Našich žoldnierov na Ukrajine polícia nestíha, hoci má na to rok paragraf aj dôkazy
Novela trestného zákona, ktorá dáva polícii možnosť stíhať aj Slovákov bojujúcich u proruských separatistov, platí už rok. Napriek množstvu článkov o najmenej piatich konkrétnych ľuďoch nezačali stíhať nikoho.
Už rok platí na Slovensku paragraf 419a Trestného zákona, ktorý bol ušitý na trestanie slovenských občanov bojujúcich na vlastnú päsť v zahraničných konfliktoch. Napríklad proti ukrajinskej armáde v rusko-ukrajinskom konflikte alebo v Sýrii. V prípade dokázania viny hrozí žoldnierom dvoj- až osemročný trest, rovnako aj tým, čo verejne podnecujú ľudí, aby sa takto do konfliktu zapojili, alebo žoldnierov cvičia, posielajú im zbrane či ich ekonomicky a inak podporujú. Zavedenie nového paragrafu obhajovali minister zahraničia Miroslav Lajčák i minister vnútra Robert Kaliňák.
„Čo sa týka ľudí, ktorí tam sú, teraz prebieha identifikácia. Myslím si, že máme dobrú vedomosť o nich a určite bude príslušné konanie, keď budú dostupní našej justícii,“ sľuboval v júni 2015 ešte pred schválením novely zákona Kaliňák.
Napriek dostatku času i verejne dostupných informácií doteraz polícia ani prokuratúra nikoho neobvinili, dokonca takýto trestný čin ani nezaznamenali.
Nebol podnet
Prokuratúra tvrdí, že starostlivo vyhodnocuje všetky medializované informácie o žoldnieroch. „V tejto súvislosti medializované informácie z obsahového hľadiska neboli dostatočným podnetom na uplatnenie pôsobnosti prokuratúry v trestnej oblasti,“ napísala v stanovisku prokuratúra.
Podľa nej má takéto informácie preverovať v prvom rade polícia. Tá vo svojej odpovedi poslala Denníku N link na stránku s oficiálnymi štatistikami a všeobecnú odpoveď o tom, ako „nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov“, že musí dodržiavať Trestný poriadok a „rešpektovať základné práva a slobody“ a dodržiavať medzinárodné dohody.
Ani jedna z inštitúcií tak zjavne nebrala dosť vážne množstvo informácií, ktoré sa o slovenských žoldnieroch v zahraničí objavujú už viac ako jeden rok.
„Počet Slovákov aktuálne bojujúcich v Donecku a Luhansku odhadujem na desať až pätnásť, no treba brať do úvahy ich pomerne vysokú fluktuáciu medzi inými militárnymi organizáciami vrátane francúzskej cudzineckej légie, súkromných armád a slovenskej armády, ktorej členovia takisto bojujú alebo bojovali v radoch proruských separatistov,“ hovorí publicista Tomáš Forró, ktorý bol na jeseň v Donecku písať reportáž o žoldnieroch bojujúcich na strane proruských rebelov a s dvomi z nich – Martinom Keprtom a Máriom Reitmanom – hovoril osobne.
Text s veľkým množstvom fotografií a podrobností zozbieraných predovšetkým zo sociálnych sietí zostavil len niekoľko dní pred začiatkom platnosti novely bloger Ján Benčík. Ten okrem Keprtu a Reitmana menoval aj ďalších troch žoldnierov v Donecku – Štefana Potockého, Richarda Branického a Miroslava Roháča.
Žiadne tajomstvo
Slovenskí bojovníci na východnej Ukrajine často vôbec netaja, že v tamojšej armáde slúžia. Martin Keprta na svojom verejnom facebookovom profile píše, že je „nadporučíkom a veliteľom učebnej časti United Armed Forces of Novorossiya“, a obvykle dokonca komunikuje s médiami. Novinárovi Forróvi dokonca priznal, že „zabil dvoch-troch“ ľudí, a opisoval mu, ako sa priamo zúčastňoval bojov a pri jednom z nich ho ťažko zranili.
Ak by polícia chcela, mohla by vypočuť i svedkov. Za separatistami jazdí zo Slovenska ročne niekoľko desiatok ľudí. Verejne sa tým chváli „veľvyslanec Novoruska“ na Slovensku Marian Farkaš či Kristína Ulmanová, ktorí oficiálne vozia do oblasti pomoc civilným obyvateľom. Nie je jasné, či nevozia pomoc aj separatistom, čo by polícia tiež mohla posudzovať ako trestný čin.
Povinnosť ex offo
„Len na základe tých informácií, ktoré boli zverejnené, je dostatočný dôvod, aby boli začaté trestné stíhania,“ hovorí právnik Daniel Milo, ktorý ešte minulý rok pracoval na ministerstve vnútra a venoval sa tam extrémizmu. Polícia má podľa neho povinnosť začať konať ex offo – teda aj bez trestného oznámenia, len na základe toho, že sa dozvie o medializovaných informáciách.
O niektorom z piatich verejne známych žoldnierov informovali v podstate všetky médiá. „Vzhľadom na to, že ten paragraf hovorí o účasti na konflikte na území iného štátu, nie je potrebné preukazovať, či tá osoba niekoho zabila alebo akým spôsobom tam bojovala,“ myslí si. Samotné zapojenie sa do jednotky jednej zo strán ukrajinského konfliktu je podľa Mila naplnením spomenutého paragrafu Trestného zákona.
Otázkou je, aké dôkazy bude slovenská polícia mať k dispozícii. Milo si myslí, že by ich bolo možné stíhať napríklad na základe výpovedí iných ľudí, ktorí sa s nimi stretli, na základe informácií od ukrajinských orgánov. „Mať takúto právnu úpravu, a pritom orgány činné v trestnom konaní nie sú ochotné ani len začať v tejto veci robiť nejaké úkony, je veľmi zlý signál.“
„Je úplne jasné, že operatívnou činnosťou polície na území Slovenska a monitorovaním článkov, ktoré o tom vyšli, a sociálnych sietí, je ľahké identifikovať ľudí, ktorí dnes pôsobia v zahraničných operáciách mimo štandardného vyslania našimi ozbrojenými silami. A tých ľudí nie je tak veľa, aby to polícia nevedela spraviť,“ myslí si šéf Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď. Podľa analytika majú slovenské úrady možnosť medzivládnej spolupráce s Ukrajinou.
Slovenská republika má navyše k dispozícii vojenské spravodajstvo a to je podľa Naďa určené presne na takéto účely – má takéto prípady identifikovať a zabezpečiť k nim aj dôkazové materiály. Naď v minulosti pracoval na ministerstve obrany a pamätá si na niekoľko prípadov, keď sa slovenským úradom podarilo získať informácie o Slovákoch pôsobiacich vo francúzskej légii napriek tomu, že o nich Francúzsko oficiálne žiadne informácie neposkytuje.
V prípade Ukrajiny máme navyše možnosť požiadať o spoluprácu niektorú z partnerských spravodajských služieb, hovorí analytik. „Je naozaj neuveriteľné, že si títo ľudia dávajú fotky na sociálne siete a médiá s nimi robia rozhovory a polícia to nezačne riešiť. To je absolútne neprijateľné.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
