Denník N

Prečo sa nevyšetril Bašternák? Na výsluchoch sa všetci vyhovárali hlavne na Kováčika

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a Ladislav Bašternák. Foto N - Tomáš Benedikovič
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a Ladislav Bašternák. Foto N – Tomáš Benedikovič

NAKA odmietla v kauze Bašternák ďalšie podozrenie. Tentoraz zo zneužitia právomocí verejného činiteľa tých, čo na prvý pokus nedokázali vyšetriť Bašternákove vratky DPH.

NAKA už vyšetrila aj podozrenie, že policajtka, pracovníci finančnej správy, kontrolórky daňového úradu alebo prokurátor pochybili, keď v roku 2014 poriadne nevyšetrili kauzu Bašternák. Vyšetrovateľka Monika Hodálová vypočula viacerých aktérov kauzy a nezistila, že by došlo k trestnému činu, hoci niektorí aktéri nemajú na svoje konanie dôveryhodné vysvetlenie.

Polícia sa podozrením začala zaoberať po tom, čo Denník N zverejnil anonymný list zamestnancov finančnej správy o tom, že kauzu ovplyvňovali šéfovia finančnej správy. Trestné oznámenie potom podal aj Daniel Lipšic, ktorému teraz doručili uznesenie o odmietnutí začať stíhanie.

Kto a ako sa vyhováral, prečo nemohol konať?

Daniel Čech, vtedajší generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie, na výsluchu povedal, že k predmetu výsluchu nemá čo uviesť. Bašternáka nepoznal, o jeho kontrolách nevedel, o trestnom oznámení Kriminálneho úradu finančnej správy nevedel, o tom, že bola pripravená sťažnosť proti odmietnutiu trestného oznámenia, nevedel a nemal vôbec kompetenciu ani možnosť celý prípad ovplyvniť. „Mám za to, že zákonnosť rozhodnutia vyšetrovateľa má preveriť dozorujúci prokurátor, a ak s nejakým postupom nesúhlasí, má to riešiť bez ohľadu na to, či sťažnosť podaná je alebo nie je.“ Tým bol v tomto prípade špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Čech na výsluchu bránil aj pracovníčky daňového úradu, ktoré robili u Bašternáka kontrolu a nič podozrivé si nevšimli. „V roku 2012, keď im nefungoval žiadny analytický systém pre kolaps informačného systému, sa subjekty pre výkon daňovej kontroly vyberali tak, že v prípade, ak u subjektu kontrola dopadla bez nálezu, tak už nebola povinnosť vykonávať ďalšiu kontrolu, nakoľko odpadla rizikovosť tohto subjektu. To bol aj prípad BL 202,“ tvrdil Čech.

Prečo k Bašternákovi nenabehli kontrolórky aj po tom, čo už kriminálny úrad zistil, že pravdepodobne podvádza, nevysvetlil. Nové vyšetrovanie sa začalo až po tom, čo o prípade informovali Denník N a Trend. Čech v auguste z finančnej správy odišiel.

Imrecze: Bašternák ako každý iný

Prezident finančnej správy František Imrecze priznal, že vedel o tom, že kriminálny úrad podal v kauze Bašternák trestné oznámenie. Informovali ho o tom podriadení po tom, ako to urobili v roku 2013. „Text trestného oznámenia však nečítal, nakoľko pre neho bolo bezpredmetné a bral ho ako každé iné trestné oznámenie. Finančná správa podá ročne okolo 1200 až 1500 trestných oznámení, takže je nemysliteľné, aby sa o tom, ako tieto oznámenia dopadnú, informoval. Z tohto dôvodu nemal ani vedomosť o tom, ako bolo ukončené trestné oznámenie na spoločnosť BL 202,“ vypovedal Imrecze.

Video: Bašternák jazdí na Veyrone, šéf finančnej správy nevidí problém

Autorka: Martina Koník

Nikoho pri vyšetrovaní neovplyvňoval. „Nevylučuje, že ho o rozhodnutí vyšetrovateľky zástupca KUFS informoval, avšak on si na túto skutočnosť nespomína, nakoľko iste ho neinformoval, že by bola nejaká lehota v prípade podania opravného prostriedku alebo že by bol so sťažnosťou problém.“

O problémoch so sťažnosťou sa vraj dozvedel až z médií, Bašternáka nepozná. Aj Imrecze sa vyhovoril na Kováčika: „Podľa môjho názoru nad zákonnosťou rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vykonáva dozor prokurátor.“

Kontrolórky: Pochybenie sme nenašli

Keď si Ladislav Bašternák uplatnil po voľbách v marci 2012 na daňovom úrade nadmerný odpočet za podozrivý obchod s bytmi vo výške 2 milióny eur, do jeho firmy okamžite nabehla daňová kontrola. Kontrolórky Petra Hanzelová a Daniela Slobodová však nič podozrivé nenašli.

Keď neskôr správkyňa dane navrhovala ďalšie kontroly u Bašternáka, kontrolórky už na to nevideli dôvod. Aj na to upozorňoval kriminálny úrad vo svojom trestnom oznámení.

Čo vypovedali kontrolórky? Petra Hanzelová povedala, že ju nikto z nadriadených neovplyvňoval. „Kontrolu sme vykonali s kolegyňou bežným spôsobom ako každú inú a nič iné k veci uviesť neviem. Pána Bašternáka som stretla len raz, a to pri zahájení kontroly. Nebola a ani nie som s ním v žiadnom kontakte.“ Hanzelová už na daňovom úrade nepracuje.

„Bolo zistené, že daňovému subjektu BL-202 boli na základe podaných daňových priznaní v mesiacoch apríl až október 2012 a december 2012, v ktorých si uplatnil nadmerné odpočty, vyplatené aj ďalšie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v celkovej sume 5 938 729,55 eur už bez vykonania daňovej kontroly, a to napriek tomu, že správkyňa daňového subjektu Kristína Gavalcová dala podnet na vykonanie kontroly nadmerného odpočtu za august 2012, ktorý predstavoval čiastku 1 642 126,71,“ píše sa v trestnom oznámení colníkov zaslanom na políciu v decembri 2012.

Nikto neovplyvňoval ani Slobodovú. „Kontrola, ktorú vykonávala s kolegyňou, bola v poriadku, iné k tomu uviesť nevedela,“ uvádza vyšetrovateľka z výsluchu.

Na otázku, čo by sa muselo stať, aby videla podozrenie, Slobodová odpovedala: „Napríklad keby bolo zistené personálne prepojenie medzi predávajúcim a kupujúcim alebo proste akákoľvek nezrovnalosť, ktorá by viedla k tomu, že by sa nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie neuznal, tiež by to bol napríklad zánik daňového subjektu alebo zmena predmetu podnikania.“

Bašternák pritom robil obchod s bytmi, ktoré postavil Marián Kočner. Obaja sa poznajú zo spoločných firiem. Priamo vo firme, ktorá byty predávala – Rent and Wash –, však Kočner nebol, konateľom bol Peter Hrkotáč. Slobodová ďalej vypovedala, že ak ten, kto žiada vratky z obchodu s nehnuteľnosťami splní tri body, vratky dostane.

Tieto tri body sú zápis nehnuteľnosti do katastra, respektíve prebratie nehnuteľnosti do užívania, doklad o kúpnej zmluve alebo faktúra a použitie prijatého plnenia na podnikateľské účely. „Pri tejto kontrole sme zistili, že všetky tri uvedené podmienky boli splnené, nakoľko daňovník predložil preberací protokol k nehnuteľnostiam, ako aj list vlastníctva, tiež prehlásenie daňovníka, že prevažnou jeho podnikateľskou činnosťou je predaj a prenájom nehnuteľností, ako aj kúpnu zmluvu.“

Bašternák vyhlásil, že za byty zaplatil 12 miliónov eur. Preverili kontrolórky, či ich aj zaplatil? Vraj nebolo treba. „Úhrada kúpnej ceny, či už celej, alebo jej časti, nie je podmienkou na vznik nároku na vrátenie dane,“ povedala Slobodová.

Čurilla: Dal som Luteránovi sťažnosť na podpis, ale on to odmietol urobiť

Vyšetrovateľka vypočula aj zástupcu riaditeľa kriminálneho úradu Ondreja Čurillu, ktorý s podriadenými pri preverovaní Bašternákovej BL 202 zistil, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Po tom, čo polícia odmietla ich trestné oznámenie, spísal Čurilla s podriadenými sťažnosť proti tomuto postupu. Sťažnosť obsahovala aj nové skutočnosti dôležité pre samotné trestné konanie – napríklad ukazovala, že firma Rent and Wash neuhradila na vstupe 2 milióny eur, ktoré si neskôr Bašternák nechal vyplatiť.

Čurilla priniesol sťažnosť na podpis Luteránovi a ten opäť všetko hodil na Kováčika. „Oboznámil Jozefa Luterána s rozhodnutím vyšetrovateľky aj so sťažnosťou, pričom rozhodnutie riaditeľa bolo také, že sťažnosť nepodajú, nakoľko, ak rozhodnutie vyšetrovateľky odsúhlasil dozorujúci prokurátor, tak podanie sťažnosti nemá zmysel,“ opisuje Čurillov výsluch vyšetrovateľka. „V čase riešenia tejto veci už riaditeľ vedel, že končí a odchádza do civilu,“ povedal ešte Čurilla na výsluchu.

V jednej časti sa jeho výsluch nezhoduje s tým, čo vypovedal Imrecze. Kým Imrecze tvrdí, že sa o nepodaniu sťažnosti dozvedel až z médií, Čurilla vypovedal, že krátko po Luteránovom odchode, ale už po lehote, keď bolo možné sťažnosť podať, Imreczeho o probléme informoval. Bolo to vtedy, keď si ho Imrecze zavolal do kancelárie a na dva týždne ho poveril riadením úradu, kým príde nový riaditeľ.

Čurilla je radový zamestnanec daňového úradu.

Čo na to Luterán? Vypovedal, že ročne podali asi 100 trestných oznámení, a podľa výšky škody to podali buď na bežné policajné oddelenie, alebo na NAKA. V prípade BL 202, „keďže šlo o podozrenie s dosť vysokou škodou okolo 2 miliónov eur, bolo podané na NAKA“. Luterán vypovedal, že keďže vo funkcii už končil, o chod úradu sa veľmi nezaujímal. Prečo nepodpísal sťažnosť, keď mu ju Čurilla priniesol na podpis? „Neviem uviesť konkrétne skutočnosti, pamätám sa, že sme sa o tom bavili s Ing. Čurillom, ale nepamätám si, čo konkrétne sme rozoberali a k akému záveru sme dospeli a aké konkrétne skutočnosti sme mali k dispozícii.“

Polícia: My za Kováčika nemôžeme

Policajtka si vypýtala ešte zoznamy daňových kontrol v Bašternákových firmách a zistila, že z dokumentov nevyplýva, že by došlo k trestnému činu zneužitia právomocí verejného činiteľa. Podanie sťažnosti je podľa policajtky „právo, nie povinnosť“, takže keď to Luterán neurobil, ničoho sa podľa vyšetrovateľky nedopustil.

S tým, že v sťažnosti boli nové informácie dôležité pre trestné konanie, sa Hodálová vyrovnala tak, že napísala, že zamestnanci KUFS mali podať nové trestné oznámenie, kde by boli veci aj z danej sťažnosti, a polícia by sa musela nimi nanovo zaoberať.

„Z týchto skutočností je zrejmé, že nepodaním sťažnosti nebol zmarený pokus o preskúmanie rozhodnutia vyšetrovateľky prokuratúrou.“ Ak by prokurátor zistili pochybenie, podľa vyšetrovateľky by konal. Kováčik však žiadne pochybenie nevidel a všetko sa mu zdalo v poriadku. „Deklaráciu právneho názoru prokurátora nie je možné za žiadnych okolností považovať za spáchanie akéhokoľvek trestného činu.“ Policajtka tiež dodáva, že polícia nie je oprávnená preskúmavať rozhodnutia prokurátorov ani ich hodnotiť.

Video: Kováčik: Nezlyhal som

Autorka: Martina Koník

Kováčika ani pôvodnú vyšetrovateľku prípadu Tatianu Ujváryovú Hodálová nevypočúvala. Zrejme to ani nie je v jej kompetencii. Trestné činy policajtov rieši inšpekcia a prokurátorov generálna prokuratúra.

Kováčikov postup v Bašternákovi už skúmala generálna prokuratúra. Tá skonštatovala, že prokurátor konal „predčasne“, keď odmietol vyšetrovať Bašternáka. Jeho postup však tiež nepovažuje za zneužitie právomocí verejného činiteľa.

Lipšic už napísal voči rozhodnutiu vyšetrovateľky sťažnosť, o ktorej rozhodne prokurátor.

Samotné podozrenie z daňových podvodov Bašternáka polícia nanovo stále vyšetruje. Bude to však mať oveľa ťažšie, ako by to mala v roku 2014. Viaceré dokumenty už môžu byť zničené a firmy upratané do zahraničia.

Chronológia Bašternákovej vratky

Apríl 2011 – Robert Fico si s manželkou a so synom pozreli výstavbu komplexu Bonaparte, ktorý staval Ladislav Bašternák.

December 2011 – v Bonapartovi si kupuje byt Ján Počiatek.

10. marca 2012 sa konali voľby, v ktorých vyhral Smer.

19. marca 2012 Peter Hrkotáč predal Bašternákovi sedem bytov za 12 miliónov eur.

4. apríla 2012: Robert Kaliňák sa stáva ministrom vnútra a Peter Kažimír ministrom financií.

24. apríl 2012: Bašternák ako mesačný platca DPH podáva daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje vratku DPH v hodnote 2 milióny eur z danej kúpy bytov.

4. máj 2012: Bašternák predáva jeden z bytov, ktorý podľa danej zmluvy kúpil za približne 1,5 milióna eur, Tomášovi Škvareninovi za 170-tisíc eur.

9. máj 2012: Kažimír vymenoval za prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho.

24. máj 2012: Kontrolórky Daniela Slobodová a Petra Hanzelová vykonali u Bašternáka daňovú kontrolu, nezistili porušenie zákona.

22. jún 2012: Štát vypláca Bašternákovi vratku DPH v hodnote takmer 2 milióny eur.

Október 2012: Premiér Robert Fico sa presťahoval do luxusného apartmánu v komplexe Bonaparte.

December 2012: Štát vyplatil Bašternákovi na vratkách od apríla do decembra spolu minimálne ďalších 5 miliónov 938-tisíc eur. Už bez akejkoľvek daňovej kontroly.

Február 2013: Bašternák predáva ďalších šesť bytov, za ktoré vraj zaplatil 10 a pol milióna eur svojmu susedovi Patrikovi Zimanovi. Tvrdil, že tak Zimanovi spláca pôžičku v hodnote 1,2 milióna eur.

November 2013: Kriminálny úrad finančnej správy rozpracúva podozrenie z podvodného vyplácania vratiek DPH Bašternákovi.

December 2013: Kriminálny úrad finančnej správy podáva trestné oznámenie Národnej kriminálnej agentúre pre podozrenie z podvodu pri uplatňovaní si vratiek DPH a krátenia dane.

Marec 2014: Hrkotáč predáva za 5-tisíc eur firmu konateľovi Timee Osváthné Szakács do Budapešti a odovzdáva jej aj celé účtovníctvo. Bašternák predáva firmu BL-202 s.r.o. osobe Levente Farkas do Rumunska a s tým aj celé účtovníctvo za 5-tisíc eur. Ide o maximálnu sumu, v ktorej štát medzi právnickými osobami umožňuje hotovostné platby bez prevodu na účet.

Júl 2014: Daňový úrad odpovedá na žiadosť polície, či Hrkotáč odviedol štátu daň 2 milióny eur, ktorú štát následne vyplatil Bašternákovi. Hrkotáč podľa daňového úradu daň vykázal a priznal v daňovom priznaní. Informácia o tom, či ju odviedol, a dôkaz o prevode na účet chýba, polícia sa s tým uspokojí.

August 2014: Vyšetrovateľka NAKA Tatiana Ujváryová odmieta trestné oznámenie daňovákov s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Kriminálny úrad finančnej správy voči rozhodnutiu nepodáva žiadnu sťažnosť.

Marec 2016: Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik znovu preverí všetky podozrenia. Tvrdí, že doteraz nevedeli to, čo vedia novinári.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie