Päť Dankových výrokov o RegioJete, ktoré nesedia
Predseda Národnej rady a SNS tvrdí, že iné štáty by nenechali súkromníkovi také široké pole pôsobnosti ako Slovensko. Stačí sa pozrieť do Česka, kde súkromníci vo veľkom jazdia na dôležitej trati Praha – Ostrava.
Predseda SNS Andrej Danko je v novom roku aktívny na Facebooku. Okrem fotografií z lyžovačky sa cez svoj profil verejne vyjadruje k „afére“ RegioJet.
Český súkromný dopravca v utorok nečakane oznámil, že na konci januára odíde z najdôležitejšej slovenskej trate Bratislava – Košice. Za vinníkov označil Ficove stopercentné zľavy a Andreja Danka.
„Na Slovensku, bohužiaľ, čelíme oficiálnej snahe niektorých politických predstaviteľov – hlavne predsedu parlamentu Andreja Danka – vytlačiť RegioJet zo Slovenska,“ povedal majiteľ RegioJetu Radim Jančura.
Danko na to prvýkrát reagoval už v utorok večer. Na Facebooku napísal, že „žltý prepravca odhalil svoj pôvodný zámer. Nešlo mu o ľudí, ale len o firemný zisk“.
Za tento status sa mu vysmiali viacerí diskutéri, pretože dosahovanie firemného zisku bolo odjakživa hlavným motorom súkromného podnikania.
Vo štvrtok sa pripomenul znovu. Tentokrát zverejnil obsiahlejšie stanovisko, v ktorom vysvetľuje svoj postoj. „RegioJet na Slovensku nekončí, klame verejnosť, ide mu o štátne dotácie,“ znie titulok.
V skutočnosti je to Danko, kto píše viaceré nepravdy.
1. Nikoho sme nevyháňali
„My sme RegioJetu na Slovensku nezakázali podnikať a ani sme ho nevyzvali na to, aby opustil krajinu.“
Danko tvrdí, že nikoho zo Slovenska nevyháňa, majiteľ RegioJetu zase pred novinármi hovorí, že sa kvôli Dankovi na Slovensku cíti ako nepriateľ štátu. Ako to naozaj je?
Štyri dni pred voľbami v debate Hospodárskych novín predseda SNS povedal: „Neznášam tie žlté vlaky a autobusy. Radšej mám tie naše. Žlté vlaky a autobusy musia ísť preč.“
Podobne sa pripomenul aj v decembri v televíznej relácii O päť minút dvanásť. „Ja si neviem predstaviť, že by rakúske dráhy pustili súkromníka takým spôsobom, ako sme my to pustili na Slovensku,“ vysvetľoval.
Doteraz sa žiadny vysoko postavený politik, vrátane Roberta Fica, ktorého Jančura označuje za „politického korupčníka“, do RegioJetu takto otvorene nepúšťal.
Dankova SNS má svojho štátneho tajomníka aj na ministerstve dopravy, ktoré môže ovplyvňovať podnikanie RegioJetu na Slovensku. Ministerstvo zodpovedá za fungovanie štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), priameho konkurenta RegioJetu.
V decembri obnovila prevádzku vlakov InterCity, čo Jančura označil za posledný impulz na to, aby oznámil koniec.
2. RegioJet si užíval monopol
„Rozhodnutím stiahnuť štátne IC vlaky z tejto trasy, ktoré prišlo v minulosti, dostal súkromník k dispozícii absolútny monopol.“
Vlaňajším zrušením IC vlakov na trati do Košíc získal RegioJet skutočne monopol, ako hovorí Danko, ale len v kategórii vlakov InterCity. To sú expresné vlaky, ktoré jazdia bez štátnych dotácií. Na ich prevádzku si musí dopravca zarobiť z toho, čo vyberie od cestujúcich.
Väčšinu ľudí na tejto linke však aj po zrušení IC vlakov vozili bežné rýchliky ZSSK. Tie jazdili a doteraz jazdia sedemkrát denne, RegioJet jazdil len trikrát denne.
RegioJetu teda štát odstránil z cesty len prémiové expresné súpravy, o zákazníka však ďalej súperil so štátnymi rýchlikmi.
Okrem toho bojoval aj s Ficovými stopercentnými zľavami, ktoré na tejto trati platia len vo vlakoch ZSSK. RegioJet sa sťažuje, že pre ne nemá šancu prilákať predovšetkým študentov, ktorí v niektorých vlakov predstavujú viac než polovicu cestujúcich.
„V železničnej doprave nemôžete postaviť ekonomiku len na bohatých,“ hovorí Jančura.
3. Náš štát ohrozujú súkromníci
„Slovenská národná strana sa nemôže a ani sa nebude prizerať na rozklad a demolovanie posledných štátnych činností.“
Len dve čísla o pomeroch na slovenskej železnici: V roku 2015 prepravili štátne vlaky ZSSK 57,3 milióna cestujúcich, vlaky súkromného RegioJetu 3,7 milióna cestujúcich.
Nie je jasné, o čo opiera Danko tvrdenie, že prichádza k „demolovaniu posledných štátnych činností“. Štát dlhodobo zabezpečuje absolútnu väčšinu železničnej osobnej dopravy na Slovensku.
Ministerstvo dopravy za to ročne platí svojej železničnej spoločnosti viac než 200 miliónov eur. RegioJet od štátu dostáva dotácie len za linku Bratislava – Komárno (osem miliónov ročne), inak jazdí za vlastné peniaze.
Jediný ústup štátu zo železnice prinieslo vlaňajšie zrušenie IC vlakov, ktoré však po necelom roku v decembri zase obnovili. Na jeseň 2014 pritom ZSSK svoj podiel na železnici ešte zvýšila, pretože po zavedení Ficových zliav musela po celom Slovensku pridať viac než 100 nových spojov.
4. Slovák v cudzine by takto nejazdil
„Ak česká spoločnosť kritizuje podporu našich vlastných vlakov, nech ukáže jediného slovenského prepravcu, ktorý má v Českej republike také podmienky a monopol na prioritnej trase medzi dvoma najväčšími mestami v štáte, ako mal práve RegioJet. Také podmienky pre súkromníka na úkor vlastných štátnych činností neurobil žiaden európsky štát.“
RegioJet skutočne nemôže ukázať Andrejovi Dankovi žiadneho slovenského dopravcu, ktorý by podnikal podobne ako RegioJet, pretože ani žiadny neexistuje. V osobnej doprave u nás pôsobí maximálne tak Čiernohronská železnica, ktorá jazdí parnou lokomotívou ako atrakcia pre turistov, prípadne ďalšie podobné spolky železničných nadšencov.
Jediní súkromníci, ktorí si trúfli na Slovensku prevádzkovať štandardnú osobnú dopravu, boli české firmy: RegioJet, Leo Express a Arriva (väčšinovo vlastnená Nemeckými železnicami). Posledné dve však prevádzkujú len medzinárodné linky z Prahy na Slovensko.
Neobstojí ani tvrdenie, že by sa žiadny iný štát neotvoril súkromníkovi tak ako Slovensko. Dankovi sa stačí pozrieť do Česka: na najlukratívnejšej trati medzi Prahou a Ostravou tu majú súkromní dopravcovia dokonca väčšinový podiel, štátne České dráhy na nej kontrolujú zhruba štyridsať percent trhu.
V Rakúsku na dôležitej trati Viedeň – Salzburg zase jazdí súkromný Westbahn, ktorý tu konkuruje štátnemu dopravcovi ÖBB.
5. RegioJet narazil na zlatú žilu
„Vybral si iba ziskové hrozienka. Slovensko nepotrebuje takýchto špekulatívnych podnikateľov, ktorí to, čo nie je až tak lukratívne, nechajú na štát a vyberú si vopred iba istý zisk a profit.“
RegioJet po príchode na linku Bratislava – Košice prerobil za prvý rok podľa oficiálnych údajov 5,5 milióna eur. Za minulý rok to bolo podľa Jančuru menej, ale do „ziskových hrozienok“, o ktorých hovorí Danko, to malo stále ďaleko.
Je prirodzené, že pokiaľ sa chce súkromník uchytiť na trhu, na ktorom dominuje štátom dotovaná ZSSK, tak si starostlivo vyberie, kde začne jazdiť. Napríklad česká pobočka nemeckého dopravcu Arriva pred dvoma rokmi pokusne urobila niekoľko jázd medzi Košicami a Moldavou nad Bodvou. Nakoniec usúdila, že bez spolupráce so štátom by sa jej jazdiť neoplatilo.
Súkromníci majú teoretickú šancu preraziť, len ak jazdia medzi najväčšími mestami, podobne ako keď v Česku jazdia trasu Praha – Ostrava, kde im nekonkuruje diaľnica.
Dvojročný príbeh RegioJetu však teraz aj tak ukázal, že na slovenskej železnici sa nedokáže uchytiť ani firma, ktorá funguje ako maximálny low-cost a láka cestujúcich na nízke ceny a teplé nápoje zadarmo.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
