platila a až teraz anténu stopla?

Nie je to celkom tak. Dajto už bolo v roku 2015 načas vyradené z DVBT vysielania. Argumentom by mohla byť snaha okresať náklady, keby mala Markíza alebo materská skupina CME nepriaznivé finančné ukazovatele. Potom by som rozhodnutiu Markízy opustiť anténu čisto z ekonomického hľadiska rozumel. Podobné rozhodnutie neprijala skupina CME napríklad ani v Česku, tam sa nad tým neuvažuje. Vzhľadom na podiel terestriálneho vysielania v Česku by to bola samovražda, tam si to jednoducho nemôžu dovoliť.

Na anténe zostala vysielať aj RTVS či TA3, pribudla TV Barrandov, napriek poplatkom, ktoré sa s tým spájajú. Čím si to vysvetľujete?

Vysielateľ si môže vybrať slobodne, ktorú platformu bude využívať. Iba verejnoprávna televízia musí byť zo zákona šírená aj terestriálne. TA3 pôvodne nevysielala terestriálne. V analógovom terestriálnom vysielaní nebolo pre ňu miesto. Vstup do terestriálnej digitálnej platformy znamenal pre TA3 zásadné rozšírenie okruhu potenciálnych divákov a zlepšenie postavenia na mediálnom reklamnom trhu. Nebolo by podľa mňa rozumné, ak by sa rozhodla odísť z DVBT. Po odchode Markízy z DVBT (poznámka: vysielala v ňom Markíza, Doma, Dajto) sa otvoril priestor na pôsobenie ďalších televízií. Myslím si, že tento priestor sa bude postupne zapĺňať. To je aj prípad TV Barrandov. RTVS musí využívať na terestriálne vysielanie takzvaný verejnoprávny multiplex, ktorého prevádzkovateľom je rovnako Towercom. Už pri prijímaní digitálneho zákona v roku 2007 som upozorňoval v súvislosti s vytvorením verejnoprávneho multiplexu na vážne riziká tohto modelu spočívajúce v neefektívnosti či predimenzovanosti kapacity multiplexu pre potreby RTVS, z čoho vyplýva finančná nákladnosť jeho prevádzkovania. To jednoznačne vyvolá v budúcnosti tlak na zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, ako aj závislosť RTVS od jediného súkromného a nikým neregulovaného subjektu. STV v roku 2010 uzatvorila s Towercomom zmluvu o šírení svojich programov na 15 rokov. Uzatvorenie zmluvy na 15 rokov v sektore telekomunikácií je niečo, čo sa prieči zdravému rozumu. Podľa výročnej správy RTVS za rok 2015 platila za šírenie svojich programov cez DVBT Towercomu viac ako cca 15,5 milióna eur ročne, čo je skoro dvakrát toľko ako platila Markíza za šírenie svojich programov v DVBT. V takejto situácii považujem akúkoľvek úvahu o zvýšení koncesionárskych poplatkov za neakceptovateľnú.

Naspäť do roku 2008. Ako to, čo sa dialo tento rok, súvisí s tým, že vysielanie po anténe bolo nedostupné pre novú konkurenciu? 

Pôvodnú koncepciu, ako aj návrh digitálneho zákona schválila vláda a ja som ich presadzoval. Išlo okrem iného aj o to, že bude viac prevádzkovateľov terestriálneho digitálneho vysielania a tí si budú vzájomne konkurovať. Mali súperiť kvalitou poskytovaných služieb, pokrytím územia a výsledkom mal byť aj tlak na cenu za šírenie digitálneho televízneho vysielania ako výsledok konkurencie. Potom sa všetko zmenilo, koncepcia sa zvrtla na model, v ktorom bude tento typ vysielania šíriť iba jeden prevádzkovateľ. Bol prijatý tomu zodpovedajúci digitálny zákon a vyhlásené výberové konania na jediného prevádzkovateľa DVBT. Víťazom „tendra“ sa stal Towercom. Výsledkom bolo aj to, čo som spomínal, že DVBT začalo používať zastaraný kompresný formát MPEG2. Okrem toho sa tiež úplne zrušila regulácia terestriálneho šírenia televíznej programovej služby.

To je formát taký úzky, že cez anténu nebudú môcť vysielať žiadne nové televízie? 

Áno, tak to bolo. Neskôr v súvislosti so zavedením novšieho kompresného formátu síce pribudla platená ponuka viacerých programov, ale to je len retransmisia existujúcich televízií. Keď som pôsobil na Telekomunikačnom úrade, mala o slovenský trh záujem mediálna skupina, oproti ktorej je CME mediálny trpaslík. Ale nikto nový sa v tom čase pri zvolenom kompresnom formáte do antény nakoniec nezmestil.

O koho išlo?

To nemôžem povedať, pretože túto informáciu mám len sprostredkovane. (Podľa informácií Denníka N by mohlo ísť o skupinu RTL, pozn. red.) Tým, že bol použitý starý kompresný štandard, ktorý neumožňoval vstup novej televízie na slovenský trh, to pre nich prestalo byť atraktívne.

Pribudli predsa nové stanice ako Dajto alebo Doma. Tie mohli, ale nová televízia už nie? 

Pri tom zvolenom kompresnom štandarde to vychádzalo tak, že sa tam zmestia iba veľké televízie a ich odnože. Tieto televízie mali zo zákona prednostné právo na vstup do týchto multiplexov, preto mohli pribudnúť kanály ako Doma alebo Dajto, ale nikto iný sa tam už nezmestí. Mali prednostné právo, pretože vysielatelia mali udelené licencie na istý počet rokov, čo je vcelku logické. Druhá vec bol ten kompresný štandard, ktorý bol zvolený iba z tých dôvodov, aby sa tam už nikto iný nezmestil.

Myslíte si, že trh by vyzeral inak, keby sa v tom čase zvolilo iné nastavenie? 

Pozrite sa do Českej republiky, tam sú traja prevádzkovatelia digitálneho terestriálneho vysielania, pozrite sa, ktoré kanály sú tam voľne dostupné. Sú to všetky celoplošné televízie, rad regionálnych televízií. Je ich tam požehnane.

Kto vás nominoval na post šéfa Telekomunikačného úradu? 

Do funkcie ma navrhol vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer). Aj keď vtedy, keď sa to hodilo, tak sa tvárili, že nie som ich nominant. Do funkcie ma navrhol Vážny, pretože som bol pomerne aktívny v oblasti liberalizácie telekomunikačného sektora, bol som šéfom niektorých asociácií. Predtým než Smer vyhral v roku 2006 voľby, bol Vážny podpredsedom parlamentného výboru, ktorý mal na starosti aj telekomunikačný sektor. Často sme cez neho tlačili niektoré materiály, pretože vtedajšia garnitúra pod vedením SDKÚ nebola veľmi naklonená liberalizácii telekomunikačného sektora. Členom Smeru som nikdy nebol.

Čomu sa teraz venujete?

Som advokát.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie